Droga je podľa svetovej zdravotníckej organizácie WHO látka, ktorá ak je vpravená do živého organizmu, môže pozmeniť jednu alebo viacero jeho funkcií. Droga pôsobí priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém a môže mať postavenie lieku.

Martha Fernbacková bola milá dievčina. Tmavé kučeravé vlasy, veľké jasne modré oči, pôvabná postava. Na fotografiách v sieti sa túli k svojej matke, usmieva sa s kvetinami vo vlasoch do fotoaparátu alebo hladí svojho králika. 20. júla 2013 Martha zomrela vo veku 15 rokov na predávkovanie MDMA (3,4-metylendioxy-N-metylamfetamín), u nás známy ako extáza. Mladá Britka nebola závislá, chcela vyskúšať túto vec po prvýkrát so svojimi priateľmi. Hľadala na internete, kúpila si asi zvlášť drahú látku. Ale prášok bol neobvykle vysoko dávkovaný, srdce Marthy sa zastavilo.

Takéto správy vystrašia rodičov. Čo ak vlastné dieťa experimentuje? Nútene chcú svojich synov a dcéry držať preč od drogy. Úzkostlivo dbajú na to, v akých kruhoch sa potomok potuluje. Na poludnie po škole kontrolujú dych na cigaretový zápach. A pri večeri hromujú proti drogám.  

Jedni mlčia, aby zo strachu nepriviedli svoje deti na myšlienky, ktoré ony samy ešte vôbec nemali. Farebné pilulky by mohli byť náhle tak zaujímavé. Pritom je to naivná predstava, že deti pobehujú so zavretými očami a cez prestávky hovoria len o poslednej hodine klavíra.

Iní rozprávajú svojim deťom strašidelné historky, aby zabránili, že sa niekedy vôbec drogy dotknú. A to do tej doby, kým ich deti ich už nebudú brať vážne a samy sa pustia hľadať tieto vzrušujúce zážitky, ktoré poznajú od svojich priateľov.

Pritom by mohli rodičia vytvoriť povedomie, mohli by deti informovať – najlepšie tak včas ako je možné. Samozrejme o rizikách a trestnoprávnych dôsledkoch, ale aj celkom racionálne o účinku drogy. A kedy? „Akonáhle sú deti schopné pochopiť, o čo ide,” hovorí britský psychofarmakológ Prof. Dávid Nutt.

Lenže nato musia rodičia najprv pochopiť, o čo ide. Oni nemôžu o každej droge rozsiahle všetko vedieť, nikto to nemôže. Ale byť informovaný o základoch už môže pomôcť. Či je konope (marihuana, hašiš) nebezpečnejšie ako alkohol, či kokaín a crystal meth robia okamžite závislým – informácie ako tieto nájdu rodičia na stránkach Poradenstvo pre rodičov pri nebezpečenstve závislostí a závislosti detí a mládeže, skrátka Elsa, Spolkovej centrály pre výchovu k zdraviu, alebo u Drug Scouts.

Aj na Slovensku existuje niekoľko organizácii, ktoré pomáhajú mládeži v boji proti drogám niekoľko organizácií. Okrem iného Centrum pre liečbu drogových závislostí v Bratislave usporiada v šk. r. 2015/2016 2 x týždenne edukačný program pre žiakov základných škôl a študentov stredných škôl ako aj pre širšiu verejnosť.

Dôležité je: zachovať pokoj

Tieto informácie môžu vziať rodičom predsudky a strach, ktoré vedú k zbytočným rodinným drámam. Devízou je: zachovať pokoj. Britská poradenská stránka talk-to-frank radí, zamerať sa na fakty. Zdôrazňuje, že pre väčšinu mladých ľudí nie je užívanie drog žiadny normálny každodenný stav. Mnoho mladých ľudí, ktorí skúšajú drogy, ich potom neužíva pravidelne. Drogy síce prinášajú so sebou vážne riziká, ale väčšina, ktorá drogy vyskúša, nemá žiadne vážne poškodenie. A psychológ Peter Tossmann varuje pred tým, považovať všetky omamné látky za rovnocenné: „Ak fajčí mladý človek príležitostne konope, nemali by mu rodičia prorokovať prvý krok k závislosti na heroíne. To ich robí nedôveryhodnými.“

