Čo je stres?
Stres je pocit napätia, ktorý vzniká, keď na organizmus vplývajú faktory ohrozujúce jeho duševné či fyzické blaho. Je to prirodzená reakcia organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž, a táto môže byť rovnako nepríjemná ako príjemná. Úlohou stresu (napätia) je pripraviť organizmus na adekvátnu reakciu voči zdroju záťaže, napríklad prípravou organizmu na útok alebo útek, a tým zabezpečiť svoje prežitie.
Aby sme pochopili, ako môže stres uškodiť mozgu, poďme si tento orgán a jeho zloženie stručne opísať.
Ľudský mozog
Ľudský mozog je neuveriteľne zložitý terén zvrásnení a údolí.
- 72 až 82 % tvorí voda, 10-12 % tvorí tuk
- hmotnosť mozgu tvorí 2% z celkovej telesnej hmotnosti človeka
- mozog necíti žiadnu bolesť
- mozog sa skladá približne zo 100 miliárd neurónov, t. j. mozgových buniek
- tieto neuróny sa môžu navzájom prepojiť na 100 biliónov rôznych spôsobov
- každý z týchto spojov sa môže prepájať až na 10 rôznych úrovniach, a teda existuje približne 1.000 bilión možností prepojení, čo je nepredstaviteľné množstvo
- mozog využíva pre svoje fungovanie asi 20% z celkového kyslíka cirkulujúceho v organizme
Adrenalín a príprava na boj, ktorý sa neuskutoční...
Ak ľudské telo zažíva stres, produkuje sa adrenalín, ktorý spôsobí reťazovú reakciu vo vnútri nervového systému. Srdce začne biť rýchlejšie, mení sa veľkosť ciev, skrátka - telo sa pripravuje na desivú a emocionálnu udalosť. Aj keď dnešní ľudia už nie sú v neustálom fyzickom ohrození dravcami ako naši predhistorickí predkovia, stále dochádza k tej istej reakcii - boj alebo útek – a to kvôli úplne odlišným stresovým faktorom: tlak nadriadeného, krvák v televízii, prehratý zápas milovaného hokejového tímu, hádka s partnerom, neposlušné deti, skorumpovaní politici... Na rozdiel od našich predkov však nezažívame žiadnu nasledujúcu telesnú aktivitu, a tak fyzicky nedochádza ani k boju, ani k úteku. Práve tu nachádzame najväčší problém. Adrenalín nemá možnosť odbúrať sa, a tak sa ukladá. Aké sú následky? Aby sme toto mohli zodpovedať, musíme rozlišovať medzi dobrým (eustres) a zlým (distres) stresom.
Chronický vs. krátkodobý stres
Pozitívny stres je mierny, pomáha naštartovať telesnú aj duševnú aktivitu, či dokonca zlepšuje pamäť. Negatívny stres je chronický a tento poškodzuje mozog. Pri pozorovaní zvierat totiž vedci zistili, že hormóny uvoľňujúce sa pri stresovej reakcii u zvierat - kortizol a najmä glukokortikoidy - zabíjajú ich mozgové bunky. Vedci sa domnievajú, že to isté sa deje aj u ľudí.
Dlhodobé vystavenie sa glukokortikoidom pravdepodobne znižuje schopnosť mozgu vytvárať nové prepojenia (synapsie) k novým mozgovým bunkám. Tento problém je najviac vidieť v oblasti hipokampu, časti mozgu, ktorá riadi pamäť.
Skenovanie mozgov ľudí, ktorí trpeli dlhodobým stresom (detí, ktoré boli zneužité , vietnamskí veteráni s posttraumatickou stresovou poruchou), ukazujú, že sa ich hipokampus zmenšil.
Ich schopnosť plánovať, sústrediť sa, rýchlo sa učiť, myslieť dopredu a konať rozhodne, bola ohrozená v dôsledku dlhodobej záplavy stresových hormónov na telo a mozog.
Na druhej strane, britskí vedci zistili, že zatiaľ, čo chronická expozícia vysokými hladinami kortizolu poškodzuje hipokampus, správne množstvo tohto hormónu môže v skutočnosti zlepšiť schopnosť učenia sa a pamäť. To je jeden z pozitívnych účinkov stresu a znamená, že správne množstvo stresu – tzv. "eustres" - je dobrý pre váš mozog.
Rovnováha
Čo z toho vyplýva? Potrebujete rovnováhu. To je kľúč k zdraviu vášho mozgu.
Ak je stres súčasťou vášho života, snažte sa o zníženie jeho hladiny - využite napríklad relaxačné techniky. Tieto sú nevyhnutnou súčasťou ochrany vášho mozgu a vašej schopnosti učiť sa a pamätať si informácie. Ak sa na druhej strane nudíte, váš mozog vám bude vďačný za podnetnú a stimulujúcu aktivitu.
Porazte stres a ulahoďte mozgu
Je možné znížiť stres a zlepšiť zdravie mozgu už 20 minútami relaxácie denne. Podľa štúdie výskumníkov na Benson-Henry inštitúte pre lekárstvo mysle a tela v Massachusetts General Hospital, môže joga, modlitba a meditácia skutočne vypnúť gény, ktoré sú aktivované stresom.
Vedci preukázali, že osem týždňov relaxačného tréningu viedlo k zmenám na bunkovej úrovni tak, že toto znížilo škodlivé účinky stresu. Štúdia bola publikovaná online v časopise PLoS One. Ďalšie relaxačné techniky odporúčané vedúcim výskumníkom, Dr Herbertom Bensonom, zahŕňajú: hlboké dýchanie, Tai-chi, Qi gong, aerobik, pravidelná modlitba alebo meditácia, progresívna svalová relaxácia, pozeranie umeleckých diel.
Tip Vitariána
Ako najlepšie znížiť hladinu stresu:
- byť fyzicky aktívny aspoň 30 minút denne, päť dní v týždni
- jesť zdravú, vyváženú, diétnu stravu
- piť dostatočné množstvo čistej vody
- obmedziť konzumáciu alkoholu
- dožičiť si dostatok spánku (6 až 8 hodín v noci).
