Narodil som sa vo veľkomeste a už v útlom veku som dostal silnú sennú nádchu, vrátane astmatických záchvatov. V máji a júni som v podstate nemohol vychádzať von z bytu. Futbal s chlapcami zo dvora bol pre mňa tabu. Zato studené obklady a mokrá plachta zavesená nad posteľou a občasné návštevy na pohotovosti.
A čím viac sa mi lekári venovali, tým horšie to bolo. Čím viacej liekov, nosných a očných kvapiek a inhalácii mi predpisovali, tým viac sa moje telo aj duša bránili proti tomuto spôsobu liečby. Desenzibilizácia (podávanie alergénov, v postupne sa zväčšujúcich dávkach, od januára do začatia kvitnutia stromov a lúk) mi utrpenie ešte predĺžila aj na zimné obdobie.
Keď som vyrástol a bol už sám za seba zodpovedný, vysadil všetky lieky a kvapky. Všimol som si, že keď som v cudzom prostredí, v iných krajinách, kde nie je taká čistota a hygiena, môžu kvitnúť všetky kvety a stromy naraz a nemal som žiadne potiaže. Takisto pri fyzicky náročných činnostiach. Takže celá terapia šetrenia sa a schovávania sa pred peľom, sa mi javila ako nesprávna. Dnes už sennú nádchu mám vo veľmi jemnej verzii, to jest jedno kýchnutie za týždeň, kde si spomeniem, že by som vlastne mal mať sennú nádchu, keď idem po rozkvitnutej lúke. Pomohlo mi vysadenie nielen liekov, ale aj redukcia mliečnych produktov (až na syry) a vyradenie mäsa zo stravy. A na vyčistenie nosa, očí a „desenzibilizáciu“ mi najviac zaberá ranný beh, denná rozcvička a návšteva fínskej sauny raz do týždňa.
Moje experimenty na sebe, dnes potvrdzuje vedecký výskum.
V početných štúdiách sa pôsobivo potvrdila „Hypotéza sedliackeho dvora“. U detí, ktoré vyrastali na dedine v sedliackom prostredí, uprostred senníkov, špiny, mikróbov a výkalov domácich zvierat, sa alergie vyskytujú veľmi zriedkavo. Za to v sterilných prostrediach veľkomiest o to viacej. V reálnom čase sa to dá pozorovať na príklade Poľska, kde od vstupu do EÚ počet malých roľníkov rapídne klesol – a počet alergikov prudko stúpol. Takisto to zaznamenali v Nemecku u emigrantov z Turecka. V Turecku boli zdraví ako buci, po tom čo prišli do sterilného nemeckého prostredia, ochoreli na všetky alergie, ktoré majú aj nemci.
Mníchovská pediatrička Erika von Mutius zbierala dôkazy aj v tzv. Amish Country na severe amerického štátu Indiana. Tu žije dedinské obyvateľstvo, ktoré prišlo do USA z Nemecka pred 150 rokmi a ktorí odmietli technicky pokrok. Deti behajú bosé po dvoroch, pluh neťahajú traktory, ale svalnaté ťažné kone. Amish people pracujú denne 10 hodín na poli, všetko si vypestujú sami, samozrejme v BIO kvalite a sú najzdravšou populáciou v USA.
Pred pár rokmi, ponúkol Mark Holbreich, alergiológ z Indianopolisu, ľuďom z Amishu svoje služby. Ale lekár čakal zbytočne na pacientov: U obyvateľov Amishu sa vyskytujú alergie ešte zriedkavejšie ako u európskych sedliackych detí. „Pred 200 rokmi žila väčšina ľudí v USA a v Európe tak ako obyvatelia Amishu dnes“, hovorí alergiologička Mutius, „navštíviť ich, to je ako cestovanie v čase.“
Výskumníčka sa spoznala s Holbreichom na jednom kongrese. Jeho náhodný nález, je vraj veľká šanca vypátrať, ako moderný spôsob života preprogramoval imunitný systém. „Ľudia z Amishu nám môžu ukázať, čo sme my stratili.“
V maštaľnom prachu, na roliach a aj v surovom mlieku sa to len tak hýri mikróbmi, ktoré sú dôležité pre zdravú orientáciu vlastného obranného systému v tele. Ak títo sparring partneri chýbajú, vybláznia sa imunitné bunky inde – bojujú proti neškodným peľom alebo prachu v domácnosti, proti konským hrivám alebo orieškom. Niektoré mikróby môžu mať dokonca celkom špecifické úlohy pri dozrievaní imunitného systému, tak ako niektoré črevné baktérie pomáhajú pri zažívaní.
Cvičiť, cvičiť, cvičiť
To je predpoklad pre životne dôležitý vývoj tolerancie obranných buniek. Tu zaváži o to ťažšie, že rodičom sa ešte pred niekoľkými rokmi radilo, aby potenciálne alergény udržiavali čo najdlhšie vzdialené od svojho potomstva.
A teraz obrat: ak sa dostane detský organizmus priamo po pôrode do kontaktu s baktériou, pomáha to pri vzniku tolerancie. Neskoršie v živote, je to potom skôr agresívna obranná reakcia, už vyzretého imunitného systému na zárodok, ktorá môže viesť k zápalom a dokonca k rakovine.
Výskumníci dúfajú, že sa ich poznatky už skoro stanú podkladom pre nové terapie. Viaceré firmy pracujú na tom, aby mohli deťom nahradiť chýbajúce mikróby zázračnými zárodkami z laboratória. V supermarketoch medzitým ponúkajú pre- a probiotickú detskú výživu, ktorá má pomôcť pri regulácii obrany tela a trávenia. Avšak ich účinok je sotva dokázaný; je možné, že tieto produkty obsahujú málo baktérií, alebo žiadne správne baktérie.
Na Univerzitnej klinike Hamburg-Eppendorf skúma lekárka Petra Arck predpôrodné dozrievanie imunitného systému. Od viac ako 300 budúcich matiek zmrazila pre svoj projekt „Prince“ (Prenatal Identification of Children's Health – prenatálna identifikácia zdravia detí) vzorky krvi, zdokumentovala choroby počas tehotenstva a pýtala sa na stres a duševné ťažkosti. Po pôrode odobrala krv z pupočnej šnúry bábätok. Zistila, že ak matky boli vystavené väčšiemu stresu, tak deti boli náchylnejšie na rôzne alergie.
A ako vyzerá budúcnosť liečenia alergie?
Tehotné ženy dostanú predpísaný baktériový nosový sprej a povinnú jogu na uvoľnenie? Ich deti dostanú helicobakteriologické očkovanie, čipový test pri nástupe do školy a mlieko, najprv bezzárodkovo varené a potom prikrášlené syntetickými proteinami? A všetci budú musieť jesť po celý život mikrobiologický jogurt???
„Určite bude niečo z tohto užitočné“, hovorí výskumník Hanski z Fínska, „ale chceme skutočne vytvoriť svet, v ktorom musíme kontrolovať fundamentálnu biológiu týmto spôsobom?“ Ekológ má iný návrh:
