Kardiovaskulárne ochorenia predstavujú jednu z najvýznamnejších hrozieb pre verejné zdravie v modernom svete. Už desaťročia sa vedci a lekári sústreďovali na cholesterol, najmä LDL cholesterol, ako na hlavného vinníka pri vzniku týchto ochorení. Tento pohľad viedol k širokému odporúčaniu nízkotučných diét a masívnemu využívaniu statínov na znižovanie hladiny cholesterolu. Avšak v posledných rokoch sa objavuje čoraz viac dôkazov, ktoré naznačujú, že tento tradičný pohľad môže byť neúplný alebo dokonca zavádzajúci.
Fascinujúce poznatky prichádzajú zo štúdií tradičných spoločností lovcov a zberačov. Tieto spoločnosti, napriek strave bohatej na nasýtené tuky a cholesterol, vykazujú prekvapivo nízky výskyt kardiovaskulárnych ochorení. Tento paradox nás núti prehodnotiť naše dlhodobé presvedčenia o príčinách srdcovo-cievnych chorôb a otvára nové perspektívy pre výskum a prevenciu. Zároveň nás to vedie k hlbšiemu skúmaniu komplexných vzťahov medzi stravou, životným štýlom a zdravím srdca a ciev.
Tradičné spoločnosti a ich stravovanie
Pozrime sa bližšie na tri príklady tradičných spoločností, ktoré napriek vysokému príjmu živočíšnych tukov vykazujú nízky výskyt kardiovaskulárnych ochorení:
a) Masajovia (východná Afrika):
Masajovia sú pastiersky národ žijúci v Keni a Tanzánii, známy svojím tradičným spôsobom života. Ich strava sa skladá prevažne z mäsa, mlieka a krvi dobytka, čo predstavuje extrémne vysoký príjem nasýtených tukov a cholesterolu. Podľa západných štandardov by takáto strava mala viesť k vysokému výskytu srdcovo-cievnych ochorení. Napriek tomu štúdie ukazujú, že Masajovia majú pozoruhodne nízky výskyt kardiovaskulárnych problémov.
Štúdia [1] z roku 1972 priniesla revolučné zistenia. Výskumníci zistili, že napriek strave bohatej na nasýtené tuky mali Masajovia nielen nízke hladiny cholesterolu v krvi, ale aj nízky výskyt srdcových ochorení. Tieto výsledky boli v priamom rozpore s prevládajúcimi teóriami o vzťahu medzi nasýtenými tukmi, cholesterolom a kardiovaskulárnymi chorobami. Ďalšie výskumy naznačili, že Masajovia môžu mať genetické adaptácie, ktoré im umožňujú efektívnejšie metabolizovať nasýtené tuky, ale ich životný štýl, zahŕňajúci vysokú úroveň fyzickej aktivity a nízky chronický stres, pravdepodobne tiež zohráva významnú úlohu.
b) Inuiti (Arktída):
Inuiti, alebo eskimáci, pôvodní obyvatelia arktických oblastí, predstavujú ďalší fascinujúci príklad. Ich tradičná strava je extrémne bohatá na tuky, skladá sa prevažne z tučných rýb, tuleňov a veľrýb. Táto strava poskytuje vysoké množstvo omega-3 mastných kyselín, ale zároveň obsahuje značné množstvo nasýtených tukov. Podľa konvenčnej múdrosti by takáto strava mala viesť k vysokému výskytu srdcových chorôb. Napriek tomu majú Inuiti tradične nízky výskyt kardiovaskulárnych ochorení.
Štúdia [2] z roku 2001 skúmala kardiovaskulárne zdravie Inuitov v Nunaviku. Výskumníci zistili, že napriek vysokému príjmu nasýtených tukov mali Inuiti nižší výskyt kardiovaskulárnych ochorení v porovnaní so západnými populáciami. Tieto zistenia vyvolali otázky o ochranných účinkoch omega-3 mastných kyselín a možných genetických adaptáciách Inuitov. Ďalšie výskumy sa zamerali na úlohu ich tradičného životného štýlu, vrátane vysokej fyzickej aktivity a konzumácie nespracovaných potravín, v ochrane pred srdcovými chorobami.
c) Hadza (Tanzánia):
Hadza sú jednou z posledných zostávajúcich spoločností lovcov-zberačov na svete. Žijú v oblasti Tanzánie a ich spôsob života sa za tisíce rokov takmer nezmenil. Ich strava sa skladá z divokého mäsa, medu, bobúľ a koreňov, čo predstavuje pestrú zmes živočíšnych a rastlinných zdrojov. Napriek tomu, že značnú časť ich stravy tvorí mäso, ktoré je bohaté na nasýtené tuky, Hadza vykazujú pozoruhodne nízky výskyt chronických ochorení, vrátane kardiovaskulárnych problémov.
Štúdia [3] z roku 2018 sa zamerala na životný štýl a nutričný status Hadza. Výskumníci zistili, že Hadza majú nízky výskyt chronických ochorení vrátane kardiovaskulárnych problémov, napriek strave bohatej na živočíšne produkty. Táto štúdia zdôraznila význam celkového životného štýlu, vrátane vysokej úrovne fyzickej aktivity, nízkeho chronického stresu a konzumácie nespracovaných potravín. Zároveň poukázala na možné ochranné účinky ich rozmanitej stravy, ktorá zahŕňa široké spektrum rastlinných vlákien a fytochemikálií.
