Za posledných pár rokov boli zverejnené stovky pozitívnych štúdií o alkohole. Výsledok sa neodváži povedať skoro žiadny lekár: mierna konzumácia alkoholu sa = aktívna zdravotná starostlivosť. Po celé storočia sa víno používalo v medicíne ako liek. Podľa najnovších štúdií existuje veľká šanca, že to tak bude aj v budúcnosti.
„Francúzsky paradox“
Červené víno má obzvlášť pozitívny účinok. V tejto súvislosti sa na konci 80. rokov postaral o rozruch tzv. „Francúzsky paradox“. Skutočnosť, že južní Francúzi trpia podstatne menším počtom infarktov ako Američania, hoci rovnako veľa fajčia a konzumujú rovnako veľa nezdravých tukov, prinútilo vedcov všimnúť si príčinu tejto pozoruhodnej udalosti, ktorá sa našla pomerne rýchlo: Vysoká spotreba červeného vína – ako nám vedci vysvetlili – chráni Francúzov pred infarktom.
Medzitým sme o 15 rokov ďalej a bohatší o niekoľko ďalších poznatkov. Predovšetkým sme izolovali látku, ktorá dodáva červenému vínu jeho zvláštne zdravotné účinky. A to je resveratrol, silný antioxidant.
Čo je Resveratrol?
Resveratrol je súčasťou vlastného imunitného systému rastliny viniča, ktorý chráni hrozno pred škodlivými vplyvmi. Môžu to byť plesne alebo baktérie, ale aj povestné voľné radikály, ktoré vznikajú v šupke hrozna vystavením slnečnému žiareniu. Resveratrol chráni hrozno pred všetkými týmito hrozbami.
Chráni však tiež ľudí, ktorí konzumujú resveratrol rovnakým spôsobom!
Víno má dlhú históriu
Víno je tak staré ako samotná civilizácia. Vinohradníctvo sa dá preukázať od štvrtého tisícročia pred naším letopočtom, teda od neolitu. Čo nám hovorí prvá kniha Mojžišova o Noemových aktivitách? Aj keď pôda pod jeho nohou ešte nevyschla, začal Noe sadiť vinicu. Rozvážny muž vzal zjavne na archu príslušné množstvo viniča. Okolo roku 1150 sa podarila víno pestujúcim cisteriánskym mníchom vo francúzskom Vougeote priekopnícka inovácia. Vysypali hrozno do veľkých kvasných kadí a opakovane ho dupali nohami, lisovaním sa získal rmut. Na povrchu rmutu sa vytvoril matolinový koláč, ktorý v kontakte s muštom vytvoril extrakciu farbív. Na konci procesu bolo karmínovo červené víno, ktoré robilo mníchom radosť, pretože teraz skutočne nadobudlo farbu Kristovej krvi, do ktorej sa má liturgicky premeniť.
Víno sa vždy považovalo za liek
Víno ako liek je staré ako medicína, pretože alkohol je vynikajúcim rozpúšťadlom. Nech už boli objavené akékoľvek liečivé rastliny, byliny alebo iné lieky – vždy bolo dôležité dodávať tieto látky telu vhodným spôsobom a víno k tomu ponúka ideálny farmakologický základ. Účinné látky sa v ňom dajú úžasne rozpustiť a alkohol umožňuje tiež dobrú stabilizáciu rozpustených látok.
Netrvalo dlho a víno sa z rozpúšťadla stalo liekom. Prvý, kto zaviedol víno v čistej forme do medicíny, bol praotec všetkých lekárov, Hippokrates z Kosu (asi 460 – 370 pred n. l.). Odporučil podanie vína ako sedatívum a prostriedok na spanie, ako liek proti bolesti, na liečbu srdcovo-cievnych chorôb a predovšetkým ako tonikum pre rekonvalescentov.
