Dr. James Douglas
Douglesove bábätká, dnes sedemdesiatnici zapojení do výskumu hneď po svojom narodení, dostali meno po Dr. Jamesovi Douglasovi, ktorý odštartoval najdlhší výskum skupiny ľudí v histórii ľudstva. Cieľ bol v tej dobe jednoznačný: zlepšenie starostlivosti o tehotné ženy a čerstvé matky a zníženie detskej úmrtnosti v povojnovej Británii.
Výskum však neskončil narodením detí. Pokračoval počas ich detstva, puberty i dospelosti a sledoval ich aj počas toho, ako sa samotné Douglasove bábätká tešili svojim vlastným deťom. Sledovali ich vzdelanie, jedálniček ich matiek počas tehotenstva a množstvo ďalších aspektov ich života.
70-ročné bábätká
V tomto roku oslavujú Douglasove bábätká 70 rokov. I keď od ich narodenia uplynulo takmer trištvrte storočia, výskum, do ktorého prispeli, stále pokračuje. Niektorí účastníci sú dokonca výskumu takí oddaní, že, podobne ako Ken Ashton, plánujú po smrti prenechať svoj mozog na ďalšie využitie pre vedu. Vďaka tomu bude môcť výskum pokračovať aj po ich smrti.
„Je mi cťou byť súčasťou tejto štúdie. Vedci o mne vedia viac ako ja sám a zistené informácie používajú na to, aby pomohli iným. Keď som bol malý, zúčastňoval som sa každoročne rôznych testov. Akú dôležitú úlohu zohrávali som však pochopil až oveľa neskôr.“
Prvotné pohnútky
Keďže počas vojny sa pôrodnosť znížila, Dr. Douglas sa rozhodol zistiť, akým spôsobom by sa dali podmienky pre tehotné ženy a novorodeniatka zlepšiť. Prvý krok bol jednoduchý: Douglas poslal svojich ľudí k ženám, ktoré vo zvolený marcový týždeň v roku 1946 porodili. Jeho tím za týmto účelom navštívil neuveriteľných 13 000 rodín. Do výskumu sa počas nasledujúcich rokov, konkrétne v rokoch 1958, 1970, 1991 a v roku 2000, pridali ďalšie skupiny novorodencov, takže do experimentu je v súčasnej dobe zapojených asi 70 000 ľudí.
Čo výskum priniesol?
Jedným z výsledkov dlhoročnej štúdie bolo uzákonenie bezplatnej zdravotnej starostlivosti o matky novorodeniat. Výsledky výskumu sa ďalej pozitívne odrazili na problematike diskriminácii detí v oblasti vzdelania, zaoberal sa dôsledkom rozvodov na deti i tým, aký vplyv má fajčenie na tehotné ženy a ich nenarodené deti. Výskum prispel i k reforme vzdelávacieho systému a k štúdiu obezity.
Helen Pearson, autorka knihy o Douglasom projekte tvrdí, že v čase, kedy sa štúdia rozbiehala, Dr. Dougles nemohol ani len tušiť, aký dôležitý bude jeho výskum pre celé generácie. S istotou tvrdí, že zdravotná starostlivosť, ktorá sa tehotným ženám dostáva, je z veľkej časti dôsledkom práve Douglasovej štúdie.
Z pôvodných marcových bábätiek z roku 1946 zostáva vo výskume prítomných ešte 3 000 ľudí. Súčasná vedúca tímu výskumníkov tvrdí, že účasť týchto ľudí na výskume bude mať na ľudstvo dopad ešte po mnoho rokov. Práve vďaka nim sa ukázalo, že bystré deti z chudobnejších rodín nedostávajú rovnaké príležitosti na vzdelanie ako deti z bohatých rodín. V uplynulých desaťročiach tak výskum pomohol zlepšiť starostlivosť o tehotné ženy, o bábätká i o dospievajúcu mládež. Teraz, v období zrelého veku skúmaných jednotlivcov, môžeme vďaka zistiť i to, ako zlepšiť starostlivosť o starých ľudí.
Tip Vitariána
Ak máte chuť dozvedieť sa o tomto mimoriadnom britskom projekte viac a ak vám angličtina nerobí problém, začítajte sa do knihy The Life Project: The Extraordinary Story of our Ordinary Lives, v ktorej autorka Helen Pearson zmieňuje obrovské množstvo pozitívnych sociálnych dopadov, ktoré mala štúdia nie len na Britániu, ale i na množstvo ďalších európskych a svetových štátov.
