Na celom svete trpí podvýživou takmer miliarda ľudí a pritom sa na kŕmenie hospodárskych zvierat používa približne 80% vypestovanej kukurice a sóje a 1/3 obilnín vypestovaných na celom svete. Zo zvierat však získame len zlomok tejto potravy.
Na získanie 1 kilogramu mäsa je potrebných 16 kilogramov krmiva.
A nie je to len plytvanie potravou, ale aj plytvanie vodou. Na 1 kilogram mäsa je potrebných 3700 litrov vody, na 1 kg pšenice len 120 litrov vody. A viac ako miliarda ľudí trpí nedostatkom pitnej vody.
Podľa FAO/OSN sa živočíšna výroba podieľa tiež na znečistení vodných zdrojov. Zvieratá vo veľkochovoch po celom svete vyprodukujú odhadom 8 miliárd ton výkalov za rok. Tie prenikajú do podzemných a povrchových vôd, znečisťujú pôdu a vzduch.
Biochovy
Ekologické poľnohospodárstvo zlepší podmienky zvierat, ale len čiastočne. Napríklad kurčatá a sliepky môžu byť až 2/3 života držané v halách po tisíckach - s hustotou až 16 kurčiat alebo 6 sliepok na m2. Prasa v stajni má 1,3 m2. Zvieratá by mali mať aspoň časť svojho života k dispozícii vonkajší výbeh, ale ten nemusí byť veľký (1 m2 na prasa vo výkrme).
Bez obmedzení je násilné odoberanie mláďat matke, aj v biochovoch sa deje väčšinou po narodení. Okrem hydiny neexistujú obmedzenia pre používané plemená, preto sa bežne chovajú holštajnské kravy, ktoré za cenu devastácie zdravia produkujú 10-násobne viac mlieka, ako by dokázalo vypiť tela. A ich produkcia sa z roka na rok zvyšuje! V rokoch 2010/2011 jedna čistokrvná holštajnská krava vyprodukovala 20,4 litra mlieka na deň. Zdravotné problémy zvierat sú niekedy horšie ako v konvenčných chovoch, pretože predpisy pre ekologické poľnohospodárstvo obmedzujú možnosti podávaných liekov.
Zvieratá v ekologickom poľnohospodárstve sú zabíjané na rovnakých bitúnkoch a prepravované rovnakým spôsobom, ako v konvenčnej produkcii. Aj v biochovoch sú dojnice a nosnice zabité vo chvíli, keď prestanú byť produktívne a rovnako tak sú zabíjané kohúty a teliatka – nechcené vedľajšie produkty „výroby“ biomlieka a biovajec.
Chov zvierat pre ľudskú konzumáciu je podľa správy FAO/OSN tiež jednou z hlavných príčin zmien podnebia, v porovnaní s CO2 produkuje viac skleníkových plynov (18%) než toľko kritizovaná celosvetová doprava (13%)! Veľkochovy sú zodpovedné za 64% ľuďmi vyvolaných emisií čpavku (NH4OH), ktorý je hlavnou príčinou kyslých dažďov.
Konzumácia živočíšnych potravín sa tiež výrazne podieľa na ničení dažďových pralesov. Podľa FAO/OSN bolo 70% vyrúbaného lesa v Amazónii premeneného na pastviny a veľká časť zvyšku na polia slúžiace k pestovaniu krmiva. Strata lesov a nadmerné spásanie navyše vedú k znehodnocovaniu pôdy, čo vytvára začarovaný kruh ďalšieho ničenia lesov na získavanie novej pôdy.
Vážnym ohrozením biodiverzity je okrem ničenia lesov tiež morský rybolov. Podľa správy FAO/OSN bolo v roku 2008 už 32% rybích populácií drancovaných nad hranicou udržateľnosti, teda tieto populácie sa nestíhajú obnovovať. A tento podiel stále narastá. Populácia veľkých rýb s vysokou komerčnou hodnotou ako treska a tuniak sa za minulé storočie znížili o 90%.
Vegánstvo a zdravie
Poprední svetoví odborníci na výživu potvrdzujú, že správne zostavená vegánska strava je úplne bezpečná, ale aj zdravá a pomáha pri prevencií a liečbe civilizačných chorôb.
Dobre navrhnutá vegánska a vegetariánska strava je vhodná pre všetky životné obdobia vrátane tehotenstva, kojenia, detstva a dospievania (Stanovisko Americkej dietetickej asociácie a Kanadských dietológov, 2003).
Pri vyváženej rastlinnej strave človek skutočne na zachovanie svojho zdravia nepotrebuje konzumovať mäso a iné živočíšne produkty (Britská lekárska asociácia).
Avšak len vyradiť živočíšne produkty zo svojho jedálnička k dobrému zdraviu nestačí, treba do stravy doplniť veľa surového ovocia, zeleniny, semienok a orechov, môžu byť aj bezlepkové obilniny a strukoviny.
Príčinou približne polovice úmrtí v Európe sú kardiovaskulárne ochorenia. Tie sa priamo spájajú s nadmernou spotrebou živočíšnych produktov. Rovnako je to aj s mnohými ďalšími „civilizačnými“ chorobami – vysokým tlakom, väčšinou druhov rakoviny, obezity a cukrovky.
Športovci
Mnohí vrcholoví športovci dokazujú svojimi výkonmi, že vyvážená vegánska strava je napriek predsudkom vhodná pre každého.
Jeden z najúspešnejších atlétov histórie Carl Lewis prehlásil, že najlepšie výsledky kariéry dosiahol v roku 1991 vďaka prechodu na vegánsku stravu. Počas svojej kariéry získal 10 olympijských medailí a 10 medailí z majstrovstiev sveta, bol jedným z najotvorenejších vegetariánov a vegánov a vyjadril sa veľmi jasne, „
Významným vegánskym športovcom bol aj Mac Danzig, majster bojových umení. V tvrdom športe, ktorý si vyžaduje veľa sily a obratnosti si ako vegán vo svete mäsožravých športovcov vyslúžil spočiatku veľa kritiky, no ľudia sa časom stávali otvorenejšími voči rastlinnej strave. Mliečne výrobky vylúčil ako prvé kvôli alergiám, ale niekoľko rokov úspešne dodržiava výživnú vegánsku stravu. Medzi jeho najobľúbenejšie potraviny patrí celozrnná ryža, portabello, tempeh, quinoa, čierna fazuľa, šošovica, seitan, semienka a orechy.
Ďalším úspešným vegánom je expert na kalisteniku a prácu s vlastnou váhou Frank Medrano, ktorý motivuje ľudí a trénuje ich v budovaní svalov, chudnutí a premene svojho tela.
Tip Vitariána
Aj keď nebudete úplní vegáni, každy krok k redukcií potravín živočíšneho pôvodu zmenší utrpenie zvierat, zmierni drancovanie prírodných zdrojov a umožní mnohým sa dosýta najesť. Vedľajším účinkom je už len to že budete štíhli, zdraví a vitálni.