Alkohol by mal byť zakázaný
V modernej dobe víno postupne strácalo svoj liečivý význam. Objav destilácie alkoholu a sprievodné šírenie brandy a iných vysoko percentných liehovín podporovalo šírenie alkoholizmu s jeho niekedy zničujúcimi následkami. Na začiatku 20. storočia v medicíne vzrastala všeobecná tendencia uvažovať o alkohole iba z hľadiska jeho potenciálne škodlivých účinkov. Uskutočnili sa silné kampane proti konzumácii alkoholu vrátane snáh o jeho úplný zákaz. Vrcholom bolo zavedenie prohibície v USA v roku 1920. Úplný zákaz alkoholu nariadením štátu neviedol k vyriešeniu problému s alkoholom, ale viedol k výraznému posilneniu mafie.
V roku 1933 prezident Roosevelt prohibíciu zrušil. Konzumácia alkoholu sa však stále v podstate považovala za zdravotné riziko.
Veľké prehodnotenie v 90. rokoch
K zásadnému prehodnoteniu došlo až v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Objavovalo sa čoraz viac vedeckých štúdií, ktoré preukazovali pozitívne účinky miernej konzumácie alkoholu na zdravie. Potom 22. januára 1996 prišlo k tomu, že v amerických stravovacích smerniciach vláda Spojených štátov vyhlásila, že „mierna denná konzumácia vína môže byť prospešná pre vaše zdravie.“
Prehodnotenie spôsobil jeden televízny program. V slávnej šou CBS „60 minút“ v roku 1991 francúzsky lekár Dr. Serge Renaud predstavil svoj výskum, obrovskú štúdiu s viac ako 36 000 zdravými mužmi. Cieľom bolo preskúmať vzťah medzi konzumáciou alkoholu a úmrtnosťou.
Červené víno znižuje riziko smrteľných srdcových ochorení
Jeho zistenia: Pri dennej konzumácii alkoholu od 30 do 50 gramov (čo sa rovná asi dvom pohárom vína) bolo riziko smrteľných srdcových ochorení o asi 50 % (!) nižšie ako u abstinentov. Pri vyššej konzumácii alkoholu riziko opäť pomaly stúpalo. Až pri dennom množstve alkoholu nad 120 g bola dosiahnutá úmrtnosť abstinentov. Celková úmrtnosť (t. j. miera všetkých druhov úmrtí vrátane rakoviny, náhodného úmrtia atď.) bola tiež významne nižšia u miernych požívateľov alkoholu. Aj keď zníženie kardiovaskulárneho rizika bolo rovnako zrejmé u konzumentov vína a piva, zníženie celkovej úmrtnosti bolo možné preukázať bez námietok štatisticky iba v prípade vína. Vzhľadom na tieto čísla Dr. Renaud povedal ohromenému americkému publiku: „Zrieknutie sa alkoholu je jedným z najväčších rizikových faktorov pre vznik ischemickej choroby srdca.“
Ďalšia veľmi informatívna štúdia pochádza z dánskeho hlavného mesta Kodaň: bolo vyšetrených 13 329 mužov a žien vo veku od 45 do 84 rokov. Obdobie pozorovania bolo 16 rokov. Úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby sa znížila o 56 percent u tých, ktorí konzumovali tri až päť pohárov denne.
Víno tiež znižuje riziko úmrtia na rakovinu
Dr. Groenbaeck, zodpovedný za štúdiu, zhrnul výsledky ešte konkrétnejšie ako jeho francúzsky kolega Renaud: „Tí, ktorí nikdy nepijú víno, majú dvojnásobne vyššie riziko úmrtia ako tí, ktorí víno konzumujú každý deň.“ Miera úmrtnosti na rakovinu sa tiež výrazne znížila. Citácia: „Štúdia jasne naznačuje, že vo víne existujú aj látky alebo faktory – nech už sú akékoľvek – ktoré majú priaznivý účinok aj proti rakovine.“ Mnohé zo zložiek, o ktorých Dr. O Groenbaekmohol iba vágne špekulovať, boli medzičasom identifikované.
Ateroskleróza ako príčina srdcových chorôb
Ako k infarktu vlastne dôjde? Aj tu došlo v posledných rokoch k veľkému prehodnoteniu. Skutočnou príčinou srdcovo-cievnych ochorení, ktoré okrem infarktu myokardu zahŕňajú aj cievnu mozgovú príhodu, je rozvoj artériosklerózy, teda kalcifikácie (vápenatenia) ciev. Látka, ktorá sa ukladá, je predovšetkým lipid, teda tuk cholesterol. Postupne sa usadeniny (lekársky termín sú plaky) zväčšujú a zväčšujú.
