Počas druhej svetovej vojny sa kvôli lekárskemu výskumu dobrovoľníci v Amerike a vo Veľkej Británii podrobili hladovaniu. Na zodpovedanie otázky „ako sa starať o obete hladu v Európe“ sa v USA odhodlali mladí muži hladovať 6 mesiacov. Na experiment bolo vybraných 36 mladých mužov. Ich cieľom bolo zistiť, ako najlepšie ľudí v Európe znovu nakŕmiť a pomôcť im dosiahnuť normálnu váhu.
Experiment začal v novembri 1944 a prvé tri mesiace boli muži kŕmení a sledovaní, aby mali svoju optimálnu váhu, dostávali okolo 3200 kcal denne. Potom ich porcie boli dramaticky znížené, na približne 1560 kcal denne. Jedlo sa pre nich rýchlo stalo posadnutosťou. „Do troch minút som zjedol všetko, čo som mal a rýchlo som odtiaľ zmizol, nechcel som tam zostávať“, rozpamätávajúc sa na obedy v jedálni hovorí Sutton, ktorý sa ako 26-ročný zúčastnil experimentu. „Boli tam niektorí, čo nad jedlom strávili 20 minút. To som nemohol. Niektorí účastníci čítali celý čas kuchárske knihy“.
Muži jedli dvakrát denne. Jedno jedlo mohla byť kapusta, repa a pol pohára mlieka. Ďalší deň to mohol byť ražný chlieb a nejaká fazuľa. Ako veľa hladujúcich v Európe, muži nikdy nejedli mäso a kalórie nikdy nepresiahli 1800 denne.
Režim bol ťažký, v priebehu šiestich mesiacov muži hladovali a mali kráčať alebo bežať 22 míl (36 kilometrov) týždenne. Prechádzky ich viedli okolo pekární a iných pokušení – a na väčšinu účastníkov to bolo príliš veľa. Traja vypadli z experimentu. Tí, čo zostali, stratili okolo 25% svojej váhy, veľa z nich trpelo anémiou, opuchnutými členkami, apatiou a vyčerpaním. Trčali im rebrá a ich nohy boli tenké, ako predtým ramená. A mali aj psychické následky.
Táto štúdia v podstate sledovala, ako fungujú diéty a obmedzovanie sa v jedle. Telo nerozozná, či človek hladuje nedobrovoľne, ako napríklad vojnové obete, alebo dobrovoľne.
Muži schudli, ich fyzická výkonnosť sa znížila o polovicu a ich sila klesla o 10 percent. Stačili 3 mesiace s denným prísunom okolo 1500 kalórii a spomalil sa im pulz, znížila telesná teplota, bolo im zima, boli unavení, hladní, nedokázali sa sústrediť, atď. Telo naznačovalo všetky známky urýchleného starnutia. Okrem toho, muži boli úzkostliví a deprimovaní, stali sa nervóznymi, sebakritickými, náladovými, mali skreslené predstavy o svojom tele a cítili sa tuční. Prišli o úsilie a pocit primeranosti, odmietali svoj vzhľad a stali sa samotármi. Stratili zmysel pre humor a lásku. Namiesto toho sa stali posadnutými jedlom, rozmýšľali, rozprávali a čítali o jedle. Rozvinuli si zvláštne stolovacie rituály, začali hromadiť veci, pili veľa čaju a kávy, stále žuli žuvačky. Problémom sa stalo prejedanie.
„Potom, ako chvíľu nemáte jedlo, ste necitlivý“, hovorí Sutton. „Necítil som žiadnu bolesť. Bol som len veľmi slabý. Sexuálne túžby sa vytratili“.
Obmedzovanie jedla a stály hlad spôsobili, že sa jedlo pre mužov stalo najdôležitejšou vecou na svete. Toto je známe ľuďom, ktorí strávili svoj život držaním diét. Znaky anorexie sú normálnymi biologickými znakmi podvýživy a obmedzovaného jedenia.
V posledných mesiacoch boli Minnesotskí muži kŕmení, aby sa im navrátilo predošlé zdravie. Rôzne skupiny dostávali rôzne jedlo a prísun kalórii. Ale trvalo to mesiace, ba dokonca roky, kým sa muži dostali tam, kde boli a úplne sa zotavili.
Keď muži začali znovu sami jesť, mali neukojiteľnú chuť do jedla a nikdy sa necítili plní. Po experimente Sutton opustil Minnesotu a viezol sa autobusom do Chicaga. „Vždy, keď autobus zastavil, dal som si pár milkshakeov a svet bol úžasným miestom. Mal som úžasný pocit z toho, že môžem mať každé jedlo, aké som chcel, ale nemal som silu – bol som taký šťastný a jedol som, ale nebolo to normálne“.
Napriek tomu, že sa muži prejedali, ich telá potrebovali nadmerné množstvo kalórií na obnovenie všetkých tkanív. To znamená, že muži sa v podstate neprejedali, bol to normálny biologický dôsledok hladu a poklesu váhy. Muži znovu získali svoju pôvodnú váhu +10 percent. Znovu nadobudnutú váhu tvoril hlavne tuk a svalová hmota sa obnovovala oveľa pomalšie. Po dobe neobmedzovaného jedenia sa ich váha postupne znormalizovala a väčšina z mužov dosiahla svoju pôvodnú váhu po 9 mesiacoch.
Tip vitariána
Nehladujte, jedzte zdravo. V ovocí a zelenine sa obmedzovať nemusíte.
