Pod pojmom cukrovka si väčšinou predstavíme nefunkčný pankreas, absenciu inzulínu a „injekčné perá“, ktorými si ho cukrovkári dopĺňajú priamo do krvi. Dysfunkcia pankreasu je však typická skôr pre vrodenú cukrovku, ktorú nazývame aj cukrovkou typu jedna. Cukrovkári, ktorí ochorenie získajú počas života, a teda trpia na cukrovku typu dva, majú oveľa viac ako s pankreasom problém s pečeňou. To ste netušili, však?
Pečeň - chemická továreň organizmu
Pečen je obrovský orgán, ktorý sa nachádza na pravej strane nášho tela a váži okolo 1,75 kg. Je hlavnou chemickou továrňou, pretože sa podieľa na všetkých metabolických procesoch prebiehajúcich v organizme. Cukry, tuky, bielkoviny, všetky látky prichádzajú do pečene, ktorá ich "skontrolule" a reguluje podľa potrieb tela. Tak na príklad pri vysokej hladine cukru v krvi pečeň vychytáva jednoduché cukry a ukladá si ich do zásoby v podobe glykogénu. Ak je cukru v krvi naopak nedostatok, pečeň glykogén rozštiepi na jednoduché cukry a uvoľnuje ich späť do krvi - z tohto dôvodu je to práve pečeň,ktorá sa musí najväčšmi vysporiadať s oceánom sacharidov, akým zaplavíme telo, keď zjeme jedlo príliš bohaté na uhľohydráty.
Hormón inzulín, ktorý vylučuje podžalúdková žľaža pankreas, spĺňa skôr informačnú funkciu - vyšle signál pečeni o tom, že cukrov v krvi je priveľa a treba s nimi niečo urobiť. Pečeň spolupracuje s inzulínom bezchybne, až kým nezačneme jesť priveľa sacharidových jedál. Neustály prísun nových a nových uhľohydrátov dáva do pozoru pankreas, ktorý vylučuje vysoké množstvá inzulínu. Pečen najprv spolupracuje, snaží sa inzulínu vyhovieť, no po čase akoby sa chronicky unavila a prestáva na "otravný" inzulín reagovať.
Inzulín – otravný ako telemarketing!
Cukrovka druhého typu je teda reakciou unavenej pečene na neprestajné množstvá cukrov a inzulínu v krvi. Inzulín reaguje na zvýšený krvný cukor tým, že neustále signalizuje pečeni potrebu cukor znížiť - každá bunka pečene obsahuje z tohto dôvodu 200.000 receptorov pre inzulín. Ak konzumujeme cukor pričasto, pankreas vylučuje stále ďalšie a ďalšie množstva inzulínu, v dôsledku čoho prestávajú byť pečeňové bunky voči nemu citlivé – unavili sa, už nespolupracujú, a tak pečeň akoby „ignorovala“ hyperglykemický problém.
Cukrovka druhého typu teda neznamená, že chýba inzulín, ale pečeňové bunky a ich receptory sa voči nemu stali rezistentnými.
Najlepšia analógia bude tele marketing. Volajú vám domov, znovu a znovu každý deň počas celého roka a vy už viac nezdvíhate telefón a ani nevnímate jeho zvonenie – stali ste sa voči nemu rezistentnými. Takto „otrávená“ je aj naša pečeň, ak trpíme cukrovkou druhého typu. Nereaguje na inzulín, lebo je ho priveľa.
Sme precukrení
Kladiete si otázku, ako je to vôbec možné? Veď predsa nejete nič nezdravé, samé bežné veci: chlieb, ryža, zemiaky. Ako to, že bežnú kuchyňu skrátka pečeň nezvládne? Je to tým, že potraviny, ktoré jedávame, sú stále viac „napchaté“ sladidlami, o ktorých ani nevieme. Myslíme si, že jeme chlieb, no okrem prirodzeného škobu z obilia obsahuje pridaný cukor. Myslíme si, že, pijeme zdravé limonády s výťažkami z ovocia, no pravdou je, že sú dochutené lacným priemyselne vyrobeným sirupom. Mliečne produkty, napolitánky, ale aj dojčenské produkty, to všetko je dnes "obohatené" zbytočným množstvom uhľohydrátov, ktoré po konzumácií rýchlo dvíhajú krvný cukor. Prečo? Cukor sa stal lacnou a veľmi nebezpečnou stratégiou, ako si výrobcovia potravín „zichrujú“ zisk. Svojim zákazníkom totiž úmyselne spôsobujú závislosť na jedle, veď napokon - o závislosti na cukre sme toho napísali už veľa. Ak si predstavíte všetky tieto hromady cukru v bežných potravinách a pripojíte k nim fakt, že väčšinu surovín uvaríte, niet divu, že krvný cukor láme rekordy!Tepelným spracovaním sa z komplikovaných a ťažko rozložiteľných uhľovodíkov stávajú jednoduché, rýchlo stráviteľné cukry a toto zvyšuje celkovú glykemickú nálož jedál. Naše telá pritom nie sú navrhnuté na konzumáciu 50-90 kg cukru ročne. Naopak, orgány sa tým chronicky unavia, čo napokon ústi do množstva ochorení, akým je cukrovka.