Nový pohľad na príčiny kardiovaskulárnych ochorení
Tieto pozorovania nás nútia prehodnotiť tradičnú teóriu o cholesterole ako hlavnej príčine kardiovaskulárnych ochorení. Nové výskumy naznačujú, že kľúčovým faktorom môže byť skôr zápal ciev spôsobený konzumáciou vysoko spracovaných a rafinovaných potravín.
a) Zápal a poškodenie ciev:
Moderný výskum naznačuje, že potraviny ako biely cukor, biela múka, rafinované rastlinné oleje a stužené tuky môžu spôsobovať zápal v tele. Tento zápal môže poškodiť vnútornú výstelku ciev (endotel), čo vedie k tvorbe mikroskopických rán. Štúdia "Chronic inflammation in the etiology of disease across the life span" (Furman et al., 2019) zdôrazňuje úlohu chronického zápalu pri vzniku rôznych ochorení vrátane kardiovaskulárnych problémov.
b) Úloha cholesterolu:
V tomto novom kontexte by cholesterol nebol primárnou príčinou srdcovo-cievnych ochorení, ale skôr dôsledkom už prebiehajúceho zápalu a poškodenia ciev. Cholesterol sa hromadí v poškodených miestach ciev ako súčasť prirodzeného hojivého procesu tela. Štúdia "Inflammation, atherosclerosis, and coronary artery disease" (Libby et al., 2002), popisuje, ako zápal prispieva k vzniku a progresii aterosklerózy, pričom cholesterol hrá skôr sekundárnu úlohu.
4. Faktory prispievajúce k zdraviu tradičných spoločností
Okrem absencie vysoko spracovaných potravín existuje niekoľko ďalších faktorov, ktoré môžu prispievať k nízkemu výskytu kardiovaskulárnych ochorení u tradičných spoločností:
a) Vysoká fyzická aktivita:
Všetky tri spomenuté spoločnosti vedú aktívny životný štýl, čo môže pomáhať udržiavať zdravie srdca.
b) Nízky chronický stres:
Tradičný spôsob života môže byť spojený s nižšími úrovňami chronického stresu v porovnaní s modernou spoločnosťou.
c) Kvalita potravín:
Mäso a ďalšie živočíšne produkty, ktoré konzumujú tradičné spoločnosti, pochádzajú z voľne žijúcich alebo pasúcich sa zvierat, čo môže mať iný nutričný profil ako priemyselne chované zvieratá.
d) Celková strava:
Hoci tieto spoločnosti konzumujú veľa mäsa, ich strava môže obsahovať aj iné ochranné faktory, ako sú vláknina z rastlinných zdrojov alebo špecifické mikronutrienty.
Implikácie pre moderné spoločnosti
Hoci tieto pozorovania z tradičných spoločností sú fascinujúce, nemusia byť na 100% aplikovateľné na moderné západné populácie. Existuje niekoľko dôvodov:
a) Genetické rozdiely:
Tradičné spoločnosti mohli vyvinúť genetické adaptácie, ktoré im umožňujú lepšie spracovať nasýtené tuky.
b) Environmentálne faktory:
Moderné populácie sú vystavené množstvu environmentálnych faktorov, ktoré môžu prispievať k kardiovaskulárnym ochoreniam, ako je znečistenie ovzdušia alebo expozícia endokrinným disruptorom.
c) Životný štýl:
Moderný sedavý životný štýl a vysoké úrovne chronického stresu môžu prispievať k vyššiemu riziku kardiovaskulárnych ochorení.
Napriek týmto rozdielom môžeme z tradičných spoločností získať cenné poznatky o faktoroch, ktoré prispievajú k zdraviu srdca a ciev.
Nové smery vo výskume a prevencii kardiovaskulárnych ochorení
Na základe týchto poznatkov sa objavujú nové smery vo výskume a prevencii kardiovaskulárnych ochorení:
a) Zameranie na zápal:
Namiesto jednoduchého sledovania hladiny cholesterolu by sa výskum mal zamerať na identifikáciu a zníženie zdrojov chronického zápalu v tele.
b) Kvalita stravy:
Dôraz by mal byť kladený na celkovú kvalitu stravy, s minimalizáciou konzumácie vysoko spracovaných potravín a zvýšením príjmu prirodzených, nespracovaných potravín.
c) Holistický prístup:
Prevencia kardiovaskulárnych ochorení by mala zahŕňať nielen stravu, ale aj fyzickú aktivitu, manažment stresu a ďalšie aspekty životného štýlu.
d) Personalizovaná medicína:
Vzhľadom na genetické rozdiely medzi populáciami by budúce prístupy k prevencii kardiovaskulárnych ochorení mohli byť viac personalizované, berúc do úvahy individuálne genetické a environmentálne faktory.
Záver
Štúdium tradičných spoločností nám poskytuje cenný pohľad na komplexnú interakciu medzi stravou, životným štýlom a kardiovaskulárnym zdravím. Ponúkajú nám nové smery pre výskum a prevenciu kardiovaskulárnych ochorení.
