S pribúdajúcim vekom sa stávame zábudlivými. Alebo dokonca ochorieme na Alzheimerovu chorobu, vysvetľuje William Barnett. Môže to mať genetickú príčinu. Ale akú úlohu by pritom mohla zohrať výživa, sa doteraz sotva presnejšie vysvetlilo. To sa má radikálne zmeniť, ak to pôjde podľa W. Barnetta. On je lekárom, výskumníkom a riaditeľom Komitétu pre zodpovednú medicínu vo Washingtone a vášnivý zástanca relatívne nového výskumného smeru – totiž látky, ktoré sú obsiahnuté v potrave vyšetrovať z toho hľadiska, či sú pre mozog škodlivé alebo užitočné. A do akej miery výživa môže zabrániť alebo spomaliť demenciu.
Viac o tom vysvetľuje Martha Clare Morris, epidemiologička liečebného centra na Rush University Chicago. Jej výskum o vplyve výživy resp. výživných látok na mozog, obzvlášť starnúci, existuje už 10 alebo 12 rokov. Preto ani nie sú k dispozícii veľmi veľké, nenapadnuteľné údaje.
Začala v 1990-tych rokoch s jednou, vtedy prvou dlhodobou štúdiou – Chigago Health and aging project (chikagský projekt zdravia a starnutia). V ďalšom podávame jej skúsenosti.
My sme sa pokúsili vtiahnuť do projektu všetkých občanov Chicaga nad 65 rokov. Asi 80 % obyvateľov sme roky sledovali. Na samotnej štúdii sa v období viac ako 20 rokov zúčastnilo asi 10 000 seniorov. Štúdia bola ukončená v roku 2012.
Zo štúdie sme sa veľa naučili. Z Chicago Health und Aging Project, ďalších epidemiologických štúdií, pokusov na zvieratách, sme mohli zistiť spoločné črty. Zo štúdie vyšli najavo určité príznaky.
Je to napríklad adekvátny prísun vitamínu E, a síce cez potravu a nie vitamínové preparáty. Okrem toho dostatočné zásobenie s kyselinou listovou, syntetickou formou vitamínu B. Ďalej je rozdiel, či človek prijme viac a zdravých nenasýtených mastných kyselín, ale len málo z trans-tukov. Vyzerá to tak, že ryby raz týždenne zmenšujú riziko ľahkých kognitívnych slabostí a Alzheimera.
Výživové vzory
Výskumný tím analyzoval predovšetkým presne 2 výživové vzory, najprv takzvanú stredomorskú stravu. Táto pozostáva z plnohodnotného obilia, veľa zeleniny, ovocia, strukovín, orechov, olivového oleja a len málo mäsa. Druhý výživový plán sa volá DASH (Dietary approaches to stop hypertension) – dietetický prístup na zastavenie hypertenzie. Teda výživa na zníženie vysokého krvného tlaku. DASH je podobný stredomorskej strave. Ale obsahuje menej obilia a ešte viac zeleniny a ovocia.
Z analýzy s chicagskými seniormi vyplynulo, že seniori, ktorí dodržiavali niektorý z oboch výživových vzorov, boli kognitívne v priemere o 5,5 roka mladší ako ich vrstovníci.
Dôležitý nápad o vzájomnom pôsobení medzi ochoreniami mozgu a výživou vyšiel od výskumníka Alzheimerovej choroby, a síce špecialistu na genetiku, Jude Poiriera. On je riaditeľom Mc Gill Centre for Studies in Aging Alzheimerovho výskumného centra na Medical University Kanada.
Väčšina vedcov predtým vôbec neprišla na myšlienku priviesť do súvisu priebehy v kardiovaskulárnom systéme s Alzheimerovým ochorením. Avšak potom sa vykonali genetické štúdie a pritom sa ukázalo jedno: zúčastnené gény hrajú väčšiu úlohu pri srdcových ochoreniach ako u genetiky. Nám nezostalo nič iného, ako začať opäť od začiatku a z tohto hľadiska analyzovať napríklad HDL cholesterolovú fyziológiu. Následne som aktivoval pár kolegov a tiež sme zohľadnili aj iné oblasti - ako šport a výživu. Niektorí začali dokonca u pacientov s Alzheimerom zisťovať stav kardiovaskulárneho systému. A zo všetkých týchto pozorovaní a analýz nám vyšlo nasledovné: diabetes, vysoký krvný tlak a vysoká hladina cholesterolu hrajú pri Alzheimerovi úlohu. K medzitým známym a bezpochybne dokázaným rizikovým faktorom pri kardiovaskulárnych ochoreniach sa napríklad počíta vysoká hladina cholesterolu.
Že toto hrá rolu aj pri Alzheimerovej chorobe, nie je udivujúce, mieni Jude Poirie. Ľudský mozog tvorí síce len 2 % z našej telesnej hmotnosti, avšak on monopolizuje asi 20 % nášho cholesterolu, to znamená, že prepojenie medzi cholesterolom a Alzheimerom sa javí omnoho logickejšie ako toto so srdcom. Lebo v srdci je menej HDL cholesterolu.
