Donedávna sme žili v dobe, kedy bolo myslenie obdivuhodnou činnosťou. Kým niekto veľa rozmýšľal, bol za filozofa, mudrca, hĺbavého človeka so vznešenými záujmami. Dnes však žijeme v dobe, ktorá pomaly odkrýva aj tienistú stránku myslenia: kto príliš veľa rozmýšľa, stráca kontakt s realitou a svojim predstavám pripisuje reálny charakter. Kto verí svojim negatívnym predstavám o sebe a o svete, môže trpieť na depresiu, zle znášať stres a robiť si prehnané obavy.
Myslenie je občas na škodu
Myslenie sa stáva príťažou, keď ho nevieme zastaviť. Z myšlienok sa skladajú naše názory, postoje, postrehy, náš obraz o svete, o našich blízkych a aj o nás samých. Myslenie môže za to, ako chápeme svet, nad čím sa hneváme, čo nás rozčuľuje a z čoho sme smutní. Mozog funguje ako počítač, všetko si pamätá a čo môže, to si zjednoduší. Keď preto opakujeme isté myšlienkové vzorce, vytvoria sa v našej hlave koľajnice, ktoré nás budú nútiť myslieť a všetko hodnotiť stále rovnako. Táto automatizácia však môže fungovať v náš neprospech – automaticky môžeme všetkých vyhodnotiť za „hlupákov“, môžeme automaticky od ľudí čakať len to najhoršie, automaticky sa vieme odovzdať hnevu, keď nemáme kde zaparkovať, keď v potravinách príliš dlho čakáme na kasu, keď nám ktosi zaklame.
Od myslenia je preto vhodné sa oslobodiť – na chvíľu vedieť vypnúť programy, v ktorých fungujeme a uvidieť realitu ako dieťa: bez hodnotení, predsudkov a naučených programov. Toto vedeli už naši predkovia. Meditovaním sa vedeli vyňať z názorovej kazajky, a tak stav meditácie nabral silný spirituálny rozmer. V tichu a tme si kňazi, mnísi a mnohí ďalší dokázali pripomenúť svoju božskú podstatu, v ktorej sa všetko prijíma s ľahkosťou a pokorou.
Čo je to meditácia?
Meditácia je psychologické cvičenie, ktoré zlepšuje koncentráciu a stav bdelosti. Vypína myseľ a napomáha k tomu, aby sme rozoznali realitu od ilúzie, ktorú nám myseľ nahovára. Ak sa na príklad v našom živote vyskytne problém, meditácia nám pomáha vidieť holé fakty a vypína hodnotiace mechanizmy, ktoré celú situáciu len zhoršujú.
Ako sa medituje
Pri meditácií najčastejšie sedíme v tureckom sede alebo polohe lotosového kvetu. Chrbát máme vystretý, oči zatvorené a ruky voľne položené na kolenách. Pozorujeme dych alebo zvukový tón a na nič iné nemyslíme. Snažíme sa vydržať čo najdlhšie – až kým je myseľ úplne pokojná a dych spomalený. Pri meditovaní rozlišujeme takzvané stavy vipassana a samatha.
Samatha je meditácia, pri ktorej pozorujeme svoj dych – sledujeme, ako sa nadychujeme a vydychujeme, nič nehodnotíme. Samatha je názov pre pokojný stav mysle, tento máme za cieľ dosiahnuť.
Vipassana je druhým levelom, ktorý sa bez stavu samatha nedá dosiahnuť. Je to stav, kedy máme myseľ pokojnú a dokážeme pozorovať veci také, aké sú. Meditujeme na príklad aj pri počúvaní hudby alebo pozorovaní nejakého objektu. Zmyslom meditácie je teda upokojiť svoju myseľ (samatha) a následne s čistou hlavou pozorovať svet (vipassana).
Meditácia už aj v klasickej medicíne
Meditácia už dávno nie je len akýmsi trendom, ktorý začali do sveta šíriť východné kultúry. Dnes sa v plnej vážnosti „predpisuje“ pacientom, ktorí potrebujú odbúrať stres. Zvlášť osožná je meditácia pre pacientov s psychickými problémami. Kto často panikári, alebo sa odovzdáva prehnanému smútku, by v meditácií určite našiel to pravé, čo jeho duša potrebuje. Cieľom meditácie je totiž meditovať aj počas bežného chodu dňa. Vita contemplativa, a teda stav meditácie, funguje v sprievode s vita activa, a teda bežným aktívnym životom. Keďže v stave meditácie problémy vidíme bez prifarbenia mysle, naučené stavy paniky sa akosi vytratia – a začíname reagovať pokojne.
Meditácia má blahodarné účinky na množstvo, ak nie na všetky ochorenia dnešnej doby. Dokáže totiž chytiť za pačesy najčastejší faktor moderných ochorení: stres. Kto medituje, zníži si vysoký krvný tlak, zlepší dýchanie a prekrvenie celého tela.
Neurológovia navyše zistili, že meditovanie doslova mení biologickú stránku mozgu. Elektroencefalogramom sa odmeralo, že po meditácií sa mozgová činnosť sústredila oveľa viac na konkrétne podnety, na príklad jeden konkrétny hudobný tón, ako na sprievodné nezmyselné „dumanie“ a „lamentovanie“.
Meditácia pre každodenný život
Kto má záujem na sebe pracovať, mal by zaviesť krátke meditačné cvičenia do svojej každodennej rutiny. Po týždňoch tréningu sa správanie človeka mení k lepšiemu – nad konfliktami mávne rukou, nad urážkami od druhých sa pousmeje. Človek, ktorý medituje, získava nadhľad a stáva sa silnejším.
Tip vitariána: meditácia v polohe „Strom života“
- Môžete skúsiť aj meditáciu po stojačky.
- Postavte sa, mierne rozkročte nohy, vytiahnite chrbticu do hora a zatvorte oči.
- Predstavte si, že ste strom, vaše nohy jeho kmeň a ruky s hlavou jeho koruna.
- Každým nádychom pokrčte kolená a zaryte nohy do zeme – predstavujte si, že vaše korene sa stále hlbšie zarývajú do zeme.
- Každým výdychom vyrovnajte chodidlá a šponujte sa do hora, rastiete a ťaháte sa za slnkom.
- Predstavujte si, ako korene zdolávajú všetky prekážky, prerážajú skaly a dostávajú sa hlboko až k zemskému jadru, kde čerpajú energiu.
- Takýmto tréningom si zlepšíte schopnosti vizualizácie a budete sa cítiť nabitý energiou.
