Vitamín D a vápnik
Jednou z hlavných úloh vitamínu D je regulácia vstrebávania vápnika v čreve.
Aktívny hormón vitamín D podporuje vstrebávanie vápnika a čím vyššia je hladina aktívneho vitamínu D, tým vyššie je vstrebávanie vápnika.
Táto regulácia prebieha prostredníctvom tzv. parathormónu (PTH). Ak hladina vápnika v krvi klesne, uvoľní sa viac parathormónu. To vedie k zvýšenej premene vitamínu D na jeho hormonálnu formu, ktorá následne zvyšuje vstrebávanie vápnika v čreve.
Tento regulačný mechanizmus môže viesť k problémom, aj ak sa prijíma príliš veľa, ale najmä ak sa prijíma príliš málo vápnika. Ak sa vitamín D užíva vo vysokých dávkach a zároveň sa nedostatočne prijíma vápnik, dochádza k silnej regulácii aktívneho hormónu vitamínu D smerom nahor. V dôsledku vysokej ponuky vitamínu D a výrazne zvýšenej hladiny parathormónu sa hladina aktívneho hormónu vitamínu D zvyšuje a zostáva chronicky zvýšená. Keďže v čreve sa vápnik nevstrebáva, pretože jednoducho nie je dodávaný s potravou, hladina vitamínu D sa nenormalizuje, ale zostáva chronicky zvýšená.
Takže pri nedostatku vápnika a zároveň vysokej substitúcii vitamínu D máme veľmi vysokú hladinu parathormónu a zároveň veľmi vysokú hladinu aktívneho hormónu vitamínu D. To má viac negatívnych ako pozitívnych dôsledkov:
1. Podporuje vstrebávanie vápnika v čreve.
2. Vyplavuje vápnik z kostí.
3. Zvyšuje prílev vápnika do buniek, čo vedie k vzniku zápalov.
Pozitívnym účinkom je stimulácia absorpcie vápnika v čreve. Negatívom však je, že telo začne vyplavovať vápnik z kostí, a to aj napriek tomu, že sa vitamín D užíva vo vysokých dávkach.
Ešte alarmujúcejšie však je, že vysoký obsah aktívneho vitamínu D zvyšuje aj prílev vápnika do buniek. Z dlhodobého hľadiska to totiž vedie k silnému bunkovému zápalu. Zároveň bunka začne vytláčať horčík a draslík, aby udržala vnútrobunkovú elektrolytickú rovnováhu, čo vedie k vnútrobunkovému nedostatku draslíka a horčíka, aj keď je prítomný dostatok horčíka.
Počas liečby vysokými dávkami vitamínu D je preto dôležité prijímať dostatok vápnika, inak sa príliš zvýši množstvo aktívneho vitamínu D v krvi, čo paradoxne vedie k poškodeniu kostí a chronickým zápalom, hoci vitamín má v skutočnosti pozitívny vplyv na kosti a zápaly.
Keďže horčík tiež reguluje hladinu PTH, dbajte na to, aby boli oba minerály boli dodávané v pomere vápnika a horčíka 1:1 až 2:1. Rovnováha horčíka a vápnika je potrebná na rozumnú reguláciu parathormónu a na dosiahnutie zdravého stavu vitamínu D.
Prax ukazuje, že existuje ideálny pomer aktívneho hormónu vitamínu D a 25-OH-D, ktorý sa dá správne upraviť len súčasným podávaním vitamínu D, vápnika a horčíka.
Bór - zabudnutý stopový prvok s veľkým účinkom
Stopový prvok bór tiež pôsobí na hydroxylázy - tentoraz však na degradačné enzýmy, ktoré opäť ničia zásobnú formu vitamínu D. Len ak sú tvorba aj odbúravanie 25-hydroxy-vitamínu D3 pod kontrolou, dokáže telo správne regulovať hladinu vitamínu D. V tomto prípade je potrebné dostatočné množstvo bóru, aby sa zabránilo nadmernej degradácii 25-OH-D. Je tiež dôležité zabrániť príliš vysokej hladine kalcitriolu alebo nepriaznivému pomeru medzi kalcidiolom a kalcitriolom.
Vplyv zinku na receptor vitamínu D
Vitamín D pôsobí prostredníctvom špeciálneho receptora vitamínu D (VDR), na ktorý sa aktívny vitamín D pripája, a tak sprostredkúva svoje účinky na bunku. Základnou zložkou tohto VDR je molekula zinku. Pri nedostatku zinku môže dôjsť k narušeniu tvorby a funkcie VDR. Bunkové experimenty preukázali jasné zvýšenie aktivity vitamínu D v závislosti od dávky prostredníctvom suplementácie zinku.
