Genetická modifikácia zahŕňa cielené vypnutie jednotlivých génov, ako aj úmyselné zavedenie druhovo špecifických génov alebo génov z iných druhov. GMO, do ktorých boli zavedené gény od ostatných druhov, sa tiež nazývajú transgénne organizmy, vložené gény ako transgény. Tak sa napríklad prenášajú gény medzi rôznymi druhmi, aby sa sprostredkovali zvieratám alebo rastlinám určité vlastnosti, ktoré by sa ťažko dosiahli s použitím konvenčných metód šľachtenia.
Zelené génové inžinierstvo
Transgénne plodiny získali od svojej prvej registrácie v roku 1996 celosvetovo prudký význam a začali sa pestovať v roku 2009 v 25 krajinách na 134 miliónoch hektároch (asi 9 % globálnej poľnohospodárskej plochy). V prvom rade sú to: transgénna kukurica, transgénna bavlna, transgénna sója a transgénna repka. Pre ľudskú výživu majú tieto transgénne rastliny v Európe predovšetkým nepriamy význam ako krmivo pri chove zvierat, pričom bezvýznamnosť tohto použitia je sporná. K transgénnym rastlinám patria tiež tie, ktoré sú na základe genetických modifikácií tolerantné k pesticídom alebo toxické pre určitý škodlivý hmyz.
Kukurica MON-810 je v súčasnosti jedinou geneticky modifikovanou plodinou, ktorá sa pestuje v Európskej únii. Geneticky modifikované zemiaky Amflora zakázal po prvotnom súhlase zo strany Európskej komisie Všeobecný súd EÚ v roku 2013.
Geneticky modifikované rastliny sa používajú predovšetkým v Spojených štátoch, Argentíne, Brazílii, Kanade, Číne a Indii.
Zvieratá
Transgénne zvieratá boli použité predovšetkým vo výskume ako pokusné zvieratá. Transgénne ovce, kozy a sliepky sa používajú na vytvorenie určitých ľudských proteínov (napr. antitrombín). Transgénne ošípané sa skúmajú, pretože by možno mohli vytvoriť ľudské orgány v budúcnosti. V roku 2009 japonskí vedci vytvorili prvého transgénneho mačiaka. Primáty by mohli poskytnúť doteraz najlepší model pre lekársky výskum. Transgénne zvieratá slúžia už teraz na výrobu liekov. Tak sa vyrába α 1-antitrypsin, ľudský proteín, ktorý nie je vyrábaný u niektorých ľudí. Primáty nie sú pre výskum použité nielen z etických dôvodov, je to skôr nebezpečenstvo, že sa človek infikuje infektami primátov.
Ako prvé transgénne zviera, určené na ľudskú spotrebu, bol losos. Obchodný názov takéhoto lososa je AquAdvantage. Tento obsahuje gén pre rastový hormón z kráľovského lososa a ďalší gén z druhu rýb prispôsobeného chladným morským oblastiam. Pomocou týchto dvoch génov produkujú transgénne lososy viac rastových hormónov. Namiesto troch rokov sa dosiahne jatočná zrelosť za 16 až 18 mesiacov. FDA (Food and Drug Administration, Úrad pre kontrolu potravín a liečiv USA) vykonal predpísané bezpečnostné testy a prehlásil, že tieto lososy sú takisto bezpečné ako iné lososy. Okrem toho sú vraj tieto zvieratá výlučne ženské a sterilné, pestujú sa v uzavretých cisternách, takže neželané kríženie nie je možné.
Avšak kritici z mnohých mimovládnych organizácii USA, medzi nimi napr. Friends of the Earth, Greenpeace, žiadali rozsiahlejšie ekologické hodnotenie. Senát USA by musel odsúhlasiť zmenu zákona.
Ďalšie transgénne zvieratá určené na ľudskú spotrebu, ktoré sa vyvíjajú alebo boli vyvinuté na univerzitách a vo firmách sú medziiným: BSE-rezidentný hovädzí dobytok alebo zvieracie potraviny so zmeneným zložením, chudé ryby alebo ryby s relatívne vysokým podielom omega-3 mastných kyselín na obsahu tuku.
Boj proti komárom
Pomocou génového inžinierstva boli vyvinuté rôzne prístupy na hubenie komárov. Jednou zo stratégií je vypustenie geneticky sterilných samcov, ktoré plodia po párení so samicami života neschopné potomstvo. Ďalšia stratégia zahŕňa zavedenie génov rezistentných voči chorobám do populácie komárov, čím tieto už nemôžu prenášať choroby. Je tiež možné geneticky modifikovať komáre tak, aby ich potomkovia boli takmer výlučne samci, čo viedlo pri laboratórnych skúškach k vymretiu populácie po niekoľkých generáciách.
