Z Európy do Ameriky
Korene hrušiek nachádzame tak v Európe ako aj v Ázii, kde na seba začali pútať pozornosť približne 1 000 rokov pred n. l. Po roku 1 500 prinášajú európski kolonizátori hrušku i na nový kontinent, konkrétne do Severnej Ameriky, kde dovtedy podobné ovocie nerástlo. Dnes sa hrušky do sveta nevyvážajú iba z Európy a Severnej Ameriky, ale i z Argentíny, Chile, Číny, Južnej Kórey a dokonca i z Nového Zélandu.
Mocná vláknina
Hrušky, podobne ako mnohé iné ovocie, obsahujú celý rad vitamínov a minerálov. To, v čom však vynikajú, je ich obsah fytonutrientov. Podľa istej baltimorskej štúdii aplikovanej na 1 638 účastníkov vo veku od 62 do 69 rokov sa ukázalo, že kombinácia konzumácie jabĺk a hrušiek predstavuje najvyšší príjem flavonoidov spomedzi všetkého ovocia a zeleniny. Len pre informáciu – priemerný denný príjem flanoidov predstavuje asi 14 mlg – polovicu tohto množstva nám zabezpečí konzumácia už jedinej hrušky denne.
Vďaka obsahu približne 15 flavonoidov, ktoré sa v hruškách nachádzajú, si ich konzumáciou zabezpečíme aktívnu antioxidačnú a protizápalovú činnosť v organizme. Následkom bude prevencia voči vážnym chorobám, s ktorou sa konzumácia hrušiek spája. Ukázalo sa totiž, že hrušky znižujú risk nadobudnutia vážnych chronických ochorení, akými sú chronické zápaly, infarkt a cukrovka 2. typu.
Za svoju silu v boji proti diabetu 2. typu vďačí hruška predovšetkým vláknine. Dostatočný príjem tejto látky je dôležitým faktorom v znižovaní rizika nie len cukrovky, ale aj infarktu. V prípade hrušiek je tento zdravotný benefit ešte výraznejší, pretože toto ovocie obsahuje tak rozpustnú ako aj nerozpustnú vlákninu. Hrušky navyše obsahujú flavonoidy a antokyány, ktoré zlepšujú citlivosť na inzulín.
Pestovanie hrušiek
Hrušky majú veľkú výhodu – ich pestovanie je možné takmer na celom území nášho malého stredoeurópskeho štátu. Ak teda žijete i v „polárnejších“ častiach Slovenska, vedzte, že i tak sa pestovaniu tohto ovocia môžete venovať. Hrušky majú rady hlinité a hlinito-piesočnaté pôdy s dostatočnou zásobou vlahy. Skladovanie mnohých odrôd hrušiek sa navyše vyrovná skladovaniu jabĺk, a tak si čerstvé bio hrušky (za predpokladu, že ste ich pestovali bez chemických hnojív a postrekov), môžete užívať ešte dlho potom, čo zem prikryje prvá vrstva snehu.
Slovensko sa navyše pýši svojimi vlastnými odrodami tohto všadeprítomného ovocia. Pribinova hruška, jedna zo zimných odrôd hrušiek, bola napríklad vyšľachtená v Bojniciach a hruška Nitra zasa patrí k skorým augustovým odrodám s krátkou dobou skladovania. Aj u našich západných susedov patrí hruška k pevnej súčasti miestneho poľnohospodárstva, vďaka čomu prišli bratia Česi na trh s odrodou Bohemica, zelenou hruškou odolnou voči mrazu s dlhým obdobím skladovania.
Výber a nákup
Keďže z dovozu sa k nám do obchodov dostávajú zväčša hrušky s krátkou dobou skladovania, v debničkách ich nájdeme v ešte nedozretom stave. Ak vo svojom obchode narážate predovšetkým na takéto hrušky, kúpte si ich zopár dní predtým, ako ich plánujete skonzumovať. Dozrejú, zmäknú a budú z výživového hľadiska bohatšie.
Ak ste narazili na „zelovoc“ so zrelým ovocím a chcete sa presvedčiť, či je hruška naozaj zrelá, nestláčajte ju v strede, ako to pri rôznych druhoch ovocia robí množstvo bezohľadných zákazníkov, ale vyviňte jemný tlak prstom v časti pri stopke. Ak cítite, že táto časť plodu je mäkká, hruška je zrelá a pripravená k okamžitej konzumácii. V prípade, že je však táto časť príliš mäkká, plod bude prezretý. Ak sa chystáte na výrobu domáceho hruškového džemu alebo detskej výživy, môžete si zadovážiť i mierne prezreté hrušky, no na bežnú surovú konzumáciu takéto plody neodporúčame.
Čerstvá, sušená, slaná aj varená
Hrušky tvoria skvelú lokálnu desiatu, pretože o ich pôvode, kvalite a spôsobe pestovania sa vďaka slovenskému pôvodu dozvieme viac ako napríklad o kolumbijských banánoch. Môžeme tak svojim deťom zadovážiť kvalitnú ovocnú desiatu bez chemických prídavkov. Hrušky sú navyše rýchlym zdrojom energie a vitamínu C a patria medzi najmenej dráždivé potraviny, ktoré nevyvolávajú alergie. Skvelou desiatou pre deti sú i sušené hrušky – úžasne sladké a bohaté na železo a veľké množstvo draslíka. Z čerstvých hrušiek si môžete vyrobiť i výbornú domácu detskú výživu pre tých najmenších, ktorí celé surové plody ešte nepochrúmu.
Ak máte chuť na niečo zaujímavejšie a radi by ste hrušky zakomponovali do hlavného chodu, skúste si pripraviť napríklad šalát z nasledujúcich ingrediencií, ktoré jednoducho zmiešame v miske:
- 1 na tenko pokrájaná hruška
- 2 šálky tmavej listovej zeleniny
- ½ šálky žeruchy
- ½ šálky pokrájaného póru
- ½ šálky rozdrvených vlašských orechov
- 2 PL olivového oleja
- 1 ČL medu
Tip Vitariána
Ak ste fanúšikom kvalitných syrov, skúste si na večeru naservírovať plátky hrušky s kozím alebo s modrým plesňovým syrom. K takémuto večernému občerstveniu sa výborne hodí aj pohár červeného vína či zopár bubuliek tmavého hrozna.
