Jeden Holanďan a štyristo Slovákov
Na imidži 26-násobného držiteľa svetových rekordov sa nič nemení. Či je december a lezie na Snežku, január a šliape na vrchol Kilimandžára alebo jún a spoznáva nové mesto, stále kráča v pári pohodlných sandálov, v krátkych nohaviciach a v tričku. Aspoň sa pred častým cestovaním nikdy nestresuje dlhým balením...
Fascinovaný kamennými uličkami hlavného mesta Slovenska vchádza Wim Hof 14. júna 2017 do Michalskej brány a zvyká si na nové miesto, na nové mesto, ktoré v ten deň žije jeho návštevou. Na Ice Party usporiadanej pri príležitosti jeho pobytu na Slovensku za ním docestovali takmer 400 stovky ľudí z celého Slovenska a z niekoľkých kútov Čiech.
Pomalými krokmi obchádza kupolu Michalskej veže, vychutnáva si výhľad na biely Bratislavský hrad a nikdy nezabúdajúc na svoju životnú misiu, predstavuje si, aký potenciál má jeho metóda v tomto malom kúte európskeho sveta. Univerzity, škôlky, prekrásne hory, chorí a slabí... Tak ako inde, aj na Slovensku je cieľová skupina Hofovej metódy tvorená väčšinou obyvateľstva.
Ice Party sa zomlela ako lavína, ktorú odštartoval práve hlas postaršieho Holanďana hulákajúci pri bazéne dobre známu pesničku Who let the dogs out. Rozhovory pre rádio, vstupy do televízie, vedenie masových ľadových kúpeľov, prednášky, dýchacie cvičenia, hra na gitare, podpisy a na záver príjemné podupkávanie či dokonca divoké skákanie na rockové hity. Rozliehali sa z pódia, kde v ten istý deň krstil Hof Učňa ľadu, knihu venovanú výcviku nováčikov v poľských Krkonošiach.
Od Tatier k Dunaju
Nasledujúci deň čakal Hofa program plný aktívneho oddychu. Jeho cieľom bolo ukázať tomuto zástancovi znovuobjaveného spojenia medzi človekom a prírodou poklady slovenskej hrudy, kusy prírodného ľadu i vrelé srdcia, ktoré sú pre túto rozmanitú krajinu také typické.
Aké miesto je pre ľadového muža pri návšteve Slovenska vhodnejšie než Dobšinská ľadová jaskyňa a jej 7 000 rokov staré ľadové útroby? Hof sa do nich vnoril s úsmevom hneď potom, čo ho pri vstupe zastavil prekvapený fanúšik: „Wim Hof in Slovakia?!“ povedal s doširoka otvorenými očami a s úctou podal Hofovi ruku.
Hlboko dolu, v obkolesení ľadu a chladu poskytol Hof ďalší rozhovor, tento raz opäť pred kamerami. Vychutnával si popri ňom krásy európskeho unikátu a príjemne sa schladil. Ako inak, pri mínus 2 stupňoch sa po jaskyni prechádzal počas celej prehliadky v krátkych nohaviciach a v tričku.
„Tak hlboko, ako teraz vchádzame do tejto jaskyne, tak hlboko musíme vojsť aj do samých seba, aby sme svoje telo dokázali kontrolovať natoľko, že sa budeme cítiť dobre aj v chlade. Je nám tu teplo, pretože svoje telá dokážeme ovládať,“ vravel popri tom, ako na neho sprievodca zababušený vo vetrovke upieral prekvapený pohľad.
Len krátko po návšteve jaskyne už Hofa čakali Pieniny. Pár dvoch dobre nafúkaných bicyklových kolies ho mal po trase 17 km zviesť až k bystrému Dunajcu, pod severné svahy vysokých Tatier. Nádherné výhľady, ruky neustále na brzdách a ochutnávka tých najlepších ovčích produktov doviedla Hofa spolu s jeho slovenským tímom až do cieľa vyhradenej cyklistickej trasy, v ktorom vymenil prilbu za vestu a nastúpil na raft.
Voda, po ktorej mnohé generácie Slovákov zvážali drevo až do Pobaltia, sa dočkala návštevy človeka, ktorého by vo svojich vlnách najradšej uvítali všetky ľadové rieky na svete. Wim Hof do nej zabáral veslo presne na tých miestach, ktoré si v 18. storočí údajne z hora obzeral sám lietajúci Cyprián.
Láska a úcta k slovenskej prírode tomuto človeku kričala z očí takým silným hlasom, akým oslovuje svojich cvičencov pri prednáškach, keď im rozpráva o význame dýchacích cvičení, o závažnosti koncentrácie a nastavení mysle, o vzťahu človeka s chladom i o tom, ako všetky tieto tri tehličky pevného domu zdravia, šťastia a sily poskladať do dokonalej súhry.
Po „vylodení“ nasledovala večera s lahodnými bryndzovými haluškami a pečenými pstruhmi. Rozhovory o budúcnosti Slovenska a Metóde Wima Hofa, potenciál Tatier v tomto rozvíjajúcom sa vzťahu a ochota na oboch stranách, tak holandskej ako aj slovenskej, ukončili druhý deň Hofovej návštevy na Slovensku a zvuky afrických bubnov, ktoré naplnili autá na ceste do hotela, postupne ukolísali celú výpravu v pokojný spánok.
Upršaná Velická dolina
Bežný turista by si povedal, že počasie, ktoré charakterizovalo nasledujúci deň bolo neprajné. Ktorému „wimhofistovi“ však vadí trochu studeného dažďa a chladné závany vetra? Po terasovitej Velickej doline sa v to ráno v daždi a vetre prechádzal celý tím Združenia inštruktorov Metódy Wima Hofa s rovnakým nadšením, aké v sebe prechovával Wim, keď na skale zazrel kamzíka, alebo keď na chodníku spozoroval známu divokú bylinu.
„Nádhera!“ Vykríkol občas nečakane a zadíval sa na horizont, na ktorom sa črtali obrysy Gerlachovského štítu. Prechádzka popri čistom plese, malej ukážke ľadových vôd, ktoré v sebe Tatry skrývajú, výstup popri padajúcich vodopádoch strácajúcich sa v dažďových kvapkách a zopár akrobatických póz na skalách uprostred tatranského potoka napokon ukončili Hofovu „tour de Slovakia“, a to práve v čase, keď sa do jeho povedomej tváre zadívali jediní ďalší dvaja turisti, ktorí sa v tom čase-nečase nachádzali vo Velickej doline.
„Čo robí Wim Hof na Slovensku?“ spýtal sa po anglicky jeden z nich.
Razí nové cesty... Aj brány Slovenska sú totiž tomuto mužovi, ktorého ešte pred niekoľkými rokmi považovali v rodnom Holandsku za zimu milujúceho blázna a extrémistu, dokorán otvorené. A v rovnakom stave sú aj srdcia mnohých Slovákov, ktorých metóda vedie k pevnejšiemu zdraviu, silnejšiemu telu, vytrvalosti, koncentrácii, uvoľneniu, novému vzťahu k prírode, k odolnosti a k zbaveniu sa blokov, ktoré ich celé roky ťažili.
Tip Vitariána
Ak sa zaujímate o Metódu Wima Hofa a radi by ste sa ju naučili, pomôcť vám v tom môžu inštruktori Martin Thám a Viktor Schiller.
