Cibule majú dnes, v časoch smoothies a sushi, skutočne zlú povesť. Smradľavý je ich imidž, rustikálny, dokonca aj kebab v poludňajšej prestávke by mal byť radšej bez nich, šalát s údenými morčacími prsami tak či tak. Cibuľový čaj pije iba babička. Podceňuje moderná spoločnosti zázračný liek?
Zrejme trochu. Cibuľa je jednou z najstarších pestovaných rastlín sveta. Ako prví pestovali túto rastlinu ľudia pravdepodobne v Pakistane, Afganistane a Iráne, v Číne bola kultivovaná pred asi 5000 rokmi. Dokonca aj starí Egypťania si cenili túto zeleninu.
Nápis na pyramíde v Gíze ukazuje, že robotníci po tom, čo sa potili a dreli na stavbe pyramídy, dostávali prídely cesnaku a cibule. Zelenina mala ich telo posilniť a chrániť ich pred infekčnými chorobami. Dokonca Tutanchamón dostal na svoju cestu do večnosti porciu cibule do hrobu.
Čo starí Egypťania mohli o účinku cibule len predpokladať, môže byť teraz podrobne analyzované v laboratóriu. "Cibule a ich príbuzní v zeleninovej záhrade, napríklad cesnak, obsahujú mnoho zlúčenín obsahujúcich síru," hovorí Claus Jacob, ktorý ako profesor bioorganickej chémie na univerzite v Sársku skúma účinok rastlinných zložiek na zdravie.
Cibuľové obranné látky odháňajú baktérie
Sú to zlúčeniny obsahujúce síru, ktoré robia zeleninu tak páchnucou. Ony sú ale tiež tie, ktoré môžu vyhnať baktérie a iných škodcov. "Rastliny vyvíjali tieto látky v priebehu miliónov rokov ako obranu proti patogénom," hovorí Jacob. V tejto dobe sa zbrojili na to, aby zničili určité baktérie, mikróby a vírusy, a tak odplašili mnohých nebezpečných útočníkov.
Mala teda babička pravdu? Robí cibuľová diéta človeka zdravým? Na túto otázku vedci nedokážu tak jasne odpovedať. Aj keď je teraz možné vyrábať cibuľové zlúčeniny v laboratóriu v koncentrovanej forme. Výskumníci pri experimentoch s bakteriálnymi kultúrami ukázali, že cibuľové obranné látky účinne bojujú proti niektorým patogénom.
Potenciál cibule, ako prostriedku proti prechladnutiu, sa ale z tohto nedá priamo odvodiť. "Telo nie je skúmavka," hovorí Jacob. Je možné, že tieto látky sa po požití cibule tak rýchlo degradujú, že nemôžu pôsobiť. Alebo sa nedostanú na tie miesta v tele, kde sídlia baktérie, vírusy a ďalšie patogény.
V tomto ohľade má cibuľa - aspoň pokiaľ ide o prechladnutia - výhodu: ľudia vylučujú svoje zlúčeniny obsahujúce síru nie cez trávenie, ale cez dýchací systém. Produkty rozkladu na svojej ceste prechádzajú cez pľúca a priedušky. "Je možné, že potom zomrie jedna alebo dve baktérie a sliznice trochu odpuchnú," hovorí Jacob.
Cesnak pôsobí prinajmenšom rovnako dobre
Cibuľový čaj (ľahko sa pripraví z kuchynskej cibule uvarenej vo vode) sa napriek tomu neodporúča vo väčších množstvách. Kto by si rád občas vypil šálku alebo dve, môže to bez váhania urobiť. Niekoľko štúdií však ukázalo, že stály konzum väčšieho množstva surovej cibule môže dráždiť pažerák a žalúdočnú sliznicu.
Kto si zakladá len na respiračných účinkoch, nemusí liať do seba ten strašný čaj. Jedna surová cibuľa v šaláte nielen že chutí lepšie, ale tiež dosiahne podobný účinok, hovorí Jacob, ktorý je tak či tak fanúšik cesnaku. Cesnak nie je tak vodnatý, jeho zložky sú oveľa rozmanitejšie.
Na optimalizáciu účinku radí ďalej výskumník pridať do jedla malé množstvo tuku. To pohlcuje účinné látky a prepravuje ich lepšie v tele. Kus chleba s maslom, petržlenom a trochou čerstvého cesnaku, na to niekoľko kvapiek korenia maggi, je predsa niečo fajnové. Len by sme potom mali vynechať návštevu diskotéky.
Záver
Cibuľový čaj nie je asi všeliekom, môže však zabiť jednu alebo viac baktérií. Upozornenie: vedľajším účinkom je zápach z úst!
Recepty na cibuľový čaj
Tip Vitariána
Letný paradajkovo-cibuľový šalát
Potrebujeme: Paradajky, cibuľu, bazalku, čierne korenie, citrónovú šťavu a soľ/umeocot namiesto oboch.
Všetko nakrájame, premiešame a necháme chvíľku odstáť v chladničke.
