Rachel Carson sa zameriavala na ochranu životného prostredia, upozorňovala na ňu ľudí, keď sa niektoré problémy len začínali objavovať. Najskôr pracovala v americkej inštitúcii pre rybolov a ochranu voľnej prírody, po úspechu prvých kníh začala venovať len písaniu. Upozorňovala napríklad na nebezpečenstvo pesticídov, ktoré sa začali používať po druhej svetovej vojne.
Mladosť
Rachel Louise Carson sa narodila 27.5.1907 v meste Springdale v Pennsylvánii, USA. Vyrastala na veľkej farme, kde si pravdepodobne vytvorila vzťah k prírode a zvieratám. Rada čítala a písala poviedky, prvú publikovala už vo svojich desiatich rokoch. Jedným z jej obľúbených tém bol oceán.
Počas štúdii bola Rachel trochu samotárkou. Zameranie z angličtiny zmenila na biológiu. Vysokoškolský titul v zoológii získala v roku 1932.
Práca
Po skončení štúdií Rachel chvíľu učila a neskôr začala pracovať pre americkú inštitúciu zameranú na ochranu rýb a divokej prírody (Fish and Wildlife Service). Pracovala pre týždenný rádiový program, ktorý mal rozvinúť u ľudí záujem o morskú biológiu, čo pred ňou nezvládol nikto. Neskôr sa stala morskou biologičkou a šéfredaktorkou publikácií pre organizáciu.
Rachel písala články o oceáne do magazínov. V roku 1941 publikovala svoju prvú knihu „Pod morským vánkom“ (Under the Sea Wind). Avšak slávu jej priniesla jej druhá kniha „More okolo nás“ (The Sea Around Us), publikovaná v roku 1951. Táto kniha odhaľuje vedu a poéziu mora, prechádza od pravekých počiatkov mora po posledné vedecké bádania. Rachel aj v nej upozorňovala na narastajúce problémy životného prostredia:
„Je to zvláštna situácia, že more, z ktorého prvý vznikol život, by teraz malo byť ohrozené činnosťou jednej formy tohto života. Ale more, aj keď zmenené hrozným spôsobom, bude aj naďalej existovať, hrozba je skôr život sám“. (Rachel Carson: The Sea Around Us)
Kniha bola na zozname najlepšie predávaných kníh v New York Times vyše 80 týždňov. Po tomto úspechu knihy Rachel ukončila prácu pre organizáciu a začala sa venovať len písaniu.
Nebezpečenstvá pesticídov
Počas druhej svetovej vojny vyvinul vládny výskum syntetické pesticídy. Pesticídy sa používajú na zabíjanie škodcov (v angličtine pests) ako je hmyz, buriny a malé zvieratká, ktoré môžu zničiť plodiny. Farmári začali pri svojom pestovaní používať pesticídy po vojne. Jeden z hlavných pesticídov sa nazýval DDT.
DDT (dichlórdifenyltrichlóretán) je rakovinotvorná a mutagénna látka, ktorá má veľké množstvo zdraviu škodlivých účinkov. V roku 1973 bolo DDT v Spojených štátoch zakázané. Stále sa však v niektorých afrických a ázijských krajinách používa proti komárom, avšak veľa z nich si voči DDT už vybudovalo imunitu.
Rachel sa zameriavala na účinky, ktoré môže mať široká škála DDT na zdravie ľudí žijúcich na Zemi, ako aj na životné prostredie. DDT sa používalo na vzdušné postrekovanie úrody v obrovských množstvách. Carson začala zhromažďovať výskumy o pesticídoch a zistila, že niektoré pesticídy by mohli nepriaznivo ovplyvniť životné prostredie a ľudia by z nich mohli ochorieť. Preto začala na túto tému písať knihu.
Carson nevyžadovala zákaz všetkých pesticídov. Zastávala však väčší výskum v oblasti nebezpečenstiev niektorých pesticídov a menšie dávky pri postrekovaniach.
Tichá jar
Carson strávila štyri roky zhromažďovaním výskumov a písaním svojej poslednej knihy Tichá jar (Silent Spring). Jej názvom sa odvoláva na vtáky zomierajúce kvôli pesticídom a jar je tichá preto, že je bez vtáčieho spevu. Kniha vyšla v roku 1962, stala sa veľmi populárnou a priniesla spornú ekologickú otázku o pesticídoch pred širokú verejnosť.
„Prečo by sme mali tolerovať stravu zo slabých jedov, domov vo fádnom okolí, okruh známych, ktorí nie sú úplne našimi nepriateľmi, hluk motorov s len toľkou úľavou, aby sa zabránilo šialenstvu? Kto by chcel žiť na svete, ktorý proste nie je úplne katastrofálny?“ (Rachel Carson: Silent spring)
Na knihu Tichá jar zaútočil chemický priemysel. Avšak Rachel bránila svoje fakty a dokonca svedčila pred americkým senátom.
V roku 1960 bola Rachel diagnostikovaná rakovina prsníka. S chorobou bojovala posledné štyri roky jej života, zatiaľ čo dokončovala Tichú jar a bránila svoj výskum. Zomrela 14.4.1964 doma v Marylande, USA. V roku 1980 bola Rachel udelená Prezidentská medaila slobody.
Tip Vitariána
„Tí, ktorí rozjímajú nad krásou Zeme nájdu rezervy sily, ktoré budú zaobstarané tak dlho, ako budú žiť. V opakovaných refrénoch prírody existuje niečo také liečivé – uistenie, že po noci príde úsvit a po zime jar.“ (Rachel Carson: Silent spring)