Tieto zážitky sa v medicínskych, či vedeckých kruhoch spájajú so značným skepticizmom. Spájajú ich opisy jasného svetla, tepla, oddelenia od tela, spomienok, stretnutí s osobami alebo anjelmi – veci, čo oznamovali tisícky, možno milióny ľudí, ktorí sa priblížili smrti.
Vedci z University of Southampton práve dokončili štvorročnú medzinárodnú štúdiu na vyše 2,000 pacientov so zástavou srdca, ktorá nám ponúka vhľad do tejto tajomnej témy. Skúmajúc široký záber vedomia a mentálnych zážitkov spojených so zástavou srdca, štúdia sledovala aj validitu hlásených zážitkov používajúc objektívne ukazovatele, či sa tvrdenia zhodovali so skutočnými udalosťami alebo halucináciami.
Z 2060 pacientov zapojených v štúdií, 330 prežilo a 140 bolo schopných dokončiť štruktúrované rozhovory o ich spomienkach na túto udalosť. Zistilo sa, že 39 % z nich opisovalo nejaký čas pred resuscitáciou, napríklad keď ich srdcia prestali biť. Vedúci autor štúdie ohlásil, že kŕče v oblastiach pamäti v mozgoch pacientov by mohli za zážitky klinickej smrti zodpovedať. Väčšina pacientov však nemala špeciálne spomienky na udalosť, čo naznačuje, že mnohí ľudia majú naozaj mentálnu aktivitu počas zástavy srdca, ale po oživení stratia pamäť. Podľa Dr. Parnia by to mohlo byť kvôli poškodeniu mozgu alebo utišujúcim liekom.
Napríklad o anestetiku ketamín na utíšenie a celkovú anestéziu bolo známe, že užívajúci pociťujú silné oddelenie od tela a mier alebo radosť. Vyvolaný stav je často popisovaný podobne ako zážitky blízko smrti.
I keď si pacienti v súčasnej štúdii nemohli spomenúť na detaily, veľa z nich malo spomienky na špecifické témy. 20 % z nich sa cítilo pokojne a takmer jedna tretina cítila, že čas sa spomalil alebo zrýchlil. Niektorí mali pokojné zážitky a videli jasné svetlo a zvieratá, zatiaľ čo iní cítili strach a dokonca mali pocit, že sú vlečený cez hlbokú vodu.
Pre zaujímavosť, 13 % cítilo oddelenie od tela a jeden muž opísal celkové opustenie tela, a pozorovanie jeho resuscitácie z rohu izby. Trvalo to tri minúty, kým mužove srdce začalo znovu biť, ale on mohol opísať detaily aj personálu, aj procedúry. Tiež si pamätal dve pípnutia počítača, ktorý ich vydáva len každé tri minúty.
„Vieme, že mozog nemôže fungovať, keď sa zastaví činnosť srdca“, povedal Dr. Parnia pre National Post. „Ale v prípade vedomého vnímania sa zdá, že pokračovalo až tri minúty od doby, kedy srdce prestalo biť, aj keď normálne sa mozog vypína do 20 - 30 sekúnd po zastavení srdca“.
Napriek tomu, že len 2 % pacientov si mohli výslovne spomenúť na „videnie“ alebo „počutie“ skutočných udalostí, pretože detaily sa zhodovali so skutočnými udalosťami, je nemožné ich zdiskreditovať v tejto fáze a je potrebné ďalšie bádanie.
