Baktérie, ktorých máme v črevách asi kilogram a pol, sú pre naše zdravie skutočne dôležité. Črevná stena je obrovský ekosystém, v ktorom žijú v rovnováhe alebo v nerovnováhe patogénne a užitočné mikroorganizmy. Asi 90% črevnej ZOO tvoria priateľské kmene - probiotiká, ktoré vzájomne spolupracujú a posilňujú našu imunitu. Ak jete prebiotiká, zvyšujete počet probiotík v hrubom čreve, ktoré vytláčajú patogénne baktérie.
Črevná mikroflóra sa vyvíja a mení s vekom. Ovplyvňuje ju stres, diéty, či liečba antibiotikami. Krátkodobá nerovnováha v pomere črevných bakterií sa prejaví hnačkami, zápchou a zníženou pohyblivosťou čriev. Ak trvá dlhšie, hrozia vám zápaly čriev, potravinové alergie, atopický ekzém aj onkologické ochorenia. Existujú dokonca údaje o vplyve našej črevnej mikroflóry na duševné zdravie. Mať v poriadku črevá skrátka znamená, že sa cítime v pohode.
Čo sú probiotiká?
Sú to živé organizmy, ktoré sa usádzajú na stenách hrubého čreva, kde zabezpečujú správne trávenie. Bránia tiež premnoženiu patogénnych baktérií. Kde všade ich nájdete? Prirodzene v nepasterizovanej ovčej bryndzi, žinčici, vo výrobkoch z mlieka – v syroch, zakysanke, kefíre. Tiež vo fermentovaných potravinách, napríklad v kyslej kapuste či v pickles, nakladanej zelenine. Okrem toho vo fermentovaných mliečnych produktoch – jogurtoch, zákvasoch, acidofilných a bifidových mliekach. Trend potravinárskeho priemyslu tohto tisícročia totiž velí: Naskôr všetko dobré, vrátane probiotík, v potravinách pasterizáciou a konzervovaním zabiť, a potom umelo pridať a predávať ako funkčné potraviny.
Priaznivé účinky na zdravie majú probiotiká len vtedy, ak sú obsiahnuté vo vysokom počte, minimálne stámilióny až miliardy. Premenené na číslo: malo by ich byť 100-tisíc v jednom grame alebo mililitri. Má to však háčik. Väčšina fermentovaných mliečnych produktov obsahuje veľké množstvo cukru. Dve až dve a pol kocky cukru v jednom balení!
Probiotiká v potravinách musia prežiť. A to už nemusí byť také jednoduché. Nie všetky probiotiká tiež prežijú cestu tráviacim traktom. Zatiaľ čo laktobacily kyslé prostredie žalúdka tolerujú, bifidobaktérie sú menej odolné.
Tabletky alebo jogurty?
Alternatívou k funčkným potravinám sú výživové doplnky s probiotikami. Na rozdiel od jogurtov sa v tabletkách nachádzajú dávky, ktoré sú zaručene účinné. Dnes už výrobcovia dokážu vyrobiť probiotiká v tabletkách tak, aby bez ujmy prežili kyslé prostredie v žalúdku a uvoľnili sa až v hrubom čreva. Na našom trhu je niekoľko desiatok značiek probiotických preparátov. Tabletky, kapsule, prášky, dražé...
Čo by mal probiotický preparát, aby sa prejavil jeho pozitívny účinok na zdravie, obsahovať? V prvom rade dostatočné množstvo vitálnych probiotických baktérií – 10 až 20 miliárd (nie miliónov!) pre dospelého a 5 až 10 miliárd pred dieťa. Nie všetky probiotické preparáty však za splňajú to, čo sľubujú. Miliardy živých kultúr? Zabudnite. Veľký prieskum probiotík českého Štátneho zdravotného ústavu pre český denník Mladá Fronta Dnes priniesol šokujúce odhalenia. V niektorých preparátoch ich bolo sotva pár stoviek.
Nakŕmte ich prebiotikami!
Probiotiká potrebujú k životu kvalitnú potravu - vlákninu, nestráviteľnú zložku potravy, ktorá prechádza do hrubého čreva v nezmenej forme. Najlepšie zo surového ovocia a zeleniny. Bez nej hynú a vy sa môžete napchávať tabletkami a jogurtami od rána do večera. Naopak, po nakŕmení sa probiotiká rozmnožia geometrickým radom. Ak máte vyváženú a pestrú stravu, žiadne zvláštne preparáty nepotrebujete. Ak sa však napchávate len údeninami a bielym pečivom, probiotiká vás nezachránia.
K slovu sa dostáva otázka – potrebuje zdravý človek do tela umelo dodávať probiotiká? Odpoveďou by mohol byť prieskum vedcov z Colorada, ktorý si zobrali na mušku skupinu desiatich farmárov. Polovica skúmaných mužov dostáva počas týždňa stravu bohatú na probiotiká, druhá skupina jedla bežné potraviny. V črevnej mikroflóre oboch skupín sa neudiala žiadna výrazná zmena. Avšak počet prospešných baktérií sa významne zvýšil potom, čo polovici skúmaným pridali do stravy prebiotiká. Farmári mali na tanieri čakanku, špargľu, artičoky, cesnak, cibuľu a listy púpavy. Zaujímavé, však?
Probiotiká však predsa len význam majú. Kedy ich treba konzumovať? Sú užitočné, ak sa liečite antibiotikami a chcete predísť poškodeniu črevnej mikroflóry. Samozrejme, opäť v kombinácii s vlákninou. Kanadský odborník na výživu MUDr. James Meschino odporúča denne jesť probiotiká aj ľuďom s oslabenou imunitou a tráviacimi problémami. S čím všetkým vám ešte môžu pomôcť?
