Dôvodom je priemyselná veľkovýroba a vyčerpanosť pôdy. Plodiny pestované pred pár desiatkami rokov boli vzhľadom na minerály a vitamíny oveľa výživnejšie ako dnes.
Aký je výživový rozdiel medzi mrkvou, ktorú by sme dostali v roku 1970 a tou, ktorú jeme dnes? Je pravda, že v nej zostalo len veľmi málo výživy?
Áno, je pravda, že zelenina a ovocie, ktoré rástli pred niekoľkými desiatkami rokov boli oveľa bohatšie na vitamíny a minerály ako väčšina druhov, ktoré dnes môžeme dostať, ale tvrdiť, že dnešná mrkva obsahuje len veľmi málo výživy nie je také vhodné, ak sa pozrieme na iné, menej zdravé potraviny, ktoré jete pravdepodobne tiež. Hlavnú vinu nižšieho množstva potrebných živín nesie vyčerpanosť pôdy. Intenzívna a moderná poľnohospodárska výroba odobrala z pôdy veľké množstvo živín, a každá nasledujúca, rýchlo pestovaná generácia mrkvy odolnej voči škodcom je naozaj čím ďalej, tým menej dobrá.
Vedecký tím na čele s Donaldom Davisom z Texaskej univerzity skúmal výživové vlastnosti 43 druhov zeleniny a ovocia z rokov 1950 a 1999. V množstvách bielkovín, vápnika, fosforu, železa, vitamínu B2 a vitamínu Csa za posledných 50 rokov zistil významný pokles. Tento nepriaznivý rozdiel bol v rozmedzí od 6 až po 38 % pre vitamín B2. Vedci pokles pripísali poľnohospodárskym postupom zameraných na zlepšovanie vlastností plodín ako veľkosť, rýchlosť rastu, prispôsobivosť podmienkam a odolnosť voči škodcom – teda zameraných na vyšší výnos, neberúc do úvahy výživové vlastnosti. Ako o tejto zelenine a ovocí hovorí Davis: „ich schopnosť vyrábať alebo absorbovať živiny nemôže držať tempo s ich rýchlym rastom."
V živinách ako horčík, zinok a vitamíny B-6 a E pravdepodobne nastal podobný pokles, lenže tieto živiny v roku 1950 neboli skúmané.
Pokles horčíka, vitamínu B6 a ďalších látok si môžete všimnúť v nasledujúcej tabuľke:
Davisova štúdia prišla na to, že aj obsah bielkovín v pšenici a jačmeni v rokoch 1938 - 1990 významne klesol, a to o 30 až 50 %.
Iný rozbor živín z rokov 1975 až 1997 realizovaný Kushi Inštitútom odhalil, že priemerná hladinavápnikav 12 druhoch čerstvej zeleniny klesla o 27 %, hladina železa o 37 %, vitamínu Ao 21 % a vitamínu C o 30 %.
Podobne, Britská štúdia z rokov 1930 – 1980 zistila, že v 20 druhoch zeleniny je priemerná úroveň vápnika nižšia o 19 %, železa o 22 % a draslíka o 14 %.
Podľa amerického ministerstva poľnohospodárstva, obsah vápnika v brokolici bol v roku 1950 12,9 mg/g, ale v roku 2003 to už bolo len 4,4 mg/g.
Ďalšia štúdia prišla k záveru, že namiesto jedného pomaranča, ktorý mohli jesť naši starí rodičia, by sme ich mali zjesť osem, aby sme získali rovnakú dávku vitamínu A.
Čo sa dá robiť? Pre zdravšiu úrodu je potrebná zdravšia pôda. Obmieňanie plodín na poliach a obdobie vegetačného pokoja dá krajine čas na obnovenie živín. Ďalším krokom je vzdanie sa pesticídov a umelých hnojív.
Avšak kvôli tomu, že ovocie a zelenina nie sú také zdravé ako boli v minulosti, by sme sa im nemali vyhýbať. „Zelenina je výnimočne bohatá na živiny a prospešné fytochemikálie. Ovocie a zelenina stále zostávajú ich najlepšími zdrojmi,“ oznámil Davis.
Tip Vitariána
Ak chcete dostať čo najkvalitnejšiu zeleninu a ovocie, a nemáte možnosť si ju sami dopestovať, dostanete ju pravdepodobne od miestnych organických pestovateľov alebo na tržnici. Na to, ako predajcovia zeleninu pestujú sa ich môžete opýtať, ak však predávajú napríklad banány, možno to ani ozajstní pestovatelia nie sú. Kvalitná zelenina a ovocie sa nebude líšiť len oveľa vyšším podielom živín, ale aj neporovnateľnou chuťou!
