Najprv trochu histórie: Zmluva o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných telies, skrátene označovaná ako Kozmická zmluva, je základný právny rámec pre činnosť štátov vo vesmíre. Bola otvorená k podpisu 27. januára 1967 v troch depozitárnych vládach – Spojených štátoch amerických, Spojeného kráľovstva a Sovietskom zväze. Do platnosti vstúpila 10. októbra 1967.
Čo sa to deje v USA? Bol to druh anexie v troch krokoch. Návrh zákona, ktorý prakticky vyhlasuje vesmír za americkú správnu oblasť, v priebehu 14 dní požehnal najprv Senát USA, potom Kongres. O šesť dní neskôr, 25. novembra 2015 podpisuje aj prezident Barack Obama tento dokument, ktorým si Úrady USA nárokujú právo na udeľovanie licencií na využívanie slnečnej sústavy.
Z pohľadu USA im nestojí nič v ceste ani na zriaďovanie kolónií na Marse, ani na komerčné využitie pásu asteroidov – ak odhliadneme od ešte stále astronomických nákladov a technických problémov.
Nech je to už tak či onak. Podľa nového zákona vraj potrebuje niekto, kto tak ďaleko dospel, aby sa vydal na cestu, už len požiadať o niekoľko povolení: Americké ministerstvo dopravy, Ministerstvo obrany USA a NASA by rozhodli, kto, ako a za akým účelom smie kam letieť a priviezť poklady z vesmíru na Zem.
Znie to ako jasné pravidlo, ale skrýva v sebe veľa výbušniny. Akým právom môže niekto niečo spravovať, čo mu vôbec nepatrí?
NASA sama bagatelizovala už asi tri roky cirkulujúci návrh zákona ako svojho druhu „Pravidlá cestnej premávky pre vesmír”. Vplyvná vedecká stránka Phys.org sa pozerá na tento zákon oveľa kritickejšie. On nie je len nebezpečný a možno ilegálny, ale je to aj „udalosť kozmických rozmerov”.
Je to silná káva? Pre väčšinu ľudí sú tieto témy veľmi abstraktné. Rakety a kozmické lode, kolónie na Marse a bane na asteroide Mallorka (áno: ten existuje) znejú pre mnohých len ako science-fiction. K tomu už ale nie je ďaleko.
Vesmír: nekonečné nebeské poklady
Už niekoľko rokov je stále zrejmejšie, že rovnako ako v šesťdesiatych rokoch sa znovu začnú preteky o vesmír. Okrem štátnych činiteľov ventilujú aj súkromní investori ambície, v dohľadnej budúcnosti získavať ušľachtilé materiály na asteroidoch alebo založiť kolónie na Marse. Tým sa stáva aj otázka vlastníckych práv vo vesmíre konkrétnou, ktorá bola predtým skôr teoretickou.
Vlastne toto všetko je zregulované už dlhú dobu. Keď v roku 1967 sa zástupcovia najprv 94 národov (teraz ich je 104) pod záštitou Organizácie spojených národov dopracovali k tomu, aby navzájom uzavreli takzvanú Zmluvu o kozmickom priestore, vznikla zmluva, ktorá spojila veľké, krásne vízie s bezprostrednou potrebou zabrániť veľmi, veľmi škaredým konkrétnym možnostiam.
„Zmluva o zásadách riadenia činností štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných nebeských telies” nešetrila pátosom, keď išlo o využívanie a prieskum vesmíru v prospech celého ľudstva. To veď bolo naozaj veľmi ďaleko. Ani tí najväčší optimisti neverili naozaj, že sa bude musieť deliť niečo hodné peňazí. Všetkým bolo jasné, že proste na to nie sú dané technologické podmienky.
Zmluva o kozmickom priestore: zabrániť vojne a privlastneniu územia
Zároveň ale bolo mysliteľné, že by sa to mohlo niekedy zmeniť. Takže záväzok vesmírneho prieskumu „v prospech a v záujme všetkých krajín, bez ohľadu na ich stav ekonomického a vedeckého rozvoja” v žiadnom prípade nebol naivným záväzkom z čistého srdca. Konkrétne šlo tiež o to zabrániť, aby možný konkurent mohol niekoho predbehnúť.
Tak Zmluva zakázala akékoľvek „národné privlastnenie nárokmi na výsostné právo, používaním alebo okupáciou alebo inými prostriedkami“. Jednoduchými slovami: nikto by nemal na Mesiaci, Marse či inde zatĺcť svoju vlajku do prachu, a odvtedy druhým nedovoliť prístup. Kozmický priestor je tu pre všetkých. Výskum a objavy, ale tiež osídlenie a kutanie by mal mať každý povolené.
V článku 3 stanovila Zmluva tiež zákaz jadrového vyzbrojenia vesmíru - až do dnes je to určite najkonkrétnejší prínos Zmluvy.
Záver
Zmluva o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných telies, je základný právny rámec pre činnosť štátov vo vesmíre. Je teda protiprávne, ak niektorý štát vyhlasuje vesmír za svoju správnu oblasť so všetkými dôsledkami.
