Vysoký cholesterol môže chrániť proti infekciám a ateroskleróze dokazuje štúdia "High cholesterol may protect against infections and atherosclerosis" autora Dr. U. Ravnskova. Tento názor je v rozpore s prevládajúcou teóriou o LDL receptoroch, podľa ktorej vysoký LDL cholesterol naopak spôsobuje aterosklerózu. Je možné že usadeniny "zlého LDL cholesterolu" nie sú príčinou. ale dôsledkom iného ochorenia, napríklad zápalu ciev.
Predtým ako pôjdeme do detailu štúdie vysvetlíme si na veľmi prospešný ale démonizovaný cholesterol slúži a odkiaľ pochádza.
Cholesterol je dôležitý pre naše zdravie
Naše "populárne vedecké" poznatky o cholesterole sú prevažne negatívne. Cholesterol spôsobuje upchávanie ciev, infarkt a smrť. Je tomu ale skutočne tak?
Pozrime si čo nám o pozitívnych účinkoch cholesterolu píše Google:
Potrebujeme malé množstvo cholesterolu v krvi, pretože telo ho používa na: stavbu štruktúry bunkových membrán, produkovanie hormónov ako estrogén, testosterón a hormóny nadobličiek. Pomáha vášmu metabolizmu efektívne pracovať, napríklad cholesterol je nevyhnutný na to, aby vaše telo produkovalo vitamín D.
Bezhlavá redukcia jeho príjmu cholesterolu cez potraviny, ktoré jeme sa ukazujú ako neopodstatnené. Pretože väčšina vôbec nepochádza z jedla.
80 % cholesterolu produkuje naše telo
Len asi 20 % cholesterolu vo vašom krvnom obehu pochádza z jedla, ktoré jete. Vaše telo urobí zvyšok.
Ak chcete úplne vysvetliť cholesterol, musíte si uvedomiť, že je tiež životne dôležitý pre vaše zdravie a pohodu. Hoci meriame obsah cholesterolu v krvi, nachádza sa nielen tam ale aj v každej bunke tela. V článku Harvard Health Publishing sa cholesterol vysvetľuje ako voskový, belavo-žltý tuk.
Funkcie cholesterolu pre fungovanie nášho tela sú:
- Je to kľúčový stavebný kameň v bunkových membránach - pomáha budovať nové tkanivo a opravuje poškodenie existujúceho tkaniva,
- je potrebný na tvorbu vitamínu D,
- je potrebný na tvorbu hormónov (vrátane testosterónu a estrogénu),
- je potrebný na torbu žlčových kyselín rozpúšťajúcich tuky.
V skutočnosti je tvorba cholesterolu taká dôležitá, že vaša pečeň a črevá tvoria asi 80 % cholesterolu, ktorý potrebujete na udržanie zdravia. Len asi 20 % pochádza z potravín, ktoré jete. (Pozri ilustráciu.)
Ak zjete len 200 až 300 miligramov (mg) cholesterolu denne (jeden vaječný žĺtok má asi 200 mg), vaša pečeň bude produkovať ďalších 800 miligramov denne zo surovín, ako sú tuk, cukry a bielkoviny.
Zdroj: https://www.health.harvard.edu/heart-health/how-its-made-cholesterol-production-in-your-body
Keďže cholesterol je tuk, nemôže sa sám dostať do krvného obehu. Skončil by ako zbytočné guľôčky (predstavte si slaninový tuk plávajúci v hrnci s vodou). Aby sa tento problém obišiel, telo balí cholesterol a iné lipidy (tuky) do nepatrných častíc pokrytých proteínom, ktoré sa ľahko miešajú s krvou. Tieto drobné čiastočky, nazývané lipoproteíny (lipid plus bielkoviny), presúvajú cholesterol a iné tuky v tele.
