Úvod do holotropného dýchania
Holotropné dýchanie je zrýchlené dýchanie sprevádzané hudbou a partnerom sediacim vedľa človeka, ktorý holotropne dýcha. So zavretými očami, ležiac na podložke v príjemnom a bezpečnom prostredí sa človek zahĺbi do rytmu vlastného dýchania a hudby. Dostane sa tak von z bežného vnímania a vstúpi do oblasti neznámeho a nekonformného. Toto štádium podľa vynálezcu tohto spôsobu dýchania, Stanislava Grofa, aktivuje vnútorný proces liečenia duše a mysle človeka a ponúka mu nový typ skúsenosti podobný tým, ktoré si ľudia zvyčajne navodzujú psychotropnými látkami.
Dr. Stanislav Grof
Mnohí považujú Grofa za priekopníka klinického využívania LSD v psychoterapii. Pre iných tento muž predstavuje jedného z dvoch zakladateľov tzv. transpersonálnej psychológie a podľa ďalších je to najlepší žijúci psychológ na svete. Spolu so svojou manželkou Christine vyvinul Stanislav Grof systém holotropného dýchania, ktoré dnes mnohým ľuďom otvára dvere do seba samých.
Dr. Stanislav Grof, narodený v Prahe no pracujúci v USA, sa venoval tej oblasti psychológie, ktorá počas niekoľkých rokov (približne do 60. rokov 20. storočia) využívala na terapeutické účely LSD. Grof totiž zistil, že nezvyčajný stav vedomia, do ktorého LSD ľudí privádza, má na ich psychické problémy ohromne pozitívne dopady.
Keď americká vláda LSD zakázala, začal sa Grof zaoberať alternatívami, ktoré by ľudí mohli voviesť do podobného stavu vedomia. Bol presvedčený, že kľúč sa skrýva priamo v ľudskom v mozgu, nie v samotnom LSD. Práve prácou na ľudskom tele chcel Grof odomknúť prístup do ľudskej psyche, do ktorej sa mnoho psychicky labilných ľudí, či tých, ktorí prechádzali vážnymi životnými krízami, potrebovalo dostať.
Nasledujúce roky strávil Grof štúdiom moderných teórií vedomia a histórie starých civilizácií, ktoré podobné stavy za použitia rôznych techník úspešne navodzovali. Na základe výskumu a niekoľkomesačného tréningu s dobrovoľníkmi sa Grofovi podarilo zostaviť jednodňový tréningový program, vďaka ktorému sa jeho účastníci dokázali dostať do mimoriadneho stavu vedomia iba na základe dýchania a hudby. Rozhodol sa nazvať túto novú metódu holotropné dýchanie („holos“ = celostný a „trepein“ = pohľad dovnútra), ktorá pracuje v ľudskom organizme podobne ako LSD, teda spomaľovaním „predvoleného režimu fungovania“.
Spomalené videnie samého seba
Ak niekto užije psychadelickú drogu, zrýchli sa jeho krvný obeh i elektrická aktivita v mozgu vo frontálnej a prefrontálnej mozgovej kôre, ktorá je zodpovedná za „predvolené fungovanie“ človeka. Toto predvolené fungovanie je zasa zodpovedné predovšetkým za naše ego a za vnímanie samého seba. Zapne sa, keď sa nad sebou zamýšľame, alebo keď reflektujeme svoje zážitky.
Pri holotropnom dýchaní sa však náš predvolený režim fungovania spomalí. Keď je naše ego vypnuté, hranice medzi nami a svetom sa rozplývajú. Tieto procesy sa spájajú s tzv. primárnym mystickým zážitkom, fenoménom, ktorý priamo súvisí s terapeutickým účinkom holotropného dýchania. Takýto zážitok môže zahŕňať transcendenciu času a priestoru, pocit spojenia a posvätnosti a dobrú náladu, ktorá vychádza hlboko zvnútra.
Robin Carhart-Harris, neurológ, ktorý pracuje na Imperial College v Londýne, tvrdí, že náš predvolený režim fungovania je zodpovedný za mnohé stabilné či pravidelné spôsoby zmýšľania a dokonca i za chorobné posadnutosti. Nahliadnutie do týchto netradičných stavov vedomia nám môžu pomôcť zbaviť sa tohto nepríjemného nákladu a uvoľniť sa. Dokonca dokážu uvoľniť či úplne zboriť i uzatvorené kruhy, v ktorých sa mnohí ľudia neustále točia, a ktoré sú zodpovedné za návykové či dokonca obsesívne správanie.
Technika holotropného dýchania
Spôsob, akým holotropné dýchanie praktizovať, sa zvyčajne vyučuje na jednodňových workshopoch pod vedením samotného Grofa alebo jedného z jeho žiakov. Keďže však väčšina týchto seminárov prebieha v Kalifornii, pre predstavu vám ponúkame aspoň náhľad do toho, ako takéto dýchanie vyzerá.
Vo všeobecnosti možno holotropné dýchanie charakterizovať iba ako dýchanie, ktoré je hlbšie a rýchlejšie ako to bežné. Pointou je nasýtiť telo väčším množstvom kyslíka, ako je bežné. Po 15 – 20 minútach takéhoto dýchania si organizmus nájde svoj vlastný rytmus, ktorým sa nechá viesť. Dýchanie ideálne praktizujte s partnerom. Dĺžka závisí na vás, no bežné sedenia trvajú i tri hodiny. Predtým, ako začnete, ľahnite si na zem a prikryte sa, prípadne si pod hlavu podložte vankúš. Ak budete dýchať dlho, zíde sa vám i pohár vody. Zíde sa i výber vhodnej hudby, ktorá vás bude pri dýchaní príjemne sprevádzať (viď príklad na konci článku)
- Nadychujte sa doplna a zhlboka tak, aby nádych vychádzal z hĺbky pľúc a brušnej dutiny.
- Dýchajte nepretržite, akoby ste nechceli pretrhnúť kruh, v ktorom sa nádychy a výdychy pohybujú. V žiadnom bode dýchania dych nezadržujte.
- Dýchajte rýchlejšie ako zvyčajne. Snažte sa však celý čas zostať uvoľnený a vyhnite sa vytváraniu napätia v ramenách. Celé telo no predovšetkým pľúca by mali byť uvoľnené, aby ste dokázali takýmto spôsobom dýchať skutočne dlho.
- Hoci dýchanie nosom nie je nesprávne, odporúčame dýchať ústami. Ústne dýchanie totiž podporuje uvoľňovanie emócii, čo je z veľkej časti cieľom holotropného dýchania. Pre niektorých je však dýchanie nosom predsa len pohodlnejšie. Ak je to tak aj vo vašom prípade, nebráňte sa tomu.
Tip Vitariána
Holotropné dýchanie je určené tým, ktorí chcú vyjsť z predprogramovanej existencie bežných dní a chcú sa dostať hlbšie do svojich myšlienok, pocitov a snov. Práca s holotropným, teda celistvým dychom, ktorý vychádza z absolútnej hĺbky tela, je vhodná na skutočné precítenie vlastného utrpenia i na nadobudnutie empatie s druhými. Ľudia, ktorí sa holotropnému dýchaniu venujú, získajú väčšiu dôveru vo svoje telo i v jeho schopnosť liečiť samo seba na psychickej i fyzickej úrovni.
