Poznámky jedného „čokoholika:“ Jedna má očarujúcu karamelovú chuť, druhá horkú noblesu a tretia je zázrak chuti smotany. Niet pochýb o tom: čokolády majú svoje vlastné osobnosti. Najlepšie z nich sú takmer rovnako zložité a niekedy tajomné ako dobré víno.
Čokolády pozostávajú z približne 500 látok. A len 200 spojení bolo doteraz identifikovaných.
Jedno je isté: odovzdať sa tabuľke čokolády môže spôsobiť extázu a niekedy aj sklamanie, v zriedkavých prípadoch ale dôjde k pocitu seba zabudnutia. To je okamih, v ktorom sa oči zavrú a hlboký povzdych vyjadrí všetko. Potom čas a priestor už nehrajú žiadnu rolu.
Prečo je to tak? Existuje nespočetné množstvo dôvodov, ale nie všetko sa dá vysvetliť. Je to napríklad vzhľad tabličiek. Niektoré sa zvodne lesknú ako mahagónový nábytok, iné sa trblietajú orieškovo, ďalšie sa zdajú byť vyrobené z ebenového dreva. A potom ta vôňa! Ona vzrušuje a slinky v ústach sa zbiehajú. Alebo môže priniesť uvoľnenie a navodiť príjemný pocit. Tento bol vedecky dokázaný a medziiným spočíva v tom, že čokoláda zvyšuje alfa a beta aktivitu mozgových prúdov.
Keď sa čokoláda dostane na jazyk, cíti organizmus, že doň prichádza niečo celkom zvláštne. Kakaový bôb mimo iného obsahuje látku, ktorú telo uvoľňuje pri zaľúbení sa: fenyletylamín. Každé požívanie čokolády môže preto predstierať trochu zaľúbenosti. To, že je v každom prípade stimulujúce, spočíva v ďalších zložkách - teobromíne a kofeíne. Ony zvyšujú srdcovú frekvenciu a krvný tlak, môžu dokonca rozšíriť priedušky. Tiež prvok hormónu šťastia serotonínu je súčasťou kakaa. Okrem toho sa v čokoláde nachádzajú sacharidy, vlákniny, vitamíny a minerálne látky. Čokoládová tyčinka väčšinou obsahuje viac železa ako pohár mlieka a viac vápnika ako rovnaké množstvo celozrnného chleba alebo kukuričných lupienkov.
Proti čokoláde nemá jablko žiadnu šancu - aspoň pokiaľ ide o chuť.
O čom sa presviedčame každý deň, preskúmali vedci v roku 2006 v malej štúdii. Dali 37 ženám zjesť tabličku čokolády alebo jablko. Obe potraviny zahnali hlad a zdvihli náladu, u čokolády bol efekt prirodzene väčší. Ženy pocítili radosť.
„Avšak, účinok šťastia týchto látok je nízky," vysvetľuje Michael Macht z oddelenia lekárskej psychológie a psychoterapie University vo Würzburgu, ktorý viedol štúdiu o jablku. Príliš malá je koncentrácia stimulantu, a to najmä v najobľúbenejšej mliečnej čokoláde, ktorá obsahuje len asi 30 percent kakaa.
Keby boli stimulanty v kakau veľkými nositeľmi šťastia, musel by byť dopyt po tmavej čokoláde s jej vysokým obsahom kakaa značne vyšší.
Dôležité je zloženie
Pre pocit šťastia pri maškrtení existujú teda aj iné dôvody. Pravdepodobne najmenej populárny: veľa kalórií. Tabuľka mliečnej čokolády (100 g) obsahuje asi 55 g cukru a 30 g tuku z kakaového masla. Zvyšných 15 percent sú v prvom rade proteíny z mlieka. Takto poskytuje tabuľka čokolády štvrtinu energie, ktorú spotrebuje dospelý v priemere za deň. Vysoká hustota energie aktivuje systém odmeňovania v mozgu - cítime sa dobre.
Vedci si to vysvetľujú evolúciou: lákadlo odmeny vyzývalo pravdepodobne už lovcov a zberačov pred tisícmi rokmi pri jedle sa bohato obslúžiť – a zabezpečilo im to niekedy prežitie. „Ľudia boli odkázaní na to, prijať podľa možností čo najviac energeticky bohatej potravy, keď mali k tomu príležitosť," hovorí Macht.
Štúdie na potkanoch tiež poukazujú na to, že pomer cukru k tuku asi 50 ku 30 v čokoláde prebúdza chute, aj keď sme už dávno sýti. Kombinácia cukru a tuku dodáva telu optimálny energetický mix, predpokladajú výskumníci. Cukor prináša mozgu rýchlu energiu, tuk slúži ako rezerva na ťažké časy.
Je tu len jeden háčik: Mnohé ďalšie maškrty, napr. čipsy, obsahujú sacharidy a tuky v podobnom pomere ako čokoláda. Unikátnou robí túto zmes podľa toho nie sladkosť. Hlavný rozdiel spočíva v chuti.
Krmivo pre všetky zmysly
„Senzorika hrá pri jedení čokolády najdôležitejšiu úlohu," vysvetľuje Macht, ktorý sám rád jedáva čokoládu. Kakaové maslo sa taví pri telesnej teplote. Ono rozpúšťa čokoládu na jazyku a zanecháva príjemný pocit. Arómy dráždia čuchové bunky v nose a produkujú intenzívnu chuť pri žuvaní. To vzrušuje zmysly tak silne, že vznikajú pozitívne emócie.
Ako dôležitá je konzistencia čokolády tiež zbadáme, keď sa kúsok roztopí na slnku. Vtedy sa spájajú častice do novej kryštálovej štruktúry. Znova stuhnutá čokoláda dostane sivobiely povrch a zrnitú štruktúru. V dôsledku toho už nechutí tak dobre, aj keď zložky zostali rovnaké.
K dobrému pocitu pri maškrtení dodatočne tiež prispieva, že čokoláda často vyvoláva pozitívne spomienky, pretože od prírody bažíme po sladkom a slanom. Ale čo presne nám chutí, závisí na tom, čo spájame s jedlom. Čokoládu dostávame už ako deti najmä ako odmenu alebo pri zvláštnych príležitostiach, na narodeniny, na Vianoce a Veľkú noc.
Kondicionovanie funguje tak dobre, že neskôr niekedy už pohľad na kus čokolády stačí prebudiť chute, ktoré sa potom nechajú ukojiť iba s čokoládou. Ak sa to podarí, telo uvoľňuje vlastne vyrobené neurotransmitery, napr. endorfíny. Robia sa tiež zodpovednými za tzv. "Runners High", ktoré niektorí ľudia pociťujú pri behoch na dlhé trate – a endorfíny sú považované za hormóny šťastia.
Záver
Čokoláda, žiaľ, naozaj nie je zdravá, napriek tomu môže človeka urobiť šťastným. To je spôsobené predovšetkým jej zvláštnou konzistenciou a chuťou - a tiež, že s ňou spájame pozitívne zážitky. Trochu maškrtenia si môžeme dovoliť.
Tip Vitariána
Všetko vyššie uvedené je pravda. Ale existuje aj zdravá čokoláda – je to tá, ktorá obsahuje vysoké percento kakaa – až do 92 %. A ak je ešte spracovaná bez tepelnej úpravy, tzv. Raw čokoláda tak má iba tie pozitívne účinky. Lenže táto nemusí (chuťovo) každého človeka urobiť šťastnejším, no na druhej strane v nej zostane zachovaných viac látok, ktoré vám zlepšia náladu.
