Spermidín je polyamín. Okrem spermidínu, patria medzi polyamíny spermín, kadaverín a putrescín. Polyamíny sa nachádzajú v každej ľudskej bunke. Leukocyty (biele krvinky) majú najvyššiu koncentráciu. Vzhľadom na vysoký relatívny podiel červených krviniek (erytrocytov) v krvi, sa práve v nich v nich nachádza najväčšia zásoba polyamínov.
Objavenie spermínu a spermidínu
Polyamíny objavil v roku 1678 Antoni van Leeuwenhoeck pomocou primitívneho mikroskopu, keď pozoroval, že v ľudských spermiách, ktoré nechali vyschnúť, sa vytvorili kryštalické látky, o ktorých je dnes známe, že to boli kryštály spermínfosfátu. Keďže táto látka bola prvýkrát objavená v spermiách, označili ju o dvesto rokov neskôr vedci Ladenburg a Abel názvom Spermín. Chemická štruktúra polyamínov spermín, spermidín a putrescín bola potom upresnená vedcom Rosenheimom v roku 1924.
Polyamíny si vytvára telo samo, ale ich syntéza počas života stále klesá, najmä spermidínu. Spermidín sa však môže prijímať aj prostredníctvom potravy a v poslednej dobe je dostupný aj ako a výživový doplnok vo forme extraktov z pšeničných klíčkov bohatých na spermidín, práškov z pšeničných klíčkov, prášku zo semien pohánky, výťažku zo sójových bôbov a výťažku z ryžových klíčkov. Ako iné polyamíny, je aj spermidín syntetizovaný črevnými baktériami.
Ako pôsobia polyamíny?
Rast a novotvorba buniek: Polyamíny hrajú dôležitú úlohu pri raste a proliferácii (novotvorbe) buniek. To je podporené dôkazmi, že biosyntéza prebieha najvyššie vo fázach maximálneho vývoja. V prvých hodinách po pôrode dieťaťa je hladina spermidínu a spermínu v krvi na najvyššej úrovni a potom postupne klesá až kým sa po 10 dňoch nedostane na úroveň dospelého.
Stabilizačný účinok na negatívne náboje DNA: Polyamíny majú vďaka svojim elektrostatickým interakciám stabilizačný účinok na negatívne náboje DNA a chromatínovej štruktúry.
Transkripcia DNA a translácia RNA: Polyamíny sa podieľajú na procesoch transkripcie DNA (prepis genetickej informácie z poradia DNA nukleotidov do poradia RNA nukleotidov) a translácie RNA (preklad genetickej informácie z poradia nukleotidov mRNA do poradia aminokyselín v bielkovinách), podieľajú sa na apoptóze (programovanej bunkovej smrti) a určitých intracelulárnych signálnych dráhach, a majú vplyv na aktivitu určitých membránovo viazaných iónových kanálov, hlavne niektorých draslíkových kanálov a glutamátový receptor.
Koordinácia imunitnej odpovede: Polyamíny sa podieľajú na diferenciácii imunitných buniek a kontrole zápalovej odpovede a podieľajú sa na procesoch hojenia rán.
Antioxidačný účinok: Polyamíny majú antioxidačný účinok a primárne chránia membránové lipidy (tuky) a DNA pred účinkami voľných radikálov.
Dozrievanie tráviaceho traktu: Polyamíny sú dôležité pre dozrievanie gastrointestinálneho traktu. V prvých mesiacoch života sa gastrointestinálny (tráviaci) trakt musí rýchlo vyvinúť, aby sa prispôsobil drastickému prechodu z mlieka na pevnú stravu. Enzýmové aktivity na bunkových membránach črevných buniek (enterocytov) sú na to vhodné upravené. U dojčiacich potkanov viedlo perorálne podávanie polyamínov ako je spermín alebo spermidín k rôznym zmenám v enzymatických aktivitách súvisiacich s dozrievaním čreva a zmenami hladín IgA (imunoglobulin A: jedna z 5 hlavných tried ľudských protilátok - imunoglobulinov - vyskytujúcich sa u človeka).
Dozrievanie imunitného systému: Polyamíny sú schopné podporovať dozrievanie imunitného systému spojeného s črevami.
Riziko potravinových alergií: Polyamíny môžu znížiť pravdepodobnosť vzniku potravinových alergií. Okrem genetických faktorov na vznik potravinových alergií, hrá priepustnosť čreva a nedostatočná zrelosť imunitného systému spojeného s črevami dôležitú úlohu. Štúdia dokázala, že pravdepodobnosť vzniku a potravinovej alergie u novorodencov sa počas prvého mesiaca zvyšuje o 80 %, ak je obsah polyamínov v materskom mlieku alebo dojčenskej výžive nižší ako 0,4 miligramu na liter. Ale od obsahu 2,6 mg/l je pravdepodobnosť presne opačná, to jest klesne na nulu.
