Je to aj strata balansu medzi pracovnými povinnosťami a starostlivosťou o seba samého, po fyzickej i psychickej stránke. Najdôležitejším znakom je dlhotrvajúci stres z práce. Niekedy sa dá ťažko ohraničiť, kedy sme už v „špirále“ burn-out, jeho priebeh je veľmi premenlivý a individuálny. Na konci je opak nadšenia – apatia.
Pojem burn-out zaviedol do praxe psychológ Herbert Freudenberger v roku 1975. Pravdepodobne sa inšpiroval knihou od Grahama Greena „Prípad vyhorenia“.
Prezident Slovenskej komory psychológov, Martin Miler, hovorí, že ak sa človek do práce príliš vloží, neodhadne mieru svojej výdrže a zamestnanie povýši nad vlastný osobný život, je na najlepšej ceste k problému. Títo ľudia investujú všetku energiu do práce, nedokážu povedať nie, ak ich niekto požiada o pomoc, snažia sa každému vyhovieť, i keď ich to oberá o energiu a voľný čas.
Aké sú prejavy burn-out?
K hlavným prejavom burn-out patrí vyčerpanosť, strata výkonnosti, rôzne telesné problémy. Zasiahnutá je aj psychika a trpia aj sociálne vzťahy.
Ďalšími prejavmi sú:
- pocity telesnej slabosti;
- negatívne myslenie, cynickosť a hrubosť;
- neprimerané reagovanie na banálne problémy;
- priberanie alebo naopak prudký pokles váhy;
- výbuchy zlosti;
- problémy sa zaspávaním alebo prerušovaný spánok;
- problémy s trávením, nadúvanie;
- dušnosť a pocity tiaže na hrudi.
Zaujímavosťou je, že objaviteľ burn-out, Herbert Freudenberger, bol sám jeho obeťou.
Alarmujúce údaje z prieskumu
Pracovný stres je druhým najčastejšie hláseným zdravotným problémom v Európe. Podľa prieskumu Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, približne 8 z 10 európskych manažérov vyjadrilo znepokojenie z pracovného stresu na pracoviskách a zároveň menej ako 30 % priznalo, že zaviedli postupy na riešenie tohto stavu.
Burn-out v práci
Horšie je, ak burn-out ovplyvňuje správanie človeka v práci. Stáva sa, že miera negativizmu, či dokonca agresivity sa obracia k zákazníkom, ku kolegom, k nadriadeným. V závere tohto stavu možno badať silnú nechuť až odpor k pracovným záležitostiam, neplnenie si základných pracovných úloh, atď.
Fázy stresu v zamestnaní už zažila väčšina ľudí. Ak sa však prekračujú hranice alebo sa doslova fixujeme na výkon a ciele, a všetko im podriadime, dochádza k nebezpečenstvu, že "spadneme". Na začiatku sa tomu dá ešte zabrániť, ak si spravíme čas na premýšľanie, a ak sa naše správanie v práci zmení, kým ešte nie sme na "hrane".
Ako tomu všetkému predchádzať?
- Naučte sa povedať "Nie";
- nesnažte sa byť v práci zodpovední za všetko okolo Vás;
- stanovte si priority;
- vnímajte telesné signály, nepodceňujte ich;
- nájdite si niekoho, kto je ochotný Vás vypočuť;
- zmeňte stravovanie a začnite športovať.