Živočíšne bielkoviny spôsobujú rakovinu - časť 3.

Atlas rakoviny

Začiatkom 70-tych rokov minulého storočia bol v Číne iniciovaný celonárodný prieskum o rakovine. Tento prieskum zahŕňal zisťovanie miery úmrtnosti na 12 rôznych druhov rakoviny u viac ako 880 miliónov Číňanov. Vznikol veľký atlas zobrazujúci miesta vysokého výskytu určitých druhov rakoviny spolu s miestami, kde sa tieto choroby takmer nevyskytovali. Ukázalo sa, že výskyt rakoviny sa v rôznych oblastiach významne líši. Získané výsledky sa týkali jednej národnosti Han, prečo teda existovali také veľké výkyvy medzi jednotlivými štátmi Číny? Je rakovina viac závislá na faktoroch vonkajšieho prostredia (životnom štýle) ako na genetike?

Už autori prehľadu o strave a rakovine, ktorý bol v roku 1981 pripravený na americký kongres odhadovali, že genetické pozadie určuje len asi 2-3 % celkového rizika vzniku rakoviny.

Rozptyl dát v čínskom Atlase rakoviny bol veľmi významný: medzi oblasťami s najnižším a najvyšším výskytom určitých druhov rakoviny bol rozdiel až stonásobný, zatiaľ čo v USA je rozdiel len dvoj- až trojnásobný.

Čínska štúdia

Po tom, ako sa Campbell dostal k Atlasu rakoviny, vznikla vedecká skupina svetovej triedy, bol tu Dr. Chen z čínskeho vládneho výskumného laboratória, Dr. Li Junyao, jeden z autorov Atlasu rakoviny a kľúčový vedec čínskej Akadémie lekárskych vied, Richard Peto z Oxfordskej univerzity povýšený na šľachtica a ocenený za výskum rakoviny a vedúcim Čínskej štúdie, najväčšej štúdie na ľuďoch, bol Dr. Campbell.

Vďaka Atlasu rakoviny mali prístup k údajom o úmrtnosti na radu chorôb. Zhromaždili mnoho ukazovateľov a navštívili 65 správnych obvodov v Číne, kde rozdali formuláre, odobrali krv 6 500 jedincom, odobrali vzorky moču, evidovali všetko, čo rodiny skonzumovali počas 3 dní a analyzovali vzorky potravín z tržníc v Číne.

Zistili viac ako 8 000 štatisticky významných súvislostí medzi ukazovateľmi životného štýlu, stravou a chorobami.

Rozdiely v strave medzi Čínou a Amerikou

Bola to jedinečná príležitosť pre štúdium rastlinnej stravy, pretože v Spojených štátoch pochádza 15 – 16 % z celkového kalorického príjmu z bielkovín, a z toho je vyše 80 % živočíšneho pôvodu. Na čínskom vidieku pochádza len 9 – 10 % z celkového príjmu kalórií z bielkovín a z toho len 10 % je živočíšneho pôvodu.

Zistené rozdiely v nasledujúcej tabuľke sú normalizované na telesnú hmotnosť 65 kg.

Rastlinnej stravy môžeme zjesť viac
Ak porovnáme dospelého Američana vážiaceho 77 kg, jeho denný príjem kalórií bude približne 2 400. Pre priemerného Číňana z vidieka vážiaceho 77 kg to bude asi 3 000 kcal.

Vo všetkých kategóriách sú veľké rozdiely v zložení a množstve živín v americkej a čínskej strave. V Číne je vyšší kalorický príjem s nízkym podielom tukov, bielkovín a živočíšnych zdrojov a je tam vysoký podiel vlákniny a železa.

Tieto rozdiely boli veľmi významné. V čínskej oblasti bola prakticky porovnávaná strava bohatá na rastlinné zdroje so stravou veľmi bohatou na rastlinné zdroje, zatiaľ čo v štúdiách na západe sa porovnáva strava bohatá na živočíšne zdroje so stravou veľmi bohatou na živočíšne zdroje. Práve tu sa objavili tie podstatné rozdiely. 

Krvný cholesterol a choroby

Niektoré choroby sa vyskytovali v určitých oblastiach spoločne. Pre ekonomicky rozvinutejšie oblasti boli typické takzvané choroby „blahobytu“ ako: rakovina (hrubé črevo, pľúca, prsia, leukémia, mozog – deti, žalúdok, pečeň), cukrovka a ischemická choroba srdca. Zistilo sa, že s chorobami blahobytu sa úzko spája koncentrácia cholesterolu v krvi.

