„Nie“ bielej múke
Ľudia neradi počujú, že chlieb je nezdravý. Táto pochúťka na každý deň nestráca svoju príťažlivosť ani po rokoch, čo ju jedávame. Ako môže chlieb škodiť zdraviu? Samotný chlieb nie je tak nezdravý ako celý rad chemikálií, ktoré sú dnes jeho súčasťou. Nezdravá je aj biela múka, ktorá si z bohatstva obilnín nenesie v sebe nič, len hromadu škrobu a lepku.
Pred približne 150 rokmi bol vynájdený „ideálny“ spôsob mletia múky. Obilninové zrno sa rozlúsklo a do procesu mletia išlo len jeho jadro. Celé osemenie, a teda celý obal, ktorý obsahuje mnohé vzácne oleje a vitamíny, ostal vyradený na odpad. „Ideálne“ je takéto mletie múky pre výrobcov potravín, pretože biela múka neobsahuje olejové časti, pre ktoré by sa rýchlo pokazila. „Ideálne“ však nie je pre naše telo, ktoré viac ako škrob potrebuje otruby.
Dnes už vieme, že biela múka spôsobuje pre svoj silný škrobový náboj mnohé ochorenia, a preto je čoraz viac v móde múka celozrnná. Ako prezrádza názov, do mletia takejto múky idú celé zrná, a teda aj všetky oleje a vitamíny prospešné pre telo.
Ak sa dáte na zdravšiu cestu a budete hľadať celozrnné výrobky, majte oči na stopkách. Neraz sa stretávame s názvom, ktorý informuje o celozrnnom produkte, no z takejto múky obsahuje len mizivé percento. Čítajte si zloženie výrobku skôr, ako ho vložíte do nákupného vozíka.
„Nie“ syntetickým cukrom
Ďalšou z ingrediencii, o ktorých neradi počúvame, že sú škodlivé, sú synteticky vyrobené cukry. Patria sem všetky priemyselne spracované cukry a to: biely cukor, hnedý cukor, ovocný cukor, hroznový cukor, mliečny cukor, sladový cukor, trstinový cukor a veľa iných. Problémom takýchto cukrov je, že prakticky neobsahujú žiadne výživné látky. Naše telo naopak musí spotrebovať mnohé zo svojich zásob, aby cukry tohto typu mohlo spracovať, a teda sa oslabí. Ak chceme žiť zdravo, mali by sme sladiť ovocím alebo medom. Tieto prírodné ingrediencie chutia prirodzene sladko a nespôsobujú závislosť. Priemyselne spracované cukry, ktorými sú takmer všetky bežné výrobky v potravinách doslova „prepchaté", sú pre nás veľmi nebezpečné. Jednak spôsobujú mnohé ochorenia a jednak môžu vyvolávať závislosť. Ak máte aj vy neustále chuť na sladké a neviete odolať cukrovinkám, prečítajte si náš článok o cukrovej závislosti.
„Nie“ rafinovaným tukom
Podobne nešťastne to vyzerá aj s priemyselne spracovanými tukmi. Hovoríme o takzvaných rafinovaných tukoch, kam patria takmer všetky komerčné výrobky, margaríny a oleje, ktoré neboli vyrobené lisovaním za studena. Dôvodom, prečo sú takéto tuky škodlivé, je opäť spôsob ich výroby. Pri produkcii sa všetky vitálne látky denaturujú a menia svoj pôvodný, zdraviu prospešný charakter. Okrem toho je takýto tuk „obohatený“ o chemické prísady, ktoré nie sú pre ľudské telo prirodzené. Medzi inými spomína Dr. Bruker takzvaný n-hexán, kyselinu fosforečnú, či hydroxid sodný.
Tuk, ktorý počas svojej výroby prechádza náročným spracovaním, neobsahuje na záver už nič, po čom by naše telo túžilo. Stratí dokonca aj farbu a chuť, a tak mu vo fabrike na záver ešte trochu „dopomôžu": doplnia ho farbivami, emulgátormi, aromatickými a konzervačnými látkami, nech nám táto „zdravá“ potravina vydrží v chladničke čo najdlhšie.
Výrobcom margarínov a rôznych iných nepravých masiel sa darí zvábiť zákazníkov na svoju stranu. Vedia totiž veľmi dobre, čo na ľudský mozog funguje. Ako prezrádza kniha marketingových mágov od amerického profesora Kotlera, zistilo sa, že čím viac žltý je margarínový výrobok, tým viac sa predáva. Takto nachytanému zákazníkovi sa tak predáva zdanlivo zdravý obsah, no v skutočnosti kupuje len perfektne nafarbenú fazónu.
Tieto tri zložky menoval doktor Bruker ako tie, ktoré vedia v našom tele spôsobiť hotovú galibu. Preto, keď pôjdete najbližšie nakupovať, nezabúdajte čítať etikety a vyhnite sa výrobkom s najexkluzívnejším obalom – môžete si byť istý, že čo investoval výrobca do obalu, „zabudol“ investovať do vašej potraviny...
Na záver máme pre vás tip na zdravé oleje: okrem známeho olivového je tu tekvicový, ľanový, konopný, rakytnikový, či dokonca bodliakový olej, ktorý je výborný na problémy s pečeňou. Kráľ pre prípravu vysmážaných jedál je repkový olej, ktorý ako jediný pri tepelnom spracovaní nevytvára karcinogény.
