1. Málo som cestoval...
Čím je človek starší, tým ťažšie je cestovať, hlavne ak máte rodinu, o ktorú sa musíte starať alebo dve francúzske barle, o ktoré sa musíte opierať.
2. Nenaučila som sa cudzí jazyk...
Človek je frustrovaný, keď sa obzrie späť a uvedomí si, že po troch rokoch jazykovej školy si nič nepätá. Učenie je ale na človeku samotnom. Dobrá učiteľka je len zopár percent úspechu.
3. Bol som v nefunkčnom vzťahu príliš dlho...
Každý, kto sa raz vymaní z osídiel zlého vzťahu, sa naň s odstupom času pozerá ako na obrovskú stratu času a energie.
4. Nepoužívala som opaľovací krém...
Vráskam, materským znamienkam a rakovine kože sa dá s trochou opatrnosti a pár baleniami krému na opaľovanie ľahko vyhnúť.
5. Nechodil som na koncerty svojich obľúbených hudobníkov aj keď som mohol...
Platne, CD-čka, MP3-ky, to všetko sú skvelé náhrady priameho prenosu, ale zážitok z kvalitného živého koncertu, ktorý sa človeku do pamäte uloží na dlhú dobu nijako nehradia.
6. Bála som sa púšťať do nových vecí...
Prečo som častejšie nevychádzala zo svojej komfortnej zóny? Dokázal ma strach vždy odradiť?
7. Zdravie u mňa nikdy nefigurovalo na prvom mieste...
Väčšina ľudí strávi vrchol svojho fyzického maxima na gauči. Keď máte 40, 50 alebo 60, len s ťažkým srdcom spomínate na behy, ktoré ste mohli odbehnúť, no neodbehli, na hory, na ktoré ste mohli vyliezť, no nevyliezli alebo na zápasy, ktoré ste mohli odohrať, ale neodohrali ste...
8. Zaujala som rolu, ktorú mi určila spoločnosť...
„Vtedy sa to tak robilo,“ povedia často starší ľudia, no v tvárach sa im jasne zračí smútok z toho, že spoločenskú konvenciu neprekonali a neurobili si veci po svojom.
9. Neodišiel som z hroznej práce...
Každému je jasné, že účty treba platiť, ale ak si človek neurobí plán, ktorý by mu mohol pomôcť jeho pracovnú situáciu zlepšiť, zrazu zistí, že v hroznej práci, ktorá ho nebaví, a v ktorej nevidí zmysel, strávil 40 rokov.
10. Nesnažila som sa v škole...
Nejde o to, že známky by boli smerodajné. Ide o to, že počas školských rokov má človek dlhý čas vyhradený na to, aby sa naučil niečo, čo chce v živote využívať. Každého čosi baví a to „čosi“ by mal študovať viac ako ostatné veci.
11. Nevážil som si samého seba...
Mnoho ľudí premárni svoju mladosť smútkom z toho, že sú prinízky, prituční, že majú veľký nos alebo málo vlasov. Zmierenie sa so svojim vzhľadom a dokonca nadšenie z toho, že máme zdravé telo, by do mladosti mnohých ľudí vniesol svieži optimizmus.
12. Bála som sa povedať „ľúbim ťa“...
Keď je človek starý, mrzí ho menej neopätovaná láska, než neschopnosť povedať „milujem ťa“.
13. Nepočúval som rady svojich rodičov...
Nikto mladý to nechce počuť, ale pravdou zostáva, že takmer všetko, čo vaši rodičia hovoria, je pravda.
14. Celú svoju mladosť som bol sebecký a staral som sa len o seba...
Budete sa za to v starobe úprimne hanbiť. Skúste to zmeniť, kým sa dá.
15. Príliš mi záležalo na tom, čo si o mne myslia iní...
O dvadsať rokov si na ľudí, ktorým ste sa tak veľmi prispôsobovali, ani nespomeniete.
16. Podporoval som sny iných, ale na seba som zabúdal...
Podpora vašich blízkych je šľachetná a správna, ale človek si musí dopriať priestor aj na rozvoj samého seba. Inak začne byť závistlivý a nebude sa tešiť ani z úspechu ostatných.
17. Pridlho som sa hnevala na tých, ktorých som ľúbila...
Človek tak stále znova a znova netrápi len seba, ale aj iných ľudí.
18. Nevenoval som sa dobrovoľníckej práci...
Sú chvíle, keď človek nemá čas, keď je zavalený prácou, rodinou, chorobou atď. Ale je taký naozaj váš celý život? Ak áno, mali by ste sa nad ním zamyslieť... Ak nie, venujte aspoň zopár hodín svojho času dobrovoľníctvu. Prispejete k lepšej spoločnosti, pomôžete a budete mať dobrý pocit. Možno lepší ako ste kedy mali zo svojej platenej práce.
19. Zanedbávala som svoj chrup...
Čistite si zuby, používajte ústnu niť a chodievajte na pravidelné prehliadky. Vyhnete sa bolesti, nepríjemnosti a umelému chrupu.
20. Nestihol som sa svojich starých rodičov opýtať na mnohé veci, ktoré ma zaujímajú...
Mnohí z nás si hodnotu svojich starých rodičov uvedomia až prineskoro. Dokážu s nami zdieľať mnohé skúsenosti, cez ktoré budeme o niekoľko desiatok rokov sami prechádzať. Majú nadhľad, ktorý nám jasne naznačí, prečo naše životy nie sú také ťažké, ako si myslíme.
21. Pracovala som priveľa...
Nikto si na smrteľnej posteli neželá, aby strávil vo svojom produktívnom veku viac času prácou. Všetci si prajú, aby trávili viac času s rodinou, priateľmi alebo svojimi obľúbenými koníčkami.
22. Nenaučil som sa poriadne pripraviť ani jedno jediné jedlo...
Čas od času má každý niekoho na návšteve alebo na oslave, na krste, na svadbe, na záhradnej párty atď. Prečo sa nenaučiť dokonale prípraviť aspoň jedno skutočne dobré jedlo, kvôli ktorému sa naši hostia budú do nášho domova tešiť ešte viac?
23. Ani na chvíľu som sa nezastavila...
Mladí ľudia sa neustále ponáhľajú. Stojí však za to zastaviť sa a „uzemniť sa“ do prítomnosti. Spomaliť. Nesmerovať stále do budúcnosti, ktorú nedokážeme dobehnúť.
24. Nedokončil som, čo som začal...
“Chcel som sa stať policajtom/novinárom/cukrárom, ale ... Chcel precestovať Čínu, ale ... Chcel som sa naučiť po nemecky, ale ...“ To všetko je viac v našich rukách ako v rukách osudu. Prekročte prekážky a pokračujte smerom, ktorý vás dovedie k cieľu.
25. Urputne som sa držala priateľstva, ktoré sa už dávno skončilo...
Ľudia sa menia. Držať sa niečoho, čo sa už skončilo alebo zmenilo, je iba zdrojom neustáleho smútku a frustrácie.
26. Nehrával som sa s deťmi...
Keď dosiahnete určitý vek, uvedomíte si, že medzi okamihom, kedy sa s vami vaše deti chceli hrať, a kedy vám zatreskli dvere pred nosom, uplynula len sekunda. Využite čas, keď vás vo svojom živote deti naozaj chcú a venujte sa im...
27. Neriskovala som (hlavne v láske)...
Raz to vyjde, raz to nevyjde. Je však stále lepšie niečo skúsiť a zistiť, že to nie je to pravé, ako sa do konca života zožierať otázkou „čo keby?“.
28. Príliš som sa strachoval...
Rešpekt k určitým veciam je samozrejme zdravý, ale prílišné strachovanie sa nám len škodí. Väčšina vecí, ktorých sa obávame, sa aj tak nikdy nestane.
29. Zbytočne som veci dramatizovala...
Na čo? Komu som tým pomohla? Ani sebe, ani iným.
30. Netrávil som dosť času so svojimi blízkymi...
Čas, ktorý môžeme stráviť s našimi blízkymi, je obmedzovaný nie len prácou, školou, povinnosťami a zábavou, ale aj smrťou. S ňou, na rozdiel od ostatných vecí, nedokážeme urobiť nič...
Tip Vitariána
Pre spokojný život je skutočne dôležité naučiť sa žiť v prítomnosti, netrápiť sa minulosťou a neznepokojovať sa budúcnosťou. Naučiť vás to dokáže napríklad Eckhart Tolle a jeho Sila prítomného okamihu.