Cholesterol sa delí na dobrý a zlý. Väčšinu si telo vyrába samo a časť prijímame v strave. Cholesterol je potrebný, ale nesmieme ho mať nadbytok. Cholesterol pochádzajúci zo stravy sa nachádza len v živočíšnych potravinách. Druhý, vnútorný cholesterol, vzniká v pečeni. To ale neznamená, že tieto dva druhy sú rovnaké.

Keď sa v čínskych vidieckych oblastiach zvyšovali koncentrácie cholesterolu v krvi (celkového), zvyšovala sa aj miera výskytu „chorôb Západu“.

Prekvapením bolo, že koncentrácia cholesterolu v krvi Číňanov bola ďaleko nižšia, ako sa predpokladalo. Priemerná koncentrácia cholesterolu u Číňanov 127 mg/dl bola takmer o stovku nižšia ako je priemer v Spojených štátoch. V niektorých okresoch hodnoty dosahovali dokonca 94 mg/dl a niektoré ženy mali dokonca 80 mg/dl.

V USA sa priemerné hodnoty pohybujú v rozmedzí 170 – 290 mg/dl, pričom dolná hranica sa blíži k hornej hranici hodnôt na Čínskom vidieku. Avšak existoval mýtus, že koncentrácia cholesterolu nižšia ako 150 mg/dl môže viesť k zdravotným problémom. To by znamenalo, že 85 % Číňanov z vidieka by bolo ohrozených, ale ukázalo sa, že nižšie koncentrácie cholesterolu sa spájajú s nižším výskytom srdcovej choroby, rakoviny a ostatných chorôb Západu. A platí to aj pre také hodnoty, ktoré ležia hlboko pod hodnotami považované za „bezpečné“ podľa západných štandardov. Väčšina ľudí vie, že pokiaľ majú vysoký cholesterol, mali by sa starať o svoje srdce, ale netušia, že sú zároveň ohrození rakovinou.

V čínskych vidieckych oblastiach je príjem živočíšnych bielkovín len 7,1 g/deň, zatiaľ čo v Amerike 70 g/deň.

V Čínskej štúdii koreloval škodlivý LDL cholesterol s chorobami Západu. Tieto choroby boli v Číne relatívne vzácne a koncentrácie cholesterolu nízke. V tej dobe, keď bola prevádzaná Čínska štúdia, bola úmrtnosť amerických mužov v porovnaní s mužmi z čínskeho vidieka 17-krát vyššia. Úmrtnosť na rakovinu prsníka bola v Amerike 5-krát vyššia. A na čínskom vidieku bol mimoriadne nízky výskyt ischemickej srdcovej choroby, behom 3 rokov na ňu nezomrela zo 427 000 ľudí ani jedna osoba mladšia ako 64 rokov.

Dôležitým ukazovateľom rizika vzniku choroby je teda krvný cholesterol. Ako ho ovplyvní strava? Živočíšna strava sa spája so zvýšenými koncentráciami cholesterolu v krvi a rastlinná, naopak, s nízkymi.

Krvný cholesterol sa zvyšuje, ak sa zvyšuje príjem: mäsa, mlieka, vajec, rýb, tukov a živočíšnych bielkovín. Krvný cholesterol sa znižuje, ak sa zvyšuje príjem rastlinnej stravy.

Štúdie na zvieratách a ľuďoch ukázali, že konzumácia živočíšnych bielkovín zvyšuje koncentráciu cholesterolu v krvi. Nasýtené tuky a cholesterol v strave tiež zvyšujú koncentrácie cholesterolu v krvi, ale tieto zložky majú slabšie účinky ako živočíšne bielkoviny. Rastlinné potraviny však neobsahujú žiadny cholesterol a pomáhajú znižovať aj množstvo cholesterolu vyrábaného telom.

Záver

Podľa Čínskej štúdie sa choroby Západu: rakovina, cukrovka a ischemická choroba srdca nachádzajú tam, kde sa nachádza zvýšená hladina cholesterolu v krvi. A zvýšená hladina cholesterolu v krvi sa našla tam, kde ľudia konzumovali živočíšne potraviny: mäso, mlieko a mliečne výrobky a vajcia.

Tip Vitariána

O cholesterole existujú rôzne protichodné informácie, niektorí tvrdia, že je neškodný, iní že áno. V najväčšej - Čínskej štúdii - sa vyšší cholesterol spája s rakovinou, cukrovkou a ischemickou chorobou srdca. Zvýšená konzumácia živočíšnych bielkovín sa spája so zvýšeným rizikom rakoviny a ďalších chorôb, nielen podľa Čínskej štúdie.