Ako správne chváliť deti

V roku 1998 publikovali Carol Dweck a Claudia Mueller významnú štúdiu v časopise Journal of Personality and Social Psychology s názvom "Praise for Intelligence Can Undermine Children's Motivation and Performance“ (Chvála za inteligenciu môže oslabiť motiváciu a výkon detí). Táto práca skúmala, ako rôzne druhy chvály ovplyvňujú motiváciu detí, ich odolnosť a schopnosť vyrovnať sa s výzvami. Aj keď bola štúdia dobre prijatá vo vedeckej komunite, jej praktické poznatky neboli široko implementované, čo je dnes obzvlášť znepokojivé. Mladá generácia čelí vážnym problémom v oblasti motivácie a odolnosti, pričom tieto problémy boli jasne identifikované už pred viac ako 26 rokmi.

Metodológia štúdie

Štúdia sa uskutočnila na vzorke 128 detí vo veku 10 až 12 rokov. Tieto deti boli rozdelené do troch skupín a počas troch fáz štúdie reagovali na rôzne typy chvály.

Fáza 1: Počiatočný test a chvála

Deti riešili jednoduché logické úlohy. Po ich dokončení boli rozdelené do troch skupín podľa typu spätnej väzby: 

• Skupina 1: Chvála za inteligenciu („Si veľmi múdry/múdra!“) - Chvála za vrodené schopnosti = PRÍDAVNÉ MENO 
• Skupina 2: Chvála za úsilie („Veľmi si sa snažil/a!“) - Chvála za činnosť = SLOVESO 
• Skupina 3: Neutrálna kontrolná skupina (žiadna špecifická chvála).

Fáza 2: Voľba úloh

Každé dieťa si mohlo vybrať medzi jednoduchšou úlohou (bez rizika zlyhania) alebo náročnejšou úlohou (ktorá by ich mohla niečo nové naučiť).

Fáza 3: Reakcia na neúspech

Deti riešili sériu extrémne náročných úloh, ktoré neboli navrhnuté tak, aby ich mohli úspešne dokončiť. Tento krok mal testovať ich reakciu na zlyhanie a vplyv chvály na následné výkony.

Výsledky a interpretácia

Štúdia priniesla jasné výsledky, ktoré ilustrujú rozdiely medzi skupinami na základe typu chvály.

Výber úloh: 

• 65 % detí chválených za úsilie si vybralo náročnejšie úlohy, ktoré predstavovali výzvu.
• Len 35 % detí chválených za inteligenciu si zvolilo výzvu; zvyšok uprednostnil ľahšie úlohy, aby si udržal status „múdreho dieťaťa“.
• Kontrolna skupina si vybrala rovnako ťažké úlohy.

Reakcia na neúspech:

• Deti chválené za inteligenciu vykazovali väčšiu frustráciu a zníženie motivácie po neúspechu. Ich výkon v následných úlohách sa zhoršil o 30 %.
• Naopak, deti chválené za úsilie pristupovali k neúspechu konštruktívne. Ich výkon sa po neúspechu zlepšil o 25 %.
• Kontrolna skupina ostala na rovnakých výsledkoch.

Subjektívne pocity:

• Deti chválené za inteligenciu vnímali neúspech ako znak nedostatku schopností, čo znižovalo ich sebadôveru.
• Deti chválené za úsilie považovali zlyhanie za súčasť učenia, čo posilnilo ich odolnosť.
• U kontolnej skupiny nenastala žiadna zmena

Od závislosti na neustálej chvály ku klamstvu

Jedným z fascinujúcich zistení štúdie bola rozdielna ochota detí priznať svoje výsledky. Keď mali deti anonymne uviesť svoj výkon, deti chválené za inteligenciu častejšie klamali o svojich skóre, pričom ich nadhodnocovali, aby si udržali status „múdreho“ dieťaťa. Táto skupina sa obávala, že pravdivé priznanie zlyhania by mohlo ohroziť ich vnímanú hodnotu.

Naopak, deti, ktoré boli chválené za úsilie, uvádzali svoje výsledky presne, a to aj v prípade neúspechu. Tieto deti nevnímali chybu ako osobné zlyhanie, ale ako súčasť procesu učenia. Tento rozdiel poukazuje na hlboký vplyv chvály na integritu a psychologickú odolnosť detí, pričom zdôrazňuje, že chvála za úsilie podporuje zdravší a pravdivejší prístup k vlastnému výkonu.

