Čo je MERS?
MERS (Middle East respiratory syndrome), je blízkovýchodný respiračný syndróm, vírusové respiračné ochorenie. Ide o chorobu prenosnú na ľudí zo zvierat (hlavne ťavy), teda o tzv. zoonózu – a taktiež vzájomne medzi ľuďmi. Je známy od roku 2012. Spôsobuje závažné ľudské ochorenia pľúc a obličiek. Po prvýkrát bol zistený v jeseni roku 2012 u osôb, ktoré pricestovali z Arabského polostrova (Saudská Arábia, Katar). Prvá vlna nákazy sa prejavila na jar 2013, ďalšia vlna prišla v roku 2014. Do mája 2015 sa celosvetovo vírusom infikovalo 1250 ľudí a zomrelo ich vyše 450.
Rok 2015
V máji 2015 sa nákaza rozšírila do Južnej Kórey, kam bola privlečená zo zeme blízkeho východu. K 15. júnu bolo zaznamenaných cez 150 infikovaných a na chorobu zomrelo 19 osôb. Denná tlač z 22. júna 2015 oznámila v Južnej Kórei tri nové prípady nákazy vírusom MERS. Ide o pracovníkov nemocnice v Soule, ktorí sa starali o infikovaného pacienta. MERS má v tejto ázijskej krajine už 25 obetí. Najnovšie zomrel pacient, ktorý mal aj srdcové problémy a cukrovku.
Priebeh ochorenia
Choroba je v počiatočných fázach ťažko diagnostikovateľná, lebo začína bežnými príznakmi nachladenia a teplotami okolo 38 °C. Pokračuje však závažným ochorením pľúc, spôsobuje aj akútne zlyhanie obličiek. Úmrtnosť tejto choroby veľmi vysoká – dosahuje päťdesiat percent. Proti chorobe zatiaľ neexistuje žiadny liek, (antibiotiká na vírusy nepôsobia a príslušné protilátky neboli ešte vyvinuté).
Život v Soule
Večer v zábavnej štvrti Gangnam: Ženy nosia v spare krátke šortky a biele košele, muži džínsy a košele. Doplnok ale zjednocuje pohlavia, a to je ochranná maska. Strach pred MERS sa šíri po Južnej Kórei, rozdúchavaný zmätenou komunikáciou úradov a médií, nedostatkom dôvery a neistotou o pôsobení nového patogénu. Hoci sa krajina s plnou silou vzpiera proti chorobe: vírus zostáva záhadou, pre obyvateľstvo ešte neplatí ukončenie poplachu.
„Prepásli sme šancu na zastavenie epidémie na začiatku," hovorí Sung-Han Kim, infekčný výskumník v Asan Medical Center v Soule. „Premeškali sme sledovanie ľudí, ktorí boli na rovnakom oddelení s pacientmi." Sledovali sme len tých ľudí, ktorí boli v tesnom kontakte s pacientmi, hovorí Kim. Ale prekvapivo sa infikovali aj ľudia, ktorí neboli v bezprostrednej blízkosti – ako, ešte nie je známe.
Do úvahy prichádzajú asi komáre. Mohlo to byť aj to, že ľudia boli nakazení prostredníctvom kontaminovaných predmetov, hovorí Kim.
Infekcie aj napriek vysokým štandardom
Hádankou je tiež príčina, prečo toľko ľudí mohlo byť infikovaných v nemocniciach. Južná Kórea je považovaná za krajinu s vysokým lekárskym štandardom. „Aj keď máme dobré štandardy a protokoly, ale tiež musíme zabezpečiť, aby sme ich dodržiavali," hovorí Kee-Jong Hong, riaditeľ Pasteurovho inštitútu v Kórei. To bolo v tomto prípade nedostatočné. Inštrukcie pre zamestnancov nemocnice, aby si umývali ruky, dodržali len asi dve tretiny.
Teraz sa snažia juhokórejské orgány potlačiť prepuknutie celou silou. Starostlivo sa hľadajú ľudia, ktorí mali kontakt s infikovanými osobami a dávajú ich do karantény. Medzitým to postihuje takmer 3000 ľudí. V pláne je tiež sledovať ich pohyb analýzou ich mobilných telefónov, aby sa zabezpečilo, že neporušujú karanténu.
Svojimi akciami, ktoré výrazne strieľajú ponad cieľ, privádzajú však úrady do neistoty aj obyvateľstvo. Napríklad bola celá dedina s asi sto ľuďmi daná do karantény, potom čo sa jedna infikovaná žena vrátila napriek lekárskemu pokynu. V zoologických záhradách boli izolované ťavy. Trochu málo zmysluplná akcia. Aj keď sa predpokladá, že zvieratá môžu infikovať človeka. Z druhej strany však nebolo dokázané, že aj ľudia môžu byť infikovať ťavy.
Nemocnice ako liahne vírusu
Okrem toho úrady doteraz uzavreli v 2200 škôl, aby ochránili deti pred infekciou. Pritom podľa dnešného stavu nie sú známe žiadne infekcie mimo nemocníc. Prečo je to tak, zostáva pre výskumníkov záhadou; čo je tak osobitného na klinikách? Aj na Blízkom východe, kde sa šíril vírus v minulom roku, väčšina infekcií sa udiala v nemocniciach.
Najpravdepodobnejšie je, že ťažko chorí - oni sú najviac nákazliví – sa tam nachádzajú, hovorí Kim. Ale aj ostatné možnosti prichádzajú do úvahy, napr. že opatrenia na umelé dýchanie by mohli uľahčiť prenos vírusu vzduchom. Nech je dôvod akýkoľvek: faktom je, že ľudia na uliciach a v metre sú sotva vystavení riziku a pravdepodobne nepotrebujú masky.
Práve tieto dôležité správy sa dostanú len sčasti k ľuďom. Dlho neboli vymenované nemocnice, v ktorých sa pacienti nakazili. Kórejský úrad pre kontrolu infekčných chorôb pozastavil svoj účet na Twitteri. Naproti tomu médiá šírili znepokojujúce špekulácie a polopravdy. „Pri komunikácii sa vyskytli nedostatky," hovorí riaditeľ Inštitútu Hong.
Doktor odhaduje, že to bude trvať ešte pol roka, kým sa dostane epidémia úplne pod kontrolu. Počas tejto doby Kórejci budú musieť vydržať veľa neistôt. Skutočnosť, že ľudia nepotrebujú nosiť svoje masky, nechce ešte lekár komunikovať. „O MERS je ešte veľa neznámeho," hovorí lekár. Je to len veľmi nepravdepodobné, ale nie nemožné, sa nakaziť v metre. Keď má človek príznaky chrípky, mal by tak či tak radšej nosiť masku, aby sa iní nenakazili. Človek nemôže vedieť na začiatku, či to predsa nie je MERS, hovorí Kim.
Avšak doktor sa snaží upokojiť: „Človek by si nemal robiť príliš veľa starosti," hovorí. Iba tam, kde obavy začínajú a kde by mali prestať, s týmto problémom budú ľudia z Južnej Kórey ponechaní sami na seba.
Záver
Vírus MERS v Južnej Kórei nadobudol vážne rozmery. Kým sa dostane infekcia pod kontrolu, prejdú pravdepodobne týždne alebo mesiace. Smutné je, že infekcia sa šíri najmä v nemocniciach, ktoré by mali byť vzorom poriadku a sterility. A je to výzva pre štátne orgány aj v iných štátoch, aby sa včas pripravili na možný vznik nebezpečných infekcií.