On hľadal mladú a krásnu ženu, takú, ktorá by mu darovala potomkov, podľa možností veľa – a prirodzene všetky od neho. Ona hľadala živiteľa, takého, kto mal slovo v spoločenstve, muža s peniazmi a mocou.
Podľa tohto princípu prebiehala voľba partnera, keď o rovnoprávnosti a Gender mainstreaming* ešte nebolo ani reči. A tak to funguje stále, ako ukázali evoluční psychológovia v bezpočetných štúdiách.
Zdá sa, že sú to evolučne pevne zakorenené preferencie, ktoré možno pozorovať vo všetkých kultúrach na svete: muži hľadajú podľa krásy a mladosti, ženy podľa postavenia a peňazí. Žena môže byť dnes profesijne úspešná, finančne nezávislá a vzdelaná - no pri výbere svojho partnera sa správa ešte stále ako v dobe kamennej – a on taktiež.
Neprinieslo to vôbec nič? Všetky tie boje, ktoré ženy vybojovali v posledných desaťročiach, aby boli uznané ako osoba, nielen ako potenciálna matka detí? Aby zarobili vlastné peniaze a nemuseli práve hľadať takého, ktorý sa o ňu postará? Ale áno. Podľa jednej novej teórie neboli úsilia márne. Meta-štúdia z Rakúska a Spojených štátoch spochybňuje argumentáciu evolučných psychológov.
Stovky už publikovaných štúdií skúmali vedci s týmto cieľom. Súbežne s rodovou rovnosťou porovnávali aj kritériá, podľa ktorých muži a ženy vyhľadávajú svojich partnerov. V kultúrach, v ktorých teraz ženy majú takmer rovnaké príležitosti ako muži, sú obom pohlaviam dôležité podobné veci. Preferencie sa teda zrejme prispôsobujú - prekvapivo rýchlo, keď zvážime, že snaha po rovnoprávnosti je relatívne novým javom.
Marcel Zentner z Univerzity Innsbruck a Alice Eagle zo Severozápadnej univerzity v USA vychádzali z toho, že okrem evolučne zakotvených vzorcov voľbu partnera ovplyvňujú aj výchova a životné prostredie.
Veľké rozdiely medzi krajinami
Aby si toto overili, prezreli si obaja psychológovia v prvom kroku kultúru presahujúce štúdie. Oni najprv našli klasickú schému lovu koristi: Muži sa skôr pozerajú na vek a krásu, zatiaľ čo ženám sú dôležitejšie profesionálny úspech a sociálne postavenie.
Ale medzi jednotlivými krajinami boli veľké rozdiely. Tak vedci zistili, že tento vzor pri výbere partnera v Turecku bol oveľa výraznejší ako vo Fínsku alebo v Nemecku. Tureckým ženám bol plat manžela napríklad dvakrát tak dôležitý ako ženám vo Fínsku.
Tiež ideálny vekový rozdiel hodnotili ľudia veľmi odlišne: tureckým mužom bola o štyri roky mladšia žena najmilšia, Fíni považovali v priemere za optimálny len jednoročný rozdiel.
Podľa výskumníkov tam bol jasný vzťah: čím horšie sa umiestnila krajina podľa takzvaného Gender Gap Indexu** (GGI), tým skôr našli tradičné kritériá pri výbere partnera. GGI udáva, ako rovnoprávne sú ženy v politike, podnikaní, vzdelaní a zdraví.
Nemky by chceli, aby ich partneri vedeli vysávať prach
V krajinách s vysokým indexom, v ktorých ženy sú teda pomerne rovnoprávne, sa mnohé kritéria dokonca obrátili: Nemky kládli väčší dôraz na to, aby ich partneri vedeli umývať okná a vysávať prach lepšie ako nemeckí muži.
A vo Fínsku bola mužom inteligencia ich partnerky dôležitejšia ako ženám. Avšak, hovorí Zentner, sú to len priemerné hodnoty. „Samozrejme že aj v Nemecku existujú skupiny, u ktorých sa myslí tradične.“
Preto skúmali psychológovia v druhom kroku, aký vplyv mal na výber partnera tradičný vzor úloh v porovnaní so skôr progresívnym vzorom úloh. Výsledok potvrdil ich podozrenie: „Čím progresívnejší a vyváženejší je vzor úlohy pohlavia človeka, tým menej sa líšia kritériá, podľa ktorých muži a ženy hľadajú svojich partnerov.“
Vývoj sa dá pochopiť evolučno-biologicky
Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov bolo pre ženu výhodou, keď mala po svojom boku manžela, ktorý sa staral o ňu a ich deti. U mužov bolo dôležité, aby ich partnerka mala deti a vedela variť. Dnes pracujú vo väčšine rodín obaja rodičia. Jeden plat už nestačí na určitú životnú úroveň.
Pre mužov je preto už dávno výhodné hľadať si ženu, ktorá môže tiež prispieť do rodinného rozpočtu. Evolučno-biologicky sa dá rýchle prispôsobenie na tomto dobre vysvetliť, hovorí Zentner. Ľudia sa nakoniec museli už vždy prispôsobovať rýchlo sa meniacemu prostrediu. A mohli prežiť len v prípade, ak sa im to podarilo.
Záver
Boj za rovnoprávnosť pohlaví nie je zďaleka ukončený. Záleží to od kultúrnej, hospodárskej a politickej úrovne jednotlivých krajín. Silné postavenie majú ešte stále tradície.
Vysvetlivky:
* Gender mainstreaming: Je celosvetová stratégia na podporu zrovnoprávnenia pohlaví. Znamená zohľadnenie rozličných životných situácií a záujmov žien a mužov pri všetkých rozhodnutiach na všetkých spoločenských úrovniach, aby sa takto presadilo ich zrovnoprávnenie. Európska únia ho zakotvila ako záväzný princíp v Zmluve z Amsterdamu, a všetky štáty sa pristúpením k EÚ zaviazali uplatňovať ho vo svojej politike.
** Gender Gap Index bol prvýkrát predstavený na Svetovom ekonomickom fóre v roku 2006 ako rámec pre zachytenie rozsahu rozdielov na základe pohlavia a sledovanie pokroku. Tento rok je 10. ročník indexu, čo umožňuje analýzu meniacich sa vzorov rovnosti mužov a žien na celom svete a porovnávanie rôznych krajín. Najvyššia možná hodnota je 1 (rovnosť) a najnižšie skóre je 0 (nerovnosť). Uvedieme index niektorých krajín za rok 2015:
1. Island 0,881, 9. Slovinsko 0,784, 11. Nemecko 0,779, 23. Burundi 0,748, 28. USA 0,740, 75. Ruská federácia 0,694, 81. Česká republika 0,687, 97. Slovensko 0,675, 145.(najhoršia krajina) Jemen 0,484.