Boj s vtáčou chrípkou
Britskí vedci z University of Cambridge, Univerzity of Edinburgh a Veterinary Laboratories Agency vyvinuli transgénne kurčatá, ktoré neprenášajú vtáčiu chrípku. Transgénne kurčatá síce zomreli na vtáčiu chrípku, ale nenakazili žiadne ďalšie sliepky. Cieľom je kompletná imunizácia sliepok voči vírusu chrípky H5N1.
Mikroorganizmy
Od roku 1999 sa používa tzv. ľudský inzulín, ktorý je produkovaný s geneticky modifikovanými baktériami na liečbu cukrovky. Enzýmy z rastlín alebo zvierat by mohli byť získané genetickou modifikáciou aj mikroorganizmami. Genetické inžinierstvo sa v medicíne používa už viac ako 20 rokov. S pomocou genetickej technológie vyrobený inzulín bol prvý liek tohto druhu. Dnes je v Nemecku schválených 60 takýchto liekov, napr. očkovacie látky proti hepatitíde, inzulín pre diabetikov, rastový hormón somatitropín, erytroproteín proti chudokrvnosti. Ročne pribúda 10 až 15 nových preparátov.
Pri výrobe potravín sa geneticky modifikované mikroorganizmy sotva používajú. Skúmajú sa transgénne kvasinky, ktoré by mohli byť použité napríklad pri výrobe nízko kalorického piva a transgénne baktérie mliečnej kyseliny, ktoré môžu napríklad urýchliť výrobu syrov.
Zodpovednosť za modifikované plodiny prevzali národné vlády
Európsky parlament dňa 13.1.2015 schválil legislatívny návrh, ktorý umožní členským štátom obmedziť alebo zakázať na svojom území kultiváciu plodín obsahujúcich geneticky modifikované organizmy, a to aj v prípade, že boli schválené na úrovni EÚ.
Kým väčšina vedcov je za ďalšie pokračovanie vo výskume, zelení a rôzne občianske zoskupenia sú proti. Američania medzitým rozvíjajú nielen výskum, ale predovšetkým už dvadsať rokov pestujú a konzumujú potraviny, ktorí boli vyrobené z geneticky modifikovanej sóje, kukurice alebo repky. Dnes prakticky celá západná pologuľa teda USA, Kanada, Brazília, Argentína, ale aj Austrália a Čína masovo rozširujú pestovanie geneticky modifikovaných plodín.
Osemdesiat percent sóje, ktorá je kľúčovou zložkou v kŕmnych zmesiach spotrebúvaných na európskych farmách, pochádza od pestovateľov geneticky modifikovanej sóje z USA alebo Južnej Ameriky,“ povedal Marián Uhrík zo Zväzu výrobcov a skladovateľov krmív. Slovensko nie je výnimkou.
Nebezpečenstvo geneticky modifikovaných organizmov
- Neúmyselná výroba burín, ktoré sú voči herbicídom rezistentné
- Nežiadúce rozšírenie dominantných genetických informácií. V dôsledku toho strata genetickej diverzity druhov. Existujúce druhy môžu byť vytlačené z ekosystému.
- Narušenie ekologickej rovnováhy. Rozsiahle využívanie geneticky modifikovaných plodín môže mať negatívny vplyv na ekologickú rovnováhu, čo je spočiatku neznáme.
- Použitie rastlín odolných voči herbicídom umožňuje nadmerné používanie herbicídov. Zaťaženie herbicídmi životného prostredia by sa tým mohlo zvýšiť.
- Práve v rozvojových krajinách vzniká závislosť na drahých dovážaných osivách a s nimi súvisiacich pesticídov.
Záver
Geneticky modifikované organizmy môžu pri správnom smerovaní ich aplikácie pomáhať ľudstvu proti chorobám a pliagam. Na druhej strane vzniká nebezpečenstvo ich zneužitia pri narušení ekologickej rovnováhy prírody.
Tip Vitariána
Vplyv GMO ohrozuje svetovú ekológiu a síce jeho vplyv na zdravie ľudí zatiaľ nie je známy, vieme, že jedny z najsilnejších liečivých schopností pre naše telo majú divo rastúce byliny a buriny.
Ak sa chcete vyhnúť GMO potravinám, dávajte si pozor na výrobky z USA, Južnej Ameriky, Austrálie a Číny.
