Bunky sú menej stresované a zostanú mladšie, keď musia premeniť menej energie. Pomalšie delenie buniek znižuje poškodenie DNA a potenciálne tým zabraňuje rakovine.
Menej je viac
Myšlienka, že menej je viac, existuje už dlho. Po dlhú dobu ale existovali iba anekdotické historky o tom, že znížený príjem kalórií skutočne zvyšuje dlhovekosť. Tak ženy na japonskom ostrove Okinawa môžu očakávať, že sa dožijú 86 rokov. To je svetový rekord. U obyvateľov je tu určité pravidlo. "Hara hachibu" znamená, že najlepšie je, ak žalúdok nie je úplne naplnený. 80 % vraj úplne stačí - mierny pocit hladu má na Okinawe teda tradíciu.
Prílišní jedáci sú tučnejší, chlpatejší a vráskavejší
Či japonská tradícia stáleho ľahkého pocitu hladu má tiež vedecky dokázateľné pozitívne dôsledky na zdravie a dlhovekosť, chceli zistiť výskumníci v Národnom výskumnom centre primátov Wisconsin v americkom Madisone. V roku 1989 začali pokus s tridsiatimi, vtedy desaťročnými makakmi rézus. Pätnástim zvieratám bolo umožnené jesť, koľko chceli. Pätnásť ďalších sa muselo uspokojiť s 30 % menej kalóriami. Aby sa nedostavili žiadne iné nedostatkové javy, obe skupiny boli dostatočne zásobované minerálmi a vitamínmi.
Po celé roky sa neprejavili žiadne rozdiely medzi skupinami. Medzitým ale zvieratá dosiahli hranicu svojej priemernej dĺžky života - to je asi 35 rokov. Teraz už boli účinky odlišných diét jasne viditeľné. Owen, zástupca nestriedmych jedákov, vyzerá jasne horšie ako jeho súkmeňovec Canto, ktorý musel počítať kalórie. U Owena vidíme jeho vek, Canto je štíhly a vyzerá mlado. Obaja zvýrazňujú jeden trend. Nestriedmi jedáci sú v priemere tučnejší, chlpatejší, strácajú viac vlasov a majú vráskavejšiu tvár ako zástupcovia diétnej frakcie. Jesť menej znamená zostať mladý.
Opice držiace diétu nedostanú cukrovku
„Avšak, to nie je všetko“, vysvetľuje vedec Richard Weindruch, ktorý vedie tento experiment: "Teraz začíname vidieť skutočnú výhodu prežitia postiacich sa zvierat." V štúdii v odbornom časopise Science ( 2009, Vol 325, No 5937, str 201-204 ) podporil toto tvrdenie aj číslami. Zatiaľ zomrela polovica opíc, ktoré mohli jesť koľko chceli. Na druhej strane je stále nažive 80 % ich umiernených kolegov.
"Zistili sme, že úspory kalórií znižujú riziko ochorení spojených so starnutím o trojnásobok a zabezpečujú dlhší život", hovorí Weindruch.
Aj diabetické ochorenia, na ktoré zvieratá inak často trpia, sa nedostavili u diétnej skupiny. "Teraz už vidíme komplexnú prevenciu cukrovky," povedal Weindruch. Čo sa deje v tele so zníženým príjmom kalórií ešte nie je celkom objasnené.
Jedna vec je ale istá: Keď sa spaľuje menej kalórií, zrejme vzniká menej voľných radikálov. Tieto vysoko reaktívne látky poškodzujú bunky a orgány. Telo reaguje zápalovými reakciami, ktoré spolu zapríčiňujú mnohé choroby, ako je diabetes, artritída a srdcové a cievne ochorenia. Mitochondrie, hnacie sily bunky, sú menej stresované a zostanú mladšie, keď musia premeniť menej energie. Pomalšie delenie buniek znižuje poškodenie DNA a potenciálne tým zabráni rakovine.