- Po prvé, alkohol pozitívne vplýva na lipidy v krvi. Najdôležitejšie je, že zvyšuje dobrý HDL cholesterol, ktorý chráni cievy, o 10 až 15 percent.
- Ďalším dôležitým faktorom: Resveratrol vo víne chráni LDL cholesterol pred oxidáciou. Znižujú sa tiež chronické zápalové procesy cievnej steny.
- Koniec koncov, alkohol zabraňuje tomu, aby sa krvné doštičky zlepili (a tým vytvorili pevnú usadeninu) – efekt podobný tomu, ktorý sa dosahuje užívaním tablety aspirínu.
Alkohol je tiež účinný v boji proti metabolickým chorobám
Iba nedávno sa zistilo, že alkohol má pozitívny vplyv aj na metabolizmus inzulínu – najmä pokiaľ ide o rozvoj obezity a rozvoj chorôb súvisiacich so stravou. Okrem obezity zahŕňajú klinické obrazy aj cukrovku typu II, vysoký krvný tlak a poruchy metabolizmu lipidov. Spoločne sa tieto štyri choroby spôsobené hyperinzulinémiou označujú aj ako metabolický syndróm alebo „smrtiace kvarteto“.
V máji 2005 Deutsches Ärzteblatt, ústredný orgán nemeckej lekárskej profesie, publikoval titulný príbeh na tému „Demencia – možnosti prevencie“, téma, ktorá je veľmi zaujímavá. Počet ľudí s Alzheimerovou chorobou v Nemecku sa v súčasnosti odhaduje na 1,1 milióna. Toto číslo stále rastie.
Víno tiež pomáha proti Alzheimerovej demencii
Alzheimerova choroba je – čo je dnes už zrejmé – jednou z najdôležitejších chorôb 21. storočia. V súčasnosti neexistujú účinné spôsoby liečby zjavne chorých, ani skutočne zavedené preventívne opatrenia pre rizikové skupiny. O to dôležitejšie je vyčerpať všetky možnosti, ktoré sľubujú určitý druh ochranného účinku pred demenciou. A hľa, v roku 1997 vydal neurologický časopis senzáciu: Denná konzumácia dvoch až troch pohárov vína znižuje riziko Alzheimerovej demencie asi o 50 percent!
Zlepšenie prekrvenia mozgu, tlmenie voľných radikálov, zníženie chronických zápalových procesov – to všetko sú faktory, ktoré majú pozitívny vplyv na starnutie mozgu a zabraňujú vzniku Alzheimerovej choroby.
Resveratrol spĺňa preukázateľne všetky tieto funkcie
V júni 2006 talianski vedci informovali v časopise Journal of the Science of Food and Agriculture, že objavili v šupke červeného hrozna hormón melatonín. Melatonín je hormón, ktorý sa produkuje v epifýze u ľudí a riadi cyklus spánok-bdenie. Okrem toho má silné antioxidačné vlastnosti. Okrem hormónu kôry nadobličiek DHEA, je melatonín klasickým hormónom proti starnutiu.
Je čoraz jasnejšie, že červené víno je studnicou mladosti, ktorá je napájaná z mnohých zdrojov. Aj odborníkov však prekvapilo, že obsahuje aj klasické hormóny proti starnutiu.
Konzumácia vína má aj ďalšie pozitívne účinky na zdravie
Posledné štúdie potvrdzujú rad ďalších výhod: Konzumácia vína má na tráviaci trakt infekčný inhibičný účinok. Ľudia, čo pijú červené víno jeden až sedem pohárov týždenne, mali priemerne iba 0,4 choroby z prechladnutia ročne, kým u abstinentov to bolo 1,35. Jeden veľký pohár vína denne znížil riziko obličkových kameňov o 34 percent.