Vitamín A - kofaktor a antagonista
Vitamín A a vitamín D sú protihráči i kofaktory. Aktivovaný VDR nepôsobí samostatne, ale spája sa s receptorom RXR aktivovaným vitamínom A a vytvára takzvaný heterodimér. Práve toto spojenie umožňuje niektoré účinky vitamínu D. V prípade nedostatku vitamínu A nemôže VDR plne rozvinúť svoj účinok napriek aktivácii vitamínom D. V tomto prípade tiež hovoríme o blokáde receptora podmienenej vitamínom A, pričom v skutočnosti nie je blokovaný receptor, ale len jeho účinok. To môže viesť k podobným problémom, aké sme už uviedli vyššie: V dôsledku nedostatočného účinku chýba regulačná spätná väzba v regulačnej slučke a hormón vitamín D zostáva chronicky zvýšený.
Zároveň sú však vitamín D a vitamín A aj protihráčmi. Oba vitamíny aktivujú receptor kyseliny retinoidnej (RAR) a priamo si tu konkurujú. Rovnováha týchto dvoch vitamínov je preto kľúčová pre zdravú reguláciu systému vitamínu D.
Vitamín K2 a metabolizmus vápnika
V neposlednom rade treba spomenúť ešte vitamín K2. Hoci tento vitamín nemá priamu úlohu v samotnom metabolizme vitamínu D, podieľa sa na metabolizme vápnika. Zabezpečuje, prepravu vápnika z krvi a jeho zabudovanie do kostí. Bez K2 (MK7 all-trans) môže dôjsť k demineralizácii (odvápneniu) tkanív a orgánov, preto je K2 užitočným kofaktorom aj v tejto súvislosti.
Vitamín K2 (na rozdiel napríklad od horčíka) nezohráva priamu úlohu v metabolizme vitamínu D. Takže vitamín D je plne účinný aj bez vitamínu K2 a plní svoju úlohu - ale v prípade nedostatku K2 to možno nie je vôbec dobré. Jednou z úloh vitamínu D je totiž podporovať vstrebávanie vápnika v čreve. Najmä pri liečbe vysokými dávkami vitamínu D a súčasnom vysokom príjme vápnika sa zvyšuje vstrebávanie vápnika a v krvnom obehu je teda viac vápnika. Na správne využitie a prenos prijatého vápnika a jeho zabudovanie do kostí sú potrebné určité transportné proteíny - a tie zasa potrebujú vitamín K2, aby mohli začať byť aktívne.
Pri nedostatku K2 zostáva vápnik v krvi nevyužitý a môže spôsobiť poškodenie organizmu. Ako vápnikový plak sa hromadí v cievach a orgánoch, čo môže mať vážne dlhodobé následky, napríklad arteriosklerózu a ischemickú chorobu srdca. Alebo sa voľný vápnik spája so šťavelanom vápenatým - jednou z najčastejších príčin vzniku obličkových kameňov. Rôzne štúdie už dokázali, že riziko vzniku obličkových kameňov sa zvyšuje pri vysokej hladine vitamínu D a pri lepšom zásobovaní vitamínom K sa výrazne znižuje.
Hoci sa nedostatok vitamínu K opisuje ako zriedkavý, určite je rozumné, a to nielen v súvislosti s podávaním vitamínu D, zabezpečiť dostatočné pokrytie dennej potreby vitamínu K2. Na rozdiel od vitamínu K1 tento všestranný vitamín zohráva úlohu nielen pri zrážaní krvi, ale pomáha udržiavať zdravé kosti, cievy a pokožku, chráni nervové tkanivo a srdce, predchádza chronickým zápalom a slúži na prevenciu rakovinových ochorení.
Na rozdiel od vitamínu K1 sa vitamín K2 takmer nevyskytuje v rastlinných potravinách, ale najmä v kvalitných živočíšnych potravinách (kŕmených pastvou). Vo vegetariánskych potravinách sa vitamín K2 nachádza takmer výlučne vo fermentovaných produktoch, ako je natto. Aj baktérie v ľudskom čreve produkujú priamo malé množstvo vitamínu K2. Zdá sa však, že to zďaleka nepostačuje na pokrytie jeho potreby. Denná potreba vitamínu K2 pre dospelého človeka je relatívne konštantná a dosahuje 100 až 300 µg vitamínu K2 denne. Štúdie naznačujú, že na dostatočnú aktiváciu proteínov závislých od K2 je potrebných najmenej 100 µg vitamínu K2.
Vitamín K2 je potrebný na aktiváciu troch dôležitých proteínov metabolizmu vápnika a kostí:
• Matrixový GLA proteín - viaže a transportuje voľný vápnik
• Osteokalcín - zohráva úlohu pri zabudovávaní vápnika do kostí a zubov
• Proteín S - je súčasťou kostnej matrice
Kým vitamín D reguluje vstrebávanie vápnika do kostí, vitamