Čo možno povedať s určitosťou o kravskom mlieku: V Nemecku je obľúbené. Okolo 57 litrov mlieka, k tomu viac ako 24 kilogramov syra a dobrých šesť kíl masla spotrebuje každý Nemec priemerne za rok, oznamuje mliekarenské odvetvie.
Pre porovnanie uvedieme spotrebu na Slovensku v roku 2012: 53,2 l mlieka, 10,3 kg syrov a tvarohu, 2,9 kg masla.
Mlieko je dlho zavedenou, dobre preštudovanou potravinou, hovoria mnohí výskumníci zaoberajúci sa výživou. Nemecká spoločnosť pre výživu (DGE) odporúča štvrť litra čerstvého mlieka za deň.
Keď sa hovorí o výhodách a nevýhodách mlieka, ide väčšinou o:
- vápnik, ktorý má posilniť kostí,
- proteíny, ktoré mlieko poskytuje vo vysokej kvalite,
- nasýtené tuky, ktoré sú žiaduce len s mierou, čo je dôvod, prečo DGE odporúča nízkotučné mliečne výrobky,
- škodlivé transtuky (trans-mastné kyseliny), ktoré vznikajú nielen umelo čiastočným vytvrdzovaním, ale tiež v zažívacom trakte hovädzieho dobytka,
- mliečny cukor laktózu, ktorá u ľudí s neznášanlivosťou laktózy spôsobujú tráviace problémy.
Tento zoznam však nie je vyčerpávajúci. Výskumníci diskutujú okrem iného o možných výhodách a nevýhodách v mlieku obsiahnutých mikroRNA* (miR). Pritom ide o malé, geneticky podobné molekuly, ktoré môžu vysoko špecificky ovplyvniť aktivitu génov v našom tele.
Je to zdravé?
Bodo Melník, dermatológ a profesor na univerzite v Osnabrücku, publikoval niektoré kritické články na tému mlieko. „Mlieko sa chová ako vírusový infekt,“ napísal výskumník. Za to robí zodpovedným okrem iného miR. On sa nepozerá na kravské mlieko ako na jednoduchú potravinu, ale ako na „silný evolučný program pre rýchlejšie rastúci druh“, ako o tom napríklad napísal v roku 2013 v „Nutrition Journal“.
Inými slovami: pre dojčatá a teľatá je mlieko optimálna potrava, ktorá ich úplne zásobí a umožní rýchly rast. Pre dospelých je ono podľa Melnika škodlivé, pretože nie je určené ani pre tento vek, ani pre náš druh.
Mlieko, tak znie jeho téza, aktivuje v tele určitú signálnu dráhu, ktorá sa spája so vznikom akné, artériosklerózy, cukrovky, obezity, rakoviny a neurodegeneratívnych ochorení. Toto sa vraj stáva medziiným prostredníctvom v mlieku obzvlášť koncentrovane sa vyskytujúcich proteínových prvkov ako aj práve microRNA. V priebehu týchto procesov mlieko zvyšuje koncentráciu rastového faktoru IGF-1, ktorý okrem iného riadi rast v detstve a dospievaní.
Riskantná podpora rastu?
„Kto pije veľa mlieka, má vyššiu hladinu IGF-1, to preukázali viaceré štúdie,“ potvrdzuje Katharina Nimptsch, ktorá sa zaoberá v Max Delbrück Centre v Berlíne aj s epidemiologickými štúdiami o konzumácii mlieka. Že mlieko naštartovaním rastových hormónov môže zvýšiť riziko vzniku rôznych civilizačných chorôb, je podľa jej názoru zaujímavá hypotéza. Ale: možný biologický mechanizmus je len jedna stránka veci. Ďalšou otázkou je: Existuje skutočne relevantný efekt v ľudskom tele?
Zatiaľ rozsiahle štúdie skôr nepodporujú taký prístup, že mlieko je zásadne škodlivou potravinou pre dospelých. Nimptsch hovorí, že konzumácia mlieka podľa súčasných poznatkov nezvyšuje riziko cukrovky typu 2, ale má dokonca aj určitý ochranný účinok. U kardiovaskulárnych ochorení to vyzerá podobne. Výnimkou je rakovina prostaty: tu sa zdá, že spotreba mlieka mierne zvyšuje riziko, oznamuje World Cancer Research Fund (WCRF).
Napriek tomu existujú náznaky o nevýhodách konzumácie mlieka. Napríklad jedna švédska štúdia ukazuje, že osoby s neznášanlivosťou laktózy, ktoré sa musia vyhýbať mliečnym produktom, zriedkavejšie ochorejú na rakovinu prsníkov, vaječníkov a pľúc – aj v priamom porovnaní s ich príbuznými, ktorí nie sú postihnutí neznášanlivosťou laktózy.
K rizikám črevnej rakoviny existujú rozporné štúdie: na jednej strane výskumníci našli v meta-analýzach predbežné dôkazy o tom, že riziko rakoviny hrubého čreva konzumáciou mlieka sa znižuje. Na druhej strane nedávno zverejnená štúdia kladie otázku, či spotreba mäsa a mlieka v Európe rozšíreného domáceho hovädzieho dobytka ovplyvňuje riziko vzniku rakoviny prsníka a rakoviny hrubého čreva, a mlieko a mäso z jaka a zebu naproti tomu nie. To by bolo v súlade s nápadne nízkym výskytom rakoviny prsníka a hrubého čreva v Indii, Mongolsku a Bolívii, kde väčšina sa buď mlieku vyhýba alebo ho pije od jakov alebo zebu. Obaja autori štúdie, z ktorých jeden je nositeľ Nobelovej ceny Harald zur Hausen, kladú otázku, či toto môžu vysvetliť vírusy vyskytujúce sa v domácom hovädzom dobytku.
MicroRNA: Ty si, čo ješ
Melnik tiež upozorňuje na skutočnosť, že mliečna mikroRNA môže zmeniť aktivitu génov v ľudskom tele. Cituje okrem iného diela Janosa Zempleniho z University of Nebraska-Lincoln, ktorej laboratórium skúma mikroRNA. Zempleniho tím preukázal, že ľudia s normálnym množstvom konzumovaného mlieka absorbujú toľko microRNA, že to môže skutočne ovplyvniť aktivitu génov. A že microRNA je absorbovaná črevnými bunkami. RNA je totiž tak stabilne zabalená, že prežije nielen pasterizáciu mlieka, ale tiež prechod žalúdkom.
Avšak Zempleniho skupina hodnotí svoje výsledky inak ako Melník: kým Melník napríklad zdôrazňuje, že microRNA-29b sa spája so zvýšeným rizikom cukrovky, Zempleniho skupina ju udáva ako potenciálneho podporovateľa zdravia kostí.
Mlieko nie je jediná potravina, ktorá obsahuje mikroRNA. Ona sa nachádza napríklad aj vo vajciach alebo v rastlinách - v druhom prípade je ale otázne, či sa prijíma v dostatočne vysokom množstve na dosiahnutie účinku v tele.
Čo presne zapríčiňuje prijatá mikroRNA v ľudských bunkách, zatiaľ nemožno povedať. Mnohé rôzne mikroRNA obsiahnuté v mlieku by mohli ovplyvniť viac ako 11 000 génov, píše Zempleni a kol. Človek má menej ako 25 000 génov.
Nedémonizovať mlieko
Zempleni na základe svojho výskumu neodradzuje od konzumácie mlieka. Naopak: experimenty s myšami, ako hovorí, dokonca naznačujú, že nedostatok miR v potrave škodí. On je pevne presvedčený o tom, že mliečna mikroRNA má prevažne pozitívne účinky.
Gerhard Rechkemmer z Max Rubnerovho Ústavu výživy a potravín zdôrazňuje, že Melnikove tézy sú založené na základnom výskume. Je potrebné sa na to pozrieť, ale doterajšie výsledky neposkytli žiaden dôvod na odrádzanie od konzumácie mlieka. Argument, že mlieko je určené pre teľatá, a nie ľudí, nenechá Rechkemmer prejsť. Mnoho z našich potravín slúži v prírode na iný účel. To platí ako pre list hlávkového šalátu, tak aj pre kuracie stehno.
Aj Katharina Nimptsch si myslí, že by nikto nemal démonizovať mlieko. Proti jednému alebo dvom pohárom mlieka za deň sa nedá nič namietať. Ale napriek tomu by sme nemali stratiť zo zreteľa kritiku mlieka.
Záver
Mlieko a mliečne výrobky sa konzumujú vo veľkom množstve. Či je to zdravé, zostáva napriek mnohým štúdiám spornou otázkou. Zatiaľ však prevažujú dôkazy, že mierna konzumácia mlieka je bezproblémová.
Tip Vitariána
Namiesto klasického mlieka si veľmi jednoducho pripravte rastlinné mlieko! Obsahujú mnoho živín, neškodia vám, chutia vynikajúco a nevyjdú vás draho!
Vysvetlivky:
Ribonukleová kyselina (RNA, z angl. ribonucleic acid) je nukleová kyselina, ktorá sa skladá ako polynukleotid z reťazca mnohých nukleotidov. Podstatná funkcia RNA v biologickej bunke je preklad genetického kódu do štruktúry proteínov.
*mikroRNA, skratka miRNA alebo miR je malá nekódujúca molekula (obsahujúca asi 22 nukleotidov), ktorá hrá dôležitú úlohu v komplexnej sieti génovej regulácie, obzvlášť pri dezaktivácii génov.