Víno nielen zvyšuje žiadostivosť, ale zjavne tiež zvyšuje plodnosť. K tomuto záveru dospela jedna štúdia s 29 844 tehotnými ženami, publikovaná v British Medical Journal v roku 2003. Časopis Frauenarzt, oficiálny orgán Nemeckej gynekologickej spoločnosti, informoval o tejto štúdii krásnym nadpisom „In Vino Fertilization“: Ženy, ktoré pijú víno, otehotnejú rýchlejšie. Vďaka polyfenolom z červeného vína, ktoré chránia pred rakovinou, sa preukázalo, že tí, ktorí konzumujú víno s mierou, majú nižšie riziko rakoviny a v priemere žijú dlhšie. Resveratrol zachytáva voľné radikály
Resveratrol je účinný lapač voľných radikálov
Všetky zistenia dokazujú, že resveratrol dokáže viac, ako spomaliť alebo zastaviť vznik chorôb súvisiacich s vekom. Má ďalšiu schopnosť, vďaka ktorej je táto zložka červeného vína dokonalou látkou proti starnutiu. Resveratrol je zjavne schopný spomaliť samotný proces starnutia. Molekuly voľných radikálov sa snažia vytrhnúť chýbajúci elektrón z inej molekuly alebo atómu. Tuky tvoriace bunkovú membránu, bielkoviny tvoriace naše orgány, DNA – nič nie je v bezpečí pred útokmi voľných radikálov. Výsledkom je nielen zničenie zodpovedajúcich biochemických štruktúr, ale molekulám napadnutým týmto spôsobom teraz chýba elektrón.
To znamená, že sa sami stali voľnými radikálmi; reťazová reakcia začala, zvyšuje sa oxidačné zaťaženie. Zvýšením príjmu lapačov radikálov (antioxidanty) sa znižuje oxidačné zaťaženie tela. Ukázalo sa, že to robí resveratrol.
Má víno život predlžujúci účinok?
Po dôkladnom testovaní rôznych elixírov mladosti v súčasnosti, ostála iba jedna „Anti aging“ terapia, pri ktorej sa za experimentálnych podmienok preukázal reálny účinok na predĺženie života: Je to kalorické obmedzenie. Vtedy vzniká tak zvaná autofágia, čo je jednoducho vysvetlené „samo požieranie“ odpadkov (odumretých organel = mini orgánov) vo vnútri bunky a ich recyklácia na stavbu nových, funkčných častí bunky.
Menší príjem kalórií aktivuje akýsi gén dlhovekosti, čo znamená nízku bazálnu rýchlosť metabolizmu, zníženú emisiu voľných radikálov a znížený oxidačný stres na tele. V obmedzení kalórií je však potrebné pokračovať veľmi dôsledne, to jest v priebehu rokov a desaťročí. Pravidlo: „Jedzte o 30 percent menej!“ Ale to je pre väčšinu ľudí prakticky neuskutočniteľné.
Existuje riešenie tejto dilemy? Bunka by sa mohla oklamať a iba jej predstierať obmedzenie kalórií. Ten sen sa môže stať skutočnosťou. Hlavným priekopníkom k naplneniu sna dlhovekosti sa stal mladý výskumník z Harvardskej lekárskej fakulty, ktorý sa volá David Sinclair.
Resveratrol sa stáva najvyššou látkou proti starnutiu
Rozhodujúci objav jeho výskumu bol publikovaný v roku 2003 vo vedeckom časopise „Nature“: Po pridaní resveratrolu sa predĺžila dĺžka života pekárenského droždia v skúmavke o 70 percent aj bez obmedzenia kalórií. Ovocné mušky a škrkavky, ďalšie modelové organizmy v laboratóriách pre genetický výskum, boli kŕmené resveratrolom. Aj tu sa ukázal ten istý výsledok: výrazné zvýšenie strednej dĺžky života, ktoré by sa inak dalo dosiahnuť iba pomocou obmedzenia kalórií.
Zodpovedajúce testy boli tiež úspešne vykonané na ľudských bunkových kultúrach. Zdá sa, že pri vytvorení „ilúzie“ obmedzenia prísunu kalórii do bunky, je resveratrol na najlepšej ceste k tomu, aby sa stal „Anti-agingovou“ substanciou par excellence.