Genetická štúdia prišla k záveru, že väčšinu histórie mali ľudia žijúci v Európe pomerne tmavú pokožku. Gény svetlej pokožky, ktoré na tomto kontinente začali dominovať, sa objavili pomerne neskoro. Ako schopnosť dospelých osôb tráviť mlieko, bledá pokožka bola dostatočne výhodná vo vysokej nadmorskej výške a rýchlo sa rozšírila medzi populáciu.
Nie vždy sa zmeny šíria tak rýchlo...
Prirodzený výber je proces, v ktorom sa v nasledujúcich generáciách živočíchov stávajú priaznivé dedičné schopnosti častejšími, zatiaľ čo nepriaznivé sa stávajú menej častými. Jedince lepšie prispôsobené prostrediu prežívajú a prinášajú potomkov ovplyvňujúcich frekvenciu výskytu jednotlivých génov v populácii.
Pre prirodzený výber je základom, že sa šíria výhodné mutácie, ale nie vždy je to rýchly proces. Väčšina nových genetických variácií poskytuje len obmedzené výhody a ich vývoj prostredníctvom komunity môže byť pomalý. To, že sa bledá pokožka rozšírila tak rýchlo, je výnimočne zaujímavé, pretože takýto úspech poukazuje na to, že jej výhody musia byť veľmi veľké.
1000 Genomes Project porovnával genómy súčasných jedincov zo špecifických regiónov v Európe s 83 vzorkami genómov jedincov zo siedmych starých archeologických nálezísk po Európe. Dr. Iain Mathieson z Harvardskej Univerzity identifikoval 5 znakov spojených so zmenami v strave a pigmentácii pokožky, ktorých šírenie v európskej populácii prešlo silným prirodzeným výberom. Mathiesonov tím rozlišoval: „medzi charakteristikami, ktoré sa dôsledne menili so zmenami v populácii také črty, ktoré sa menili zdanlivo neutrálne a črty, ktoré sa zmenili dramaticky kvôli nedávnemu prirodzenému výberu“.
Do poslednej kategórie spadlo päť charakteristík. Predchádzajúce štúdie identifikovali jeden z týchto: schopnosť tráviť laktózu v dospelosti. Aj keď tento fakt má ďaleko od všeobecnej mienky v súčasnosti, väčšina ľudí, ktorí sú európskymi potomkami, sú na laktózu tolerantní do takej miery, že mliečne výrobky netvoria len veľký zdroj výživy, ale sú určujúcim znakom európskych kultúr.
Ešte pred 8000 rokmi európsky lovci a zberači túto schopnosť nemali. Neboli schopní stráviť cukry v mlieku – teda ani mlieko. Fakt, ktorý zástancovia Paleo diéty radšej ignorovali, keď ju prezentovali veľmi bielemu publiku. Mathieson rozšíril predchádzajúcu prácu odhalením, že schopnosť tráviť laktózu v dospelom veku sa v populácii objavila po rozvoji poľnohospodárstva. V Európe sa usadili dve vlny farmárov pred 7 800 a 4 800 rokmi. A len o 500 rokov neskôr sa rozšíril gén tolerancie laktózy.
Nie je prekvapením, že prví súčasní ľudia, ktorí opustili Afriku a usadili sa v Európe pred asi 40 000 rokmi, boli čierni. Okrem toho, Mathieson zistil, že o viac ako 30 000 rokov neskôr lovci a zberači na územiach súčasného Španielska, Luxemburska a Maďarska mali s farbou pokožky silnejšie prepojené verzie dvoch génov tmavej pleti. Najstaršie bledé verzie genóv SLC24A5 a SLC45A2, ktoré Mathieson objavil, boli objavené v Motale v južnom Švédsku pred 7 700 rokmi. Tieto dva gény vedú k depigmentácii, a preto sú dnešní Európania bledí. V telách z rovnakého miesta sa našiel aj gén HERC2/OCA2 spojený s modrými očami a blonďavými vlasmi.
Svetlý gén SLC24A5 sa prehnal južnou a východnou Európou cez poľnohospodárov, ktorí prišli z Blízkeho východu, ale druhá varianta bledého génu SLC45A2 sa stala bežnou až pred približne 5 800 rokmi.
Mathieson a jeho kolegovia vyjadrili ich údiv nad tým, že silný prirodzený výber pre imunitu a prenosné choroby sa nespája s rozšírením poľnohospodárstva, ale podarilo sa im identifikovať vzorce výšky, ktoré závisia od interakcie viacerých génov. Vysokí ľudia sa v severnej a strednej Európe začali objavovať pred 8 000 rokmi, nižší vzrast obyvateľov na Pyrenejskom polostrove sa ustálil pred 6 000 rokmi, možno v dôsledku teploty podnebia a stravy.
Ľudia žijúci v severných zemepisných šírkach často nemajú dostatok UV žiarenia na syntézu vitamínu D v ich pokožke, takže prirodzený výber prispel ku dvom genetickým riešeniam tohto problému:
- vyvinula sa bledá pokožka, ktorá absorbuje UV efektívnejšie
- a podporila sa tolerancia na laktózu, aby Európania boli schopní stráviť cukry a vitamín D, ktoré sa v mlieku prirodzene vyskytujú.
Tip Vitariána
Síce sa podľa štúdie v európskej populácii vyvinula tolerancia na mliečny cukor laktózu, nechceme tým povedať, že by ste mali začať piť mlieko. Laktóza totiž nie je jedinou zložkou v mlieku, ktorá je pre ľudské telo problémová. Vápnika získate viac z maku, sezamu alebo morských rias, a dokonca aj z ovocných štiav sa vápnika vstrebe viac ako z mlieka. A mlieko, ktoré pochádza od bežne chovaných kráv, kúpite ho v bežných obchodoch a nie je bio, je ešte škodlivejšie (kvôli antibiokám, hormónom a GMO potravinám, ktorými sú zvieratá chované, a možno aj kvôli stresu a bolesti pri dojení).
Okrem toho, farbu svojej pokožky môžete ovplyvniť stravou aj dnes. Ak budete jesť veľa zeleniny a ovocia s betakaroténom a vitamínom A, vaša pokožka stmavne a nadobudne prirodzene hnedooranžovejšiu farbu. Naopak, konzumáciou množstva mliečnych výrobkov bude vaša koža bielejšia.