Reštartujte pečeň
Pečeň teda spolupracuje s inzulínom, keď máme cukru v krvi nadbytok, a produkuje sama svoj hormón pre prípady, kedy máme cukru v krvi málo. Tento hormón, zvaný somatotropín, má v tele stonásobne vyššie zastúpenie ako inzulín. Niet divu, človek bol po väčšinu svojej existencie konfrontovaný skôr s nedostatkom ako nadbytkom, a tak orgány vypovedajú správne fungovanie, keď ich odrazu vystavíme úplne opačnej situácií.
Práve z týchto dôvodov musíme dôjsť k záveru, že je to najmä pečeň, o ktorú sa musíme starať, aby sme udržiavali metabolizmus v poriadku. Bez pečene si inzulín ani „neškrtne“, bez pečene by nebol somatotropín. A tak, ak vás kvári cukrovka, vyhýbajte sa faktorom, ktoré ju poškodzujú.
Pečeň sa poškodzuje:
- prílišnou konzumáciou alkoholu
- častou konzumáciou varených jedál
- konzumáciou fastfoodov
- nedostatočnou konzumáciou surovej zeleniny
- stresom
Pečeň teda reštartujete, ak sa bez kompromisov vyhnete škodlivým zlozvykom, prestanete nadmerne variť a do každodenného stravovania zaradíte surovú zeleninu. Zelenina, a to najmä tá listová, nielen značne znižuje celkovú glykemickú nálož jedál, ale obsahuje vysoké množstva draslíka, bez ktorého je fungovanie pečene značne ohrozené. Prečo?
Dodajte draslík
Ako sme spomínali v predošlom článku o glykemickom indexe, po príjme sacharidov, sa deje nasledovné:
1. okamžitá spotreba: Ak podávame nejaký výkon, cukor sa spaľuje okamžite, na príklad pri športe.
2. krátkodobé zásoby: Nadmerný cukor odchádza z krvi, aby sa vyrovnala hladina cukru v krvi a ukladá sa vo forme zloženého cukru glykogénu do svalov alebo do pečene.Táto alternatívna je veľmi vítana, pretože sa cukor nepremení na tuk a nepriberáme, dokonca máme zásoby okamžitej energie pre každý prípad k dispozícií. Aby sa mohol cukor uložiť do svalov a pečene, je v tele potrebné dostatočné množstvo draslíka. Malá molekula draslíka pôsobí ako lepidlo, ktoré drží cukor na bunkách svalstva a v pečeni.
3. dlhodobé zásoby: Ak sa cukor nespotrebuje, alebo sa nevie uložiť do svalov ani pečene, začne sa ukladať do tkanív v podobe tukov.
Z tohto vyplýva, že ak nechceme byť stále unavení, hladní a nechceme stále priberať, je pre nás každodený príjem draslíka viac ako dôležitý. Ak má človek nízky príjem draslíka, nemôže uskladňovať cukor tam, kde ho potrebuje - vo svaloch a v pečeni. Telo teda bez draslíka premení cukor na tuk a uloží ho do starých známych partií. Po tomto hladina cukru opäť klesá a telo hlási: daj mi ďalší cukor! Vaše telo hlási nedostatok cukru, no v skutočnosti má málo draslíka.
Draslík si teda treba strážiť rovnako ako glykemickú nálož jedál.V nasledujúcej tabuľke uvádzame obsah draslíka na sto gramov konkrétnych potravín.
Znovuzrodení po zelenom smoothie!
Ak si zhrnieme celú zložitú problematiku energetického metabolizmu v ľudskom tele, je zrejmé, že máme uprednostňovať potraviny s nízkou glykemickou náložou, máme sa vyhýbať alkoholu a venovať sa nejakému športu. Aby sme kontinuálne znižovali glykemickú nálož jedál a dodali pečeni aj prepotrebný draslík, musíme do svojho jedálnička zaradiť zeleninu.
Zjesť potrebných 7 šálok surovej listovej zeleniny denne, nie je ľahké. Preto je vhodné pripraviť si zelený smoothie s banánom – dodáme tak telu všetko, čo na zdravé fungovanie metabolizmu potrebuje.
Tip vitariána: Odporúčaný denný plán stravovania s dostatkom draslíka
- na raňajky si môžete spraviť zelený ovocný smoothie so špenátom
- na obed veľký zeleninový šalát s klíčkami, pre nevitariánov s knäckebrotom (100% celozrnný a viaczrnný hutný chlieb)
- na večeru zeleninový šalát s orieškami, pre nevitariánov najlepšie s kozím syrom, prípadne rybou alebo mäsom
