Moderná doba si žiada a prináša moderné psychické i vzťahové problémy. Ak v minulom storočí bol rozvod vrcholom partnerských problémov, v storočí dvadsiatom prvom sa pomyselná hranica posunula k nemožnosti akýkoľvek vzťah nadviazať. Ľudí trpiacich vzťahovou fóbiou pribúda.
Jedna bolestná veta: „Je mi ľúto, ale ja práve nemôžem mať žiadny pevný vzťah." Ľudia, ktorí sa takto vyjadrujú, mali len vzdialené vzťahy alebo vždy sa rozišli, keď to zvážnelo, nechcú a nemôžu sa skutočne viazať: psychológovia hovoria o vzťahových fóbistoch.
Táto porucha môže nastať, keď človek bol v predchádzajúcom vzťahu veľmi zranený. Väčšinou sa ale táto porucha vytvorila v prvých dvoch rokoch života. Takže je usadená veľmi hlboko.
Koľko ľudí je skutočne vzťahovo narušených, sa dá so štúdiami ťažko dokázať. Postihnutí si často neuvedomujú skutočnú príčinu svojich problémov alebo ich popierajú. Okrem toho psychoterapeuti často nediagnostikujú tento problém svojich pacientov ako strach pred nadviazaním pevného vzťahu.
Narušený vzťah matka-dieťa
Pritom majú vzťahoví fóbisti často podobné pozadie: mnohí z nich boli vo svojom detstve nadmerne chránení alebo zanedbávaní. Narušený vzťah matka-dieťa alebo komplikovaný vzťah s otcom môžu byť dôvodom pre strach z pevného vzťahu.
Zvyčajne je hlavná vzťažná osoba matka. Preto zážitky z detstva majú zvlášť negatívny vplyv u mužov na schopnosť nadviazať pevný vzťah. Niektorí z nich majú ako dospelí veľký strach z toho, aby neboli znovu nejakou ženou obmedzovaní, sklamaní alebo opustení.
Tieto obavy si postihnutí vôbec neuvedomujú, viac majú len difúzny pocit obmedzenia. Ich riešenie: vyhnúť sa alebo utiecť. Tak sú blízke a dôverné vzťahy od samého začiatku odsúdené na neúspech.
Existujú bojazliví pred nadviazaním pevného vzťahu, ktorí málo pociťujú ťarchu utrpenia, ale aj takí, ktorí veľmi trpia svojím problémom. Doris Wolf, psychoterapeutka v Mannheime, ktorá sa špecializuje okrem iného na partnerstvo, hovorí: „Ľudia, ktorí majú strach pred pevným vzťahom, prídu málokedy na liečbu. Oni vidia seba samých ako nenarušených."
V skutočnosti si želá náš fóbista - blízkosť
Pritom si fóbista majúci strach z lásky neželá vlastne nič viac než je blízkosť. Ako ambivalentný nepovie druhému skutočne áno, ale ani nie. A napriek tomu nadviaže vzťah - či už voľný ako aféru, vzťah na diaľku alebo dokonca vo forme manželstva.
Okrem problému blízkosť-odstup je tu ďalší: v každom vzťahu je potrebné naplniť očakávania. Byť spoľahlivým, presne zavolať späť, robiť plány do budúcnosti. Ale očakávania sú jedom pre vzťahových fóbistov, znamenajú obmedzovanie a zbavenie slobody. Ak nespĺňa očakávania, je partner možno sklamaný, mohol by sa odvrátiť a vzťahového fóbistu opustiť. Trauma z detstva by sa zopakovala.
Dôsledky: stiahne sa do úzadia, venuje sa práci, nechce partnera bozkávať ani s ním spať, uzavrie sa. Vytvára odstup, aby bol menej zraniteľný. Tento ochranný mechanizmus môže viesť k tomu, že vzťahový fóbista stráca kontakt so svojimi pocitmi a tým aj láskyplné city k partnerovi.
Strach aj pred krásnymi chvíľami
Hoci si vzťahový fóbista užíva krásne chvíle s partnerom, zároveň však trpí, pretože si uvedomuje, ako veľa preňho ten druhý znamená. „Som na ňom závislý," myslí si. Tomu sa chce za každú cenu vyhnúť - a vyložene partnera od seba odpudzuje.
Tento je nakoniec zúfalý zo striedavej hry medzi blízkosťou a odstupom a pýta sa, čo urobil zle. Neustálym Tam a Sem si partner nikdy nemôže byť istý, či ho fóbista miluje. Avšak tento strach vedie do začarovaného kruhu: vďaka nemu sa zosilňuje túžba po fóbistovi. Partneri vzťahových fóbistov si ich idealizujú. Oni bežia za tým, kto má strach z intimity. Tento sa cíti prenasledovaný, beží stále ďalej a ďalej alebo sa niekedy odlúči.
Z tejto závislosti, ktorá sa môže dokonca skončiť depresiou, existujú pre partnera dve východiská: buď odíde, alebo akceptuje skutočnosť, že toho druhého skutočne nemôže mať. Vzťah so vzťahovým fóbistom má len jednu šancu, keď človek prestane sa ho držať. Iba vtedy, keď ho môžete nechať odísť, už nebude mať žiaden strach.
Avšak záruku, že strach zostane, nemáte. Postihnutý partner by si však mal uvedomiť: vzťahový fóbista, ktorý svoj problém popiera, nikdy nebude môcť správne ľúbiť. Ak je ale ochotný na sebe pracovať, existuje šanca na vyliečenie.
Tip Vitariána
Vzťahová fóbia je psychická choroba. Ak sa človek chce liečiť, najprv by si mal priznať strach z ozajstného vzťahu a zaoberať sa s tým, prečo pred ním uteká. Je potrebné vybudovať dôveru v ostatných ľudí, primerane vyjadriť pocity, stanoviť limity a akceptovať sám seba. Nenechať strach vyhrať, pretože by ste mohli stratiť svoju životnú lásku.