Reakcie vedeckej komunity a verejnosti

Štúdia mala významný ohlas vo vedeckej komunite, kde sa stala základom pre výskum rastového myslenia (growth mindset) – koncept, ktorý Carol Dweck neskôr rozpracovala vo svojej knihe Mindset: The New Psychology of Success. Verejnosť však túto štúdiu prijala len v obmedzenej miere.

Prečo vieme tak málo o tejto štúdii? 

1. Komplexnosť témy: Výsledky sú často nesprávne interpretované alebo zjednodušené na "chváľte deti za úsilie".
2. Absencia praktického školenia: Pedagógovia a rodičia často nemajú dostatok vzdelania o tom, ako správne motivovať deti.
3. Dnešná spoločnosť: Trendy ako sociálne siete, okamžitá spätná väzba a kult dokonalosti sťažujú mladým ľuďom rozvíjanie odolnosti a schopnosti čeliť výzvam. 

Súčasné trendy v motivácii detí

Dnešná generácia, vyrastajúca viac ako dve desaťročia po tejto štúdii, čelí vážnym problémom v oblasti akademického výkonu a odolnosti. Medzinárodné testovania, ako PISA, opakovane poukazujú na znižovanie výsledkov v čítaní, matematike a prírodných vedách. Zároveň klesá schopnosť detí vytrvať, keď čelia prekážkam.

Mnohé faktory, vrátane kultúry dokonalosti a sociálnych sietí, posilňujú túžbu po okamžitom uznaní. To oslabuje vnútornú motiváciu a schopnosť zvládať dlhodobé výzvy.

Neuroplasticita: Ako zvládanie výziev v detstve formuje náš mozog a budúcnosť

 Neuroplasticita, schopnosť nášho mozgu meniť sa a prispôsobovať v reakcii na skúsenosti, zohráva kľúčovú úlohu v tom, ako snaha a prekonávanie výziev formujú našu myseľ a správanie. Keď deti čelia náročným úlohám a učia sa ich zvládať, dochádza k vytváraniu nových neurónových spojení a posilňovaniu existujúcich. Tento proces nielenže zvyšuje kognitívne schopnosti, ako sú riešenie problémov a flexibilita myslenia, ale tiež posilňuje odolnosť a sebadôveru.

V dospelosti sa takýto mozog lepšie vyrovnáva so stresom, efektívnejšie hľadá riešenia zložitých situácií a vykazuje väčšiu vytrvalosť pri dosahovaní cieľov. Neuroplasticita dokazuje, že naša myseľ je dynamická a neustále sa mení, pričom prekonávanie výziev v detstve kladie základy pre úspešné a adaptabilné správanie v dospelosti.

Odporúčania pre rodičov a pedagógov

 Aby sme zlepšili motiváciu a odolnosť detí, je potrebné zaviesť niekoľko praktických zmien v tom, ako pristupujeme k chvále a podpore.

1. Chváľte úsilie, nie vrodené schopnosti:Povzbudzujte deti slovami ako: "Skúsil si to skvelým spôsobom," namiesto "Si taký múdry."
2. Podporujte rastové myslenie: Učte deti, že ich schopnosti sa môžu zlepšiť s praxou a vytrvalosťou.
3. Prijmite chyby ako súčasť učenia: Zdôraznite, že chyby sú príležitosťou na rast a učenie, nie známkou zlyhania.
4. Modelujte odolnosť: Ukážte deťom, ako čelíte výzvam a učíte sa z neúspechov.
5. Obmedzte kultúru dokonalosti: Povzbudzujte deti, aby sa zamerali na proces, nie len na výsledok.
6. Vytvorte podporujúce prostredie: Poskytnite deťom priestor na riešenie problémov vlastnými silami bez neustáleho zasahovania.
7. Podporujte zvedavosť: Motivujte deti klásť otázky a objavovať nové veci.
8. Znižujte tlak: Minimalizujte nadmerný akademický a sociálny tlak, ktorý môže viesť k vyhoreniu.
9. Využívajte pozitívnu spätnú väzbu: Zdôrazňujte konkrétne úspechy, ktoré vyplývajú zo snahy a vytrvalosti.
10. Zapojte rodičov a školy: Spolupracujte na vytvorení kultúry, ktorá podporuje učenie a odolnosť.

Záver

Táto štúdia ukázala, že spôsob, akým komunikujeme s deťmi, má zásadný dopad na ich budúci úspech. Podpora rastového myslenia, dôraz na proces a prijatie chýb ako súčasti učenia sú kľúčové pre rozvoj motivovaných a odolných jedincov. V čase, keď mladá generácia čelí rastúcim výzvam, by tieto princípy mali byť základom výchovy a vzdelávania.