Ak sa obzrieme v supermarketoch, nedá sa nevšimnúť si, že ponuka potravín sa v poslednej dobe veľmi zmenila. Dnes máme všetkého nadbytok. Produkty z celého sveta sú dostupné počas celého roka a mäso jeme z mäsovej produkcie, kde sa so zvieratami jedná ako s produktami.
V minulosti bolo všetko jednoduchšie. Konzumovalo sa len to, čo sa nachádzalo na stole, nie príliš veľké množstvá, výber nebol veľký, vystačujúce boli jednoduché jedlá bez mäsa a mlieka. Mäso sa jedlo len počas slávnostných udalostí, v nedeľu a cez sviatky. Jedlá s obsahom mäsa sa častejšie nachádzali na tanieroch bohatých, kráľov a cisárov a tí sa zreteľne odlišovali od väčšiny (dvojité brady a zaoblené tvary), čo dnes dokazujú sochy a obrazy panovníkov.
Po druhej svetovej vojne boli odrazu luxusné produkty, medzi ktoré patrilo aj mäso, dostupné pre všetkých a mohlo sa konzumovať denne. Dôsledok toho bola explózia mäsového konzumu. Pre neustále rastúcu populáciu bolo potrebné viac a viac mäsa, čo mohlo zabezpečiť len priemyselné hospodárstvo a veľkochovy.
Jedlo je mnohokrát otázka morálky a etiky, samotné nasýtenie či chuť jedla hrajú vo veľa prípadoch len vedľajšiu úlohu.
Jednotlivé kultúry a zvyky sa vyvíjajú na základe regiónov a v súvislosti s obživou. Napríklad v chladných oblastiach, kde ľudia ešte dnes lovia a chovajú zvieratá, je mäso a mlieko neodmysliteľnou súčasťou ich života.
Pre ľudský organizmus je najprospešnejšie konzumovať regionálne a sezónne produkty, ktoré majú najväčší podiel minerálov a vitamínov. Najdôležitejším aspektom je zrelosť produktov, ktoré sú na spomínané živiny najbohatšie. Veľa produktov, ktoré dnes nájdeme v supermarketoch, boli zozbierané žiaľ ešte nedozreté, aby vydržali niekoľkodňový či niekoľkotýždenný transport. Veľa krát sa k nám produkty dostanú hlbokozmrazené, čo tiež znižuje obsah minerálov a vitamínov.
Je potravinová pyramída skutočne zárukou vyváženej stravy?
Základ pyramídy tvoria nízkoenergetické nápoje (voda, bylinkové čaje, minerálne vody). Ďalší významný prvok pyramídy predstavujú zemiaky chlieb, obilniny, ryža, cestoviny, najlepšie celozrnné, pretože tieto majú zvýšený podiel na látky bohaté na vlákninu. Do tretej úrovne pyramídy patrí ovocie a zelenina, ktoré sú bohaté na minerálne látky a vitamíny. Ďalej sa pyramída zužuje, čo signalizuje obmedzenia pri konzumácii a tu sa nachádzajú mliečne produkty, rastlinné oleje, mäso, ryby a vajíčka. Na vrcholku pyramídy nájdeme rôzne pochutiny, sladkosti a veľmi tučné jedla.
Takáto potravinová pyramída by nám mala pomôcť sa lepšie sa zorientovať v oblasti zdravého stravovania. Sú však tieto odporúčania správne alebo im už odzvonilo?
Potrebujeme mäso? Je vegetariánstvo, či vegánstvo lepšou voľbou?
Koncom 19. storočia John Harvey Kellog vynašiel raňajkové cereálie známe ako Cornflakes. V tomto čase v USA bolo bežné raňajkové menu na anglický spôsob (slanina a vajíčka) a práve svojím objavom chcel propagovať vegetariánsku stravu.
Vegetariánstvo je životný štýl vyznávajúci stravu bez obsahu mäsa. Vajíčka, mlieko a mliečne produkty sú však súčasťou jedálnička.
Ďalším spôsobom stravovania je pescetariánstvo. Tento spôsob stravovania dovoľuje konzumovať mlieko, vajcia, ryby a plody mora. Odmietané je červené mäso, mäso z cicavcov aj vtákov (všetkých, aj nelietavých).
Vegánstvo odmieta mäso , živočíšne a mliečne produkty, čiže ide o čisto rastlinnú stravu. Vegáni nekonzumujú vajíčka ani med. Vegánstvo samo o sebe povoľuje tepelnú úpravu potravy. Extrémnejšia forma vegánstva sa nazýva vitariánstvo. Vitariáni konzumujú potraviny v surovom stave a odmietajú stravu, ktorá prešla tepelnou úpravu vyššou ako 43 °C.
Frutariánstvoje azda najextrémnejšia forma. Frutariáni konzumujú orechy, ovocie a strukoviny, avšak všetko len v surovom stave. Povolená je konzumácia len takých plodov, ktoré sami spadli zo stromu, či kríku. Frutariáni odmietajú akékoľvek ovocie a zeleninu, pri ktorej môže byť ublížené rastline. Takisto nekonzumujú rastliny a ich plody, ktoré sa nachádzajú pod zemou ako napr. zemiaky, kaleráb, karfiol, kapusta, cesnak, cibuľa, pretože sek motykou je riadna rana do živého.
Flexitariánstvo je najpestrejšia a najuvoľnenejšia forma stravovania. Jeden deň sa flexitariáni stravujú ako vegáni, druhý deň sú vegetariáni a občas konzumujú aj mäso. Toto mäso by malo pochádzať z ekofariem, vlastného chovu, či ulovené vo voľnej prírode.
Freeganstvo je nekonzumný životný štýl, ktorý odmieta systém, kde je prebytok a zároveň na iných miestach nedostatok stravy. Filozofia freeganstva je viac z politických dôvodov ako z potreby. Freegani zužitkujú odpad najmä z kontajnerov pri supermarketoch a obchodoch, kam sa vyhadzuje tovar s porušeným obalom alebo so skončeným dátumom spotreby.
Paleodiéta je stravovací režim, ktorý môžeme nazvať diétou doby kamenej a vychádza zo stravovacích a životných návykov našich evolučných predkov zberateľov a lovcov. Jedálny lístok pozostáva z čerstvého ovocia, zeleniny, mäsa, morských plodov a orechov. Rafinované cukry a priemyselne spracované potraviny nie sú častou zložkou tejto diéty.
Makrobiotická strava je smer, ktorý prišiel z Japonska a rozšíril sa ďalej do Európy a USA. Makrobiotický tanier by mal pozostávať z obilnín, zeleniny a strukovín. Ryby sa jedia len v malých množstvách. Potraviny v surovom stave, mäso, mliečne produkty a vajíčka tento spôsob stravovania nedovoľuje. Všetky potraviny by mali byť čo najčerstvejšie a ich pôvod by mal byť v našom klimatickom pásme. Makrobiotická strava môže byť konzervovaná iba prirodzenými metódami, teda sušením a fermentovaním. Mrazenie, ožarovanie a pridávanie konzervačných látok neprichádza do úvahy. To isté platí aj o rafinovaní cukru.
Ktorý spôsob stravovania je ten správny?
Každý alternatívny druh stravovania má svoje špecifiká, ktorým treba venovať pozornosť. Pre všetky stravovacie smery však platí - čím väčšie sú obmedzenia, tým viac treba dbať na vyváženosť a pestrosť kombinovaných potravín, aby telo malo všetky potrebné živiny.
Spôsobov ako správne jesť je veľa, niektoré sú prínosom, iné môžu predstavovať hazard so zdravím. Univerzálny recept zdravého stravovania môžeme len ťažko nájsť. Každý ma právo slobodne sa rozhodnúť, akým smerom pôjde a v neposlednom rade by sme mali počúvať svoje telo, ktoré nám najlepšie napovie, čo je pre náš organizmus vyhovujúce.
