Vedec Mathew P. White z American Chemical Society uvádza, že pri takmer 80 percentách svetovej populácie žijúcej v mestách je stav duševnej pohody hlavným problémom verejného zdravia a unipolárna depresia patrí k vedúcim príčinám práceneschopnosti v krajinách s vysokým a stredným príjmom.
Štúdia vedená vo Veľkej Británii porovnávala duševné zdravie stovky ľudí, ktorí sa z miest presťahovali do zelenšieho, prírodnejšieho prostredia a tých, ktorí sa presťahovali opačne. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí sa presťahovali do prostredia, kde sú viac vystavení prírode, boli počas zaznamenávaného obdobia troch rokov celkovo šťastnejší.
Výskumníci prišli k záveru, že presun do zelenšieho mestského prostredia sa spája s trvalým zlepšením mentálneho zdravia. Naznačujú, že zvýšenie mestskej zelene môže mať pre zdravie spoločnosti veľký úžitok.
Príroda vás preberie k životu
Štúdie dokázali, že vystavenie sa prírode u ľudí priamo zvyšuje pocity vitality, z čoho sa následne v tele produkuje viac energie, a dokonca to napomáha vývinu odolnejšieho imunitného systému.
Vedúci autor a profesor psychológie Richard Ryan z University of Rochester nalieha, „príroda je palivo pre dušu. Často, keď sa cítime vyčerpaní, dáme si šálku kávy, ale výskum naznačuje, že lepší spôsob, ako si dodať energiu je spojiť sa s prírodou!”
Nielen priame vystavenie sa prírode zvyšuje šťastie, ale aj jednoduché predstavenie si samého seba vonku alebo spomínanie na predchádzajúce výlety do prírody zvyšuje hladinu serotonínu, a preto to zlepšuje náladu, zmenšuje vyčerpanie a zlepšuje celkové zdravie.
V samostatnej štúdii vedenej univerzitou v Rochesteri výskumníci testovali účinky prírody na 537 vysokoškolákoch v reálnych aj imaginárnych situáciách.
Jeden experiment zahŕňal študentov, ktorí chodili na 15 minútovú prechádzku po vnútorných chodbách alebo von po ceste popri rieke lemovanej stromami. Druhý experiment sa skladal zo študentov skúmajúcich fotografie budov alebo krajiny, zatiaľ čo tretí experiment žiadal od študentov predstavovanie si samých seba v rôznych scénach vrátane takých, kde sú vnútri alebo vonku, aktívni a neaktívni a s inými ľuďmi, alebo sami.
V poslednej časti experimentu sa u študentov zaznamenávala hladina nálady a energie, čo sa potom zdokumentovalo v denníkových záznamoch. Prišlo sa na to, že jedinci, ktorí strávili čas vonku, alebo si jednoducho predstavovali sami seba v prírode pociťovali jasne vyššiu hladinu energie a zvýšené pocity šťastia. Skúmajúci poznamenali, že len 20 minút denne pod holým nebom výborne zdvíha hladinu energie a zlepšuje náladu.
Ďalšia štúdia prišla na to, že prítomnosť prírody vnútri, ako napríklad izbových rastlín, má navyše nezávislý povzbudzujúci vplyv k tomu, že ste boli vonku.
Psychológ Ryan Netta Weinstein z univerzity v Hamburgu tvrdí, že vystavenie sa vonku prírode zvyšuje nielen šťastie, ale ovplyvňuje aj charakterové črty. Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí sú vystavení zelenšej krajine, si vraj budujú veľkorysosť a láskavejší postoj ako tí, ktorí sú neustále obklopení mestským životom.
„Príroda je niečo, v čom prekvitáme, preto je rozhodujúce, či je súčasťou nášho života, a to hlavne ak žijeme a pracujeme v ľuďmi vytvorenom prostredí“, povedal Weinstein.
Vedci veria, že kvôli nášmu vrodenému spojeniu s inými živými bytosťami je extrémne dôležité začleniť prírodné prvky do nášho mestského prostredia.
Virtuálna realita nahrádzajúca nádhernú prírodu
Iná štúdia odhalila, že 70 percent dospelých má skúsenosti s „digitálnou únavou očí“, čo pramení z nadmerného trávenia času pri televízii, tabletoch, notebookoch, počítačoch a mobiloch.
Pretože počas upreného dívania na digitálne obrazovky sa potláča žmurkanie, oko sa stáva suchým kvôli odmietaniu jeho prirodzeného procesu zvlhčovania sa. Účinky zahŕňajú rozmazané videnie, únavu, napätie v krku a ramenách a dokonca makulárnu degeneráciu a šedý zákal.
Technológia nahrádza naše životné prostredie a namáhanie očí je len posledným negatívnym účinkom na ľudské zdravie.
Tip Vitariána
Ešte ste vnútri? Keď pôjdete von, nezabudnite si nazbierať aj jedlé buriny.