Z týchto prvých pozorovaní sa vytvorilo trochu konsenzusu. Čo robí dobre srdcu, je výhodné aj pre mozog. Toto potvrdzujú aj viaceré epidemiologické štúdie, vysvetľuje Morris. Dlhodobé štúdie, v ktorých sme sprevádzali pacientov až do vysokého veku, prichádzajú k podobným výsledkom.
Ak ľudia medzi 30 až 50 rokmi majú vysokú hladinu cholesterolu so zlým cholesterolom, ale súčasne nízke hodnoty dobrého cholesterolu, majú dvoj- až trojnásobné riziko ochorenia na demenciu alebo Alzheimerovu chorobu. Zdá sa, že príliš veľa zlého cholesterolu prispieva k tvorbe bielkovinových usadenín v mozgu, takzvaných amyloidných plakov. Ale ako presne tento mechanizmus funguje, nie je ešte preskúmané, vysvetľuje Morris, To sa týka aj ostatných mechanizmov v mozgu.
Vplyv cukrovky na Alzheimerovu chorobu
Bannert je špecialistom na diabetes. Cukrovka je často dôsledkom zlej výživy a nadváhy, resp. obezity. Riziko Alzheimera u diabetikov je dvojnásobne vysoké ako u nediabetikov. Ale kľúčová otázka je tak ako predtým nezodpovedaná. Čo spája Alzheimera s diabetom?
Prvá úvaha je nasledovná: ľudia s diabetom majú v krvi príliš veľa cukru. A cukor v krvi poškodzuje mozog. To vyzerá hodnoverne. A taktiež ničí predovšetkým jemné krvné cievy napríklad v oku, v obličkách alebo v nohách. Snáď sa to týka aj jemných krvných ciev, ktoré zásobujú krvou mozgové bunky. W. Barnettova úvaha je hypotéza, aspoň teraz.
Iná hypotéza by bola: Pri diabete nefungujú krvné cievy ako by mali. To vedie so sebou srdcové ťažkosti. Keď teda srdce nemôže pumpovať plnou silou, znamená to, že mozog nie je dostatočne zásobovaný krvou a kyslíkom. Detailné štúdie o tom, ktorá látka alebo tuková molekula z potravy presne aké procesy podporuje, existujú len krátky čas.
Vplyv omega-3 mastných kyselín na mozog
Morris rozpráva o jednej z prvých látok, ktoré ona sama vyšetrovala. Najprv sa zaoberala s účinkom omega-3 mastných kyselín v mozgu. Objavilo sa veľa štúdií o neurokognitívnom vývoji. V USA prvé mliečne výrobky pre kojencov neobsahovali žiadne omega-3 mastné kyseliny. Tieto sú však pre rastúci mozog mimoriadne dôležité. Ale výskumníci v 1990-tých rokov analyzovali materské mlieko a zistili, že toto obsahuje veľa omega-3 mastných kyselín.
Pred asi 10 rokmi bol výskum rozšírený na vplyv omega-3 mastných kyselín na jednotlivý mozog. Začalo sa s pokusmi na zvieratách a epidemiologickými štúdiami. Z posledných vyplýva: kto raz alebo dvakrát týždenne jedáva ryby, toho mozog starne pomalšie. Prečo?
Jedna možná teória: mozog pozostáva väčšinou z lipidov, teda z tukov. Najdôležitejší tuk je jedným z omega-3 mastných kyselín. Volá sa DHA (kyselina dokosahexaenová).
Biochemická štruktúra DHA je tak postavená, že podporuje prenos impulzov synapsií. Predpokladáme, že práve táto vlastnosť je dôležitá pre normálne fungujúci mozog.
Rizikové faktory Alzheimerovej choroby
Zo všetkých týchto poznatkov vychádza teda jasne: zdravá výživa je nepopierateľne dôležitým faktorom. Lebo ide o to, redukovať takzvaných 7 rizikových faktorov:
- diabetes
- vysoký krvný tlak
- nadváha.
Týmto všetkým sa dá vyhnúť alebo ich minimalizovať zdravým jedlom.
Ostatné 4 faktory sú:
- nedostatok pohybu
- fajčenie
- depresia
- nízke vzdelanie – spojené s chýbajúcou zvedavosťou dozvedieť sa niečo nové.
Súvislosť medzi zdravým životným štýlom a Alzheimerovou chorobou je známa už roky z mnohých preventívnych štúdií, vysvetľuje Prof. Peter dal Bianco, expert na Alzheimerovu chorobu z Viedenskej lekárskej univerzity. Fínska random štúdia o predchádzaní Alzheimera bola uverejnená v marci 2015 v odbornom časopise „The Lancet“. Dva roky skúmali vplyv multimodálnej intervencie, diéty, pohybu, kognitívneho tréningu, sociálnej interakcie a rizikových faktorov. Absolventi štúdie boli lepší v plánovacích akciách, realizácií ako aj v rýchlosti spracovania – to sú tzv. exekutívne funkcie – ako účastníci v kontrolnej skupine.
Tip Vitariána
Hoci mnoho faktorov ovplyvňujúcich Alzheimerovu chorobu je ešte stále nevysvetlených, jedno je jasné: treba konzumovať viac omega3 – nenasýtených mastných kyselín, zbaviť sa všetkých zlozvykov a hlavne – zdravo sa stravovať!