Epigenomika – ako stravou vplývame na naše gény
Vedci už dlho vedia, že strava má veľký vplyv na ľudský organizmus. A to nielen na zovňajšok, ako je veľkosť tela a telesná hmotnosť.
Strava ovplyvňuje aj procesy v bunke, ako je metabolizmus(metabolom) a celkový súhrn proteínov (proteom). Navyše má to, čo jeme, dokonca vplyv aj na náš genetický materiál, genóm.
Projektový manažér Frank Döring skúma zložité interakcie medzi stravou a organizmom na Ústave ľudskej výživy a potravín na Univerzite v Kieli. Časť výskumu, ktorá sa stala stále dôležitejšou v posledných rokoch, je vplyv výživy na variabilné časti genómu, tzv. epigenom.
Epigenomika je ešte mladý odbor výskumu v molekulárnej biológii. Disciplína je založená na zistení, že genóm nie je pevne stanovený na celý život, ale obsahuje premennú časť, ktorá sa dá ovplyvniť.
Biológovia, lekári a výživoví experti vyvíjajú nové tzv. funkčné potraviny
Dôkazy o tom, že menej jedla môže byť celkom zdravé sa hromadia, ale len málo ľudí chce a je ochotných aj skutočne menej jesť.
V USA existuje len málo CRONies (Calorie Restriction with Optimal Nutrition - kalorická reštrikcia s optimálnou výživou), ktorí sa postia dobrovoľne. Pre väčšinu obyvateľov, najmä tých najviac postihnutých nadváhou, je táto cesta skoro vylúčená. Riešením by boli potraviny, ktoré predstierajú telu diétu a tým vyvolajú zdravé procesy bez toho, aby telo skutočne dostalo menej stravy a živín.
Nová generácia funkčných potravín "Vision Epifood" majú zabrániť alebo znížiť obezitu tým, že napodobní pozitívny dlhodobý úspech diéty. Pod vedením vedca na výživu Franka Döringa chcú nemeckí vedci v spolupráci s priemyselnými partnermi realizovať túto víziu v priebehu najbližších štyroch rokov a hľadať v prírode nové prírodné látky, ktoré vysielajú telu diétne signály.
Rôzne zúčastnené strany vo výskumnom spolku majú pritom rôzne úlohy:
Výskumníci budú skúmať, ako kalorická reštrikcia ovplyvňuje životnosť, metabolizmus lipidov a zápalový stav živých organizmov.
Odborníci na výživu vyhľadávajú súčasne v rastlinách a riasach látky, ktoré majú pozitívny vplyv na náš genetický materiál.
Zoológovia a biológovia pozorujú potom na modelových organizmoch - ako sú ovocné mušky, myši a ošípané - tak negatívne (Jojo efekt) ako aj pozitívne (protizápalové) aspekty zníženia prívodu energie a alternatívnych stravovacích stratégií.
Lekári nakoniec skúmajú účinok na človeku.
Funkčné potraviny (functional foods), ktoré chce vyvíjať výskumnícky spolok "Vision Epifood", majú pôsobiť nielen na metabolizmus buniek, ale tiež na základnú genetickú štruktúru. "Náš výskum sa zameriava na pomoc ľuďom, ktorí kvôli nadváhe a s tým súvisiacimi vysokými úrovňami zápalu, sú obzvlášť zdravotne ohrození“, uzatvára Döring.
A čo na to vitariáni?
Myslíme si, že nemusíme čakať na tak zvané funkčné potraviny na ktorých bude zarábať potravinársky a farmaceutický priemysel.
Jedením surovej stravy obsahujúcej všetky pre zdravý život potrebné látky ešte aj s nízkym glykemickým indexom, dostatočným pohybom aspoň 2 hodiny denne, meditáciou a sem tam očistným pôstom, dokážeme lepšie a lacnejšie dosiahnuť cieľ dlhovekosti a dožiť sa v zdraví 100 rokov.
A jemný pocit hladu je určite príjemnejší ako ťažoba z prejedenia sa.