Ale aj keď sa z trošku fajčenia drogy stane pravidelné užívanie, nemali by rodičia prehnane reagovať a vyvíjať na svoje dieťa nátlak. V nedávno vydanej knihe High Sein autori odporúčajú zistiť, v čom spočívajú motívy: konzumuje dieťa pre zábavu, na uvoľnenie alebo na zvládnutie problémov? Ak siaha syn alebo dcéra po drogách, aby mali peknú chvíľu, mali by si rodičia vypočuť ich pozitívne zážitky z opojenia. Deti by mali síce cítiť, že ich rodičia tento konzum nepodporujú, ale že predsa môžu s nimi o tom hovoriť. Ak je užívanie drog len príznakom ďalších ťažkostí, mali by sa rodičia o problém starať, namiesto bojovať proti opojeniu.     

Desať dôležitých bodov na rozhovor rodičia-dieťa o drogách

Prof. David Nutt, odporúča desať vecí, ktoré by mali rodičia so svojimi deťmi úprimne prerokovať:

• Alkohol a tabak sú drogy. Ani u jedného z nich neexistuje žiadna bezpečná konzumácia.
• Všetky drogy majú príjemné účinky. Preto človek často podceňuje aj riziká.
• Nikdy nezačni užívať drogy injekčne, pretože to je najnebezpečnejší druh užívania drog.
• Vyhýbaj sa rozpúšťadlám. Inhalovanie zabije každý týždeň jedného človeka.
• Nikdy nepi alkohol, ak konzumuješ iné drogy. Pritom môžu vznikať nové látky v tele, ktoré sú ešte škodlivejšie.
• Aj keď nemôžeme pochopiť, prečo sú niektoré drogy nezákonné: záznam v trestnom registri môže zničiť Tvoj život.
• Nájdi spoľahlivé zdroje informácií. Kto démonizuje drogy, klame - rovnako ako klame ten, kto drogy bagatelizuje.
• Kedykoľvek budeš brať drogy, mal by si mať jasno v tom, prečo. To isté platí aj pre alkohol a cigarety.
• Ak sa dostaneš s drogami do problémov, vyhľadaj čo najskôr pomoc. Aj u nás. My ťa nepotrestáme, ale sme tu pre Teba.
• Ak experimentuješ s drogami: postaraj sa o to, aby Tvoje dobrodružstvo nemalo žiadne následky v škole. Nikdy tam neber drogy so sebou a tiež žiadne nekonzumuj na školskom pozemku. Tvoje pokusy by nemali brániť tomu, aby si si robil svoje domáce úlohy, alebo bol triezvy na vyučovaní.

To, čo platí pre rodičov, platí ostatne aj pre priateľov mladistvých užívateľov drog. Oni však hovoria o tejto téme menej kŕčovite a prípadne nájdu rýchlejšie prístup k priateľovi, ktorý kĺže do závislosti. To však vyžaduje svoj vlastný postoj: čo si myslím o ktorej droge? Toto je dôležité vedieť pred rozhovorom s priateľom, hovorí Christa Merfert-Diete z Nemeckého centra pre otázky závislosti. „Len tak môžem presvedčivo argumentovať a sebavedome vysvetliť priateľom riziká.“

Ale priatelia nie sú žiadni terapeuti. Oni môžu sprevádzať a poskytnúť rady. Ale dlhodobo sa môže starostlivosť o priateľa - rovnako ako o člena rodiny -  stať tiež príťažou. „Rodičia a priatelia sa môžu pokúsiť, priviesť mladistvého konzumenta drog opäť na správnu cestu,“ hovorí Peter Tossmann. Ale ani optimálna technika rozhovoru nič nemení na tom, že niekedy môže byť nevyhnutná odborná pomoc.

V akútnych núdzových situáciách a život ohrozujúcich príznakoch, ako je strata vedomia alebo záchvaty kŕčov by sa mal zavolať lekár rýchlej zdravotnej pomoci  (112).  

Záver

Drogová závislosť je ako každá závislosť choroba. Preto si rodičia musia veľmi zavčasu všímať, či ich dieťa nie je ohrozené inými „pokročilými“ deťmi a patričným spôsobom reagovať. V článku sme Vám ponúkli rady pre rodičov, ale aj priateľov ohrozených detí.

Tip Vitariána

Rodičia by nemali svoje deti len zastrašovať a trestať, ale je lepšie, ak svojim deťom umožnia, aby v komunikácii s nimi mohli byť otvorené.