5 typov cholesterolu
Cholesterol a iné lipidy cirkulujú v krvnom obehu v niekoľkých rôznych formách. Z nich je najviac pozornosti venovaný lipoproteín s nízkou hustotou – lepšie známy ako LDL alebo „zlý“ cholesterol. Ale lipoproteíny prichádzajú v rôznych tvaroch a veľkostiach a každý typ má svoje vlastné úlohy. Tiež prechádzajú z jednej formy do druhej.
Toto je päť hlavných typov:
- Chylomikróny sú veľmi veľké častice, ktoré nesú hlavne triglyceridy (mastné kyseliny z vášho jedla). Vyrábajú sa v tráviacom systéme, a preto sú ovplyvnené tým, čo jete.
- Častice lipoproteínu s veľmi nízkou hustotou (VLDL) tiež prenášajú triglyceridy do tkanív. Vyrába ich však pečeň. Keď bunky tela extrahujú mastné kyseliny z VLDL, častice sa premenia na lipoproteíny strednej hustoty a pri ďalšej extrakcii na častice LDL.
- Častice lipoproteínu so strednou hustotou (IDL) vznikajú, keď sa VLDL vzdávajú svojich mastných kyselín. Niektoré sú rýchlo odstránené pečeňou a niektoré sa menia na lipoproteíny s nízkou hustotou.
- Častice lipoproteínu s nízkou hustotou (LDL) sú ešte bohatšie na čistý cholesterol, pretože väčšina triglyceridov, ktoré prenášali, je preč. LDL je známy ako „zlý“ cholesterol, pretože dodáva cholesterol do tkanív a spája sa s hromadením plaku upchávajúceho tepny.
- Častice lipoproteínu s vysokou hustotou (HDL) sa nazývajú „dobrý“ cholesterol, pretože niektoré z nich odstraňujú cholesterol z obehu a zo stien tepien a vracajú ho do pečene na vylúčenie.
Klasická definícia "dobrého a zlého" cholesterolu
HDL cholesterol je považovaný za prospešný pre naše zdravie. Jeho hlavnou úlohou je odstraňovať nadbytočný cholesterol z krvného obehu a prenášať ho späť do pečene, kde sa spracováva a vylučuje z tela. Týmto spôsobom HDL cholesterol pomáha znižovať riziko srdcovo-cievnych ochorení a chráni naše cievy pred poškodením. Potraviny bohaté na HDL cholesterol zahŕňajú mastné ryby ako losos či makrela, avokádo, olivový olej a rôzne druhy orechov a semienok.
LDL cholesterol je označovaný ako "zlý", pretože sa môže ukladať v stenách ciev. Toto ukladanie môže viesť k tvorbe plakov, ktoré zužujú cievy a zvyšujú riziko infarktu alebo mozgovej príhody.
Vysoká hladina LDL cholesterolu môže byť spôsobená rôznymi faktormi. Medzi najčastejšie patria nezdravá strava bohatá na nasýtené tuky, nedostatok pohybu, genetické predispozície a obezita. Je dôležité si uvedomiť, že aj keď niektoré faktory, ako sú genetické predispozície, nemôžeme ovplyvniť, mnohé iné sú v našich rukách.
Udržiavanie zdravej rovnováhy medzi HDL a LDL cholesterolom je kľúčové pre prevenciu srdcovo-cievnych ochorení. Zdravá a vyvážená strava bohatá na vlákninu, ovocie, zeleninu a nenasýtené tuky môže významne prispieť k zlepšeniu hladiny cholesterolu v krvi. Rovnako dôležitý je pravidelný pohyb, ktorý nielen pomáha zvyšovať hladinu HDL cholesterolu, ale aj znižuje celkovú hladinu LDL cholesterolu.
Ďalej sa odporúča pravidelne si nechať kontrolovať hladinu cholesterolu u lekára, aby mohli byť predpisované lieky na znižovanie cholesterolu.
Potraviny obsahujúce "dobrý" cholesterol (HDL)
- Losos a iné mastné ryby
- Avokádo
- Olivový olej
- Orechy (mandle, vlašské orechy)
- Celozrnné potraviny
- Strukoviny
- Čučoriedky a iné bobuľovité ovocie
Potraviny obsahujúce "zlý" cholesterol (LDL)
- Červené mäso
- Plnotučné mliečne výrobky
- Smažené jedlá
- Pečivo z bielej múky
- Sladkosti a cukrovinky
- Spracované potraviny
- Alkohol (vo väčšom množstve)
Ochranný účinok LDL na endotocíny
Vráťme sa k štúdii Dr. U. Ravnskova. Lipopolysacharidy (LPS), známe aj ako endotoxíny *, sa rýchlo viažu na lipoproteíny v krvi, najmä na LDL. Tento proces má dôležitý ochranný účinok, pretože bráni aktivácii cytokínov, ktoré by inak mohli vyvolať zápalovú reakciu. Štúdie na zvieratách ukázali, že myši s geneticky podmienenou hypercholesterolémiou mali výrazne vyššiu odolnosť voči bakteriálnym endotoxínom v porovnaní s normálnymi myšami. Ďalšie výskumy odhalili, že LDL takmer úplne inaktivuje alfa-toxín produkovaný baktériou Staphylococcus aureus, čo naznačuje priamy antibakteriálny účinok cholesterolu.
Zaujímavé je, že u ľudí s nízkym cholesterolom sa pozoroval nižší počet ochranných lymfocytov a T-buniek, čo naznačuje zníženú imunitnú funkciu. Tieto laboratórne dôkazy podporujú teóriu, že vysoký cholesterol môže mať ochranný účinok proti infekciám.
Epidemiologické a klinické dôkazy posilňujú teóriu
Metaanalýza 19 veľkých kohortových ** štúdií odhalila inverzný (obrátený) vzťah medzi celkovým cholesterolom a úmrtnosťou na respiračné a gastrointestinálne ochorenia. To znamená, že ľudia s vyšším cholesterolom mali nižšie riziko úmrtia na tieto infekčné ochorenia. Ďalšie štúdie ukázali, že nízky cholesterol predpovedal horšie prežívanie u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním a u pacientov s pooperačnými brušnými infekciami.
Zaujímavé zistenie sa týkalo pacientov s neutropéniou po chemoterapii. Tí, ktorí mali vyšší cholesterol, mali lepšiu šancu na prežitie. V Číne sa zistilo, že chronickí nosiči hepatitídy B mali nižší cholesterol než nenosiči, čo naznačuje, že infekcia môže znižovať hladiny cholesterolu.
Imunoprotektívne účinky vysokého cholesterolu
Autor ďalej skúma imunoprotektívne účinky vysokého cholesterolu a vysvetľuje, prečo niektoré pozorovania sú v rozpore s prevládajúcou hypotézou LDL receptorov. Napríklad, vysoký cholesterol nie je rizikovým faktorom vo všetkých populáciách a vekových skupinách. U starších ľudí vysoký LDL cholesterol často nepredpovedá koronárne ochorenie srdca ani celkovú úmrtnosť. V niektorých štúdiách bol vysoký cholesterol dokonca spojený s dlhovekosťou.
Štúdia poukazuje na niekoľko rozporov s prevládajúcou hypotézou. Vysoký cholesterol nie je univerzálnym rizikovým faktorom pre kardiovaskulárne ochorenia, ako sa dlho predpokladalo. V mnohých populáciách, vrátane žien, diabetikov a starších ľudí, neexistuje jasná súvislosť medzi cholesterolom a úmrtnosťou. Niektoré štúdie dokonca ukazujú inverzný vzťah medzi cholesterolom a úmrtnosťou, čo znamená, že vyšší cholesterol môže byť spojený s nižším rizikom úmrtia.
Tieto zistenia majú významné dôsledky pre súčasné prístupy k manažmentu cholesterolu. Ak je pravda, že vysoký cholesterol má ochranné účinky proti infekciám a ateroskleróze, mohlo by to viesť k prehodnoteniu súčasných liečebných stratégií zameraných na znižovanie cholesterolu.
Zistenia štúdie nepopierajú úplne úlohu cholesterolu v rozvoji kardiovaskulárnych ochorení, ale naznačujú, že táto úloha môže byť komplexnejšia, než sa pôvodne predpokladalo. Vysoký cholesterol môže byť v niektorých prípadoch symptómom iného základného problému, skôr než priamou príčinou ochorenia.
Dôležitosť neustáleho spochybňovania zaužívaných predpokladov vo vede a medicíne
Štúdia predstavuje významný príspevok k nášmu chápaniu úlohy cholesterolu v ľudskom tele. Spochybňuje dlhodobo zaužívané názory a otvára nové cesty pre budúci výskum.
Štúdia tiež zdôrazňuje potrebu holistického prístupu k zdraviu. Namiesto toho, aby sme sa zameriavali len na jednu metriku, ako je hladina cholesterolu, by sme mali brať do úvahy celkový zdravotný stav človeka, jeho životný štýl, stravovanie a ďalšie faktory. Mohla by viesť k novým diagnostickým nástrojom, ktoré by presnejšie hodnotili riziko kardiovaskulárnych ochorení, berúc do úvahy nielen hladiny cholesterolu, ale aj ďalšie faktory. Takisto by mohla inšpirovať vývoj nových terapeutických prístupov, ktoré by sa zameriavali na optimalizáciu funkcií cholesterolu v tele, skôr než na jeho jednoduché znižovanie.
Pre zdravotnícke zariadenia a lekárov to znamená potrebu individualizovanejšieho prístupu k pacientom. Namiesto rutinného predpisovania liekov na zníženie cholesterolu by mohli začať používať komplexnejšie hodnotenie rizika kardiovaskulárnych ochorení.
Záver
Štúdia predstavuje významný príspevok k nášmu chápaniu úlohy cholesterolu v ľudskom tele. Spochybňuje dlhodobo zaužívané názory a otvára nové cesty pre budúci výskum.
V ďalšom článku si povieme prečo jedenia mäsa nemá vplyv na vznik kardiovaskulárnych ochorení na príklade skupín ľudí žijúcich pôvodným spôsobom života lovca a zberača
Vysvetlivky
* Endotoxín je komplexná toxická látka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou vonkajšej membrány gramnegatívnych baktérií. Chemicky ide o lipopolysacharid (LPS) skladajúci sa z lipidovej časti (lipid A) a polysacharidového reťazca. Endotoxíny sa uvoľňujú pri rozpade baktérií alebo počas ich rýchleho množenia a sú známe svojou schopnosťou vyvolať silnú imunitnú odpoveď v hostiteľskom organizme. Táto reakcia môže viesť k rôznym fyziologickým účinkom, od horúčky a zápalu až po septický šok v závažných prípadoch. Endotoxíny sú tepelne stabilné a odolné voči mnohým bežným dezinfekčným prostriedkom, čo z nich robí významný faktor v medicíne, mikrobiológii a biotechnológiách.
** Kohortová štúdia (cohort štúdie, longitudinal štúdie) v epidemiológii je longitudinálna štúdia odhaľujúca riziká. Počíta rizikový faktor (risk factor = RF).
Podľa niektorých epidemiológov nespôsobuje choroba patogén alebo akákoľvek iná jedna príčina, ale súbor rizík (vnútorných aj vonkajších). Rizikom môže byť obezita (vnútorné riziko), cestovanie (vonkajšie riziko) alebo úplne konkrétny postup pri dojení kráv (napríklad dezinfekcia struku pred dojením). Nájsť jedno konkrétne riziko (kladné či záporné) a dokázať, akú veľkú má na chorobu vplyv, vedia epidemiologické štúdie. Tie najdlhšie, najdrahšie, ale aj najpresnejšie sú kohortové štúdie.
Zdroj: https://academic.oup.com/qjmed/article/96/12/927/1533176
