Špina je dôležitejšia ako antibakteriálne mydlo
Umývanie rúk je dôležité, hlavne v období častých chrípok a nachladnutí alebo pri návšteve blízkeho v nemocnici. Ibaže západné kultúry povyšujú umývanie rúk do takmer rituálnych výšin.
„Podľa nových dôkazov má odstraňovanie špiny z rúk antibakteriálnymi a dezinfekčnými mydlami a liečenie nekonečnými dávkami antibiotík zásadne negatívne účinky na imunitný systém detí,“ tvrdí mikrobiologička Marie-Caire Arrieta, spoluautorka populárnych kníh zo série Doba jedová.
Arrieta, profesorka na Univerzite Calgery spolu so svojim spolupracovníkom a koautorom zmieňovaných publikácií Brettom Finlayom tvrdí, že rodičia dnes vychovávajú deti v príliš čistých a hygienických prostrediach. Preháňanie hygieny môže následne viesť v prípade detí k takým závažným dopadom, akými sú alergie alebo dokonca obezita. Začítajte sa do rozhovoru s touto propagátorkou umiernenej hygieny...
Čo vás a vášho kolegu Finleyho viedlo k napísaniu knihy o prehnanej hygiene?
Marie-Caire Arrieta: Sme obaja mikrobiológovia. Venujeme sa štúdiu mikróbov, ktoré žijú v našich črevách, konkrétne črevnému mikrobioómu. V posledných rokoch výskumu v našich laboratóriách sme zistili, že zdravie mikrobiómu v ranom detstve je kľúčové pre celoživotné zdravie človeka. Nie som len vedkyňa, ale som i matka. Preto si myslím, že práve rodičia a opatrovníci by o tomto zistení mali byť informovaní.
V poslednej dobe sme niekoľkokrát počuli, že pričasté užívanie antibiotík vedie k antibiotickej rezistencii infekcií. Je to niečo, čo si spájame predovšetkým so staršími ľuďmi či s osobami, ktoré trpia na poruchy imunity. Ale podľa toho, čo vravíte, to vyzerá, že dôsledky nesprávnej imunity sa objavujú rýchlo. Aké je spojenie medzi mikróbmi a rozvojom imunitného systému v detstve?
Marie-Caire Arrieta: Keď sa dieťa narodí, nemá v sebe žiadne mikróby. Náš imunitný systém nie je dostatočne vyvinutý. Ale len čo sa na scénu dostanú mikróby, imunitný systém sa naštartuje a začne riadne pracovať. Bez mikróbov náš imunitný systém nedokáže bojovať proti infekciám.
Nejde však len o samotnú prítomnosť týchto mikróbov, ale hlavne o to, čo dokážu produkovať. Vytvárajú molekuly a látky, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu s bunkami na stenách našich vnútorností a s bunkami imunitného systému, ktoré sa nachádzajú na druhej strane stien vnútorností. Doslova ich trénujú. Iba na základe kontaktu s týmito mikróbmi dostane bunka imunitného systému informáciu o tom, ako má telo chrániť. Tieto bunky potom získajú schopnosti premiestňovať sa na iné miesta v tele a trénovať ďalšie časti ľudského organizmu.
V dobe, keď sme rástli, boli vážne alergie na orechy zriedkavé. Vo vašej knihe sa venujete teórii, ktorú ste nazvali „hypotéza hygieny“. O čo sa jedná?
Marie-Caire Arrieta: Pomocou hypotézy hygieny sa snažíme vysvetliť, prečo sú na vzostupe alergie, obezita, zápalové ochorenia vnútorností alebo dokonca autizmus. Nevysvetľujeme to však na základe génov. Naše gény sa jednoducho nemenia tak rýchlo, aby dokázali ovplyvniť vznik dnešných chorôb do takejto miery. Výskumy konzistentne dosvedčujú, že k vzostupu zmieňovaných chorôb nevedie meniaca sa genetika, ale nové zvyklosti, čo sa týka pôsobenia mikróbov v ranom detstve. Konkrétne sa jedná o chýbajúce vystavovanie detí mikróbom v ranom štádiu ich života, ktoré je potrebné na správny vývin a tréning ich imunitného systému.
Existujú nejaké veci, ktoré by rodičia mali alebo nemali robiť, aby u svojich detí podporili zdravý vývoj mikrobiómu a znížili tak ich šance na rozvoj alergií, astmy, prípadne ďalších ochorení?
Marie-Caire Arrieta: Epidemiologické dôkazy ukazujú, že deti, ktoré vyrastajú v prírodnejších prostrediach, ako napríklad na farme, majú oveľa menšiu pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie astma. Nie každý sa však môže stať z dňa na deň farmárom... To, čo si z tejto informácie môžeme vziať je fakt, že život v prostredí, ktoré nie je dokonale čisté, je v skutočnosti lepší ako tradičná mestská sterilita. To isté platí aj o chove zvierat. Nechajte svoje deti, aby sa so psom pokojne hrali...
Štúdie navyše ukazujú, že umývať všetko, čo si dieťa strčí do úst, zvyšuje pravdepodobnosť, že ochorie na astmu. Riziko ochorenia na astmu sa mierne znižuje, ak napríklad cumlík rodič „umyje“ vo vlastných ústach. Všetko to jasne naznačuje, že sa v dnešnej dobe snažíme byť natoľko čistotní, až nám to škodí.
Hygiena je pre náš život kľúčová. Nevravím, že by sme si mali prestať umývať ruky... Ale mali by sme tak robiť v obdobiach, kedy sa snažíme nejakým ochoreniam preventívne zabrániť – pred jedlom a potom, čo používame toaletu. Inak to nie je potrebné... Ak sa teda vaše dieťa hrá vonku v zemi alebo špine, nemusíte mu ju okamžite zmývať z rúk. Nijako mu tým nepomôžete. Musíte nájsť rovnováhu medzi bojom proti infekciám a zabezpečeniu tej správnej dávky mikróbov.
Tip Vitariána
Silná imunita je stokrát lepšia voľba ako lieky, a to hlavne v prípade detí, pre ktoré sú špeciálne navrhnuté iba máloktoré lieky. Prečítajte si, prečo je tak málo liekov pre deti.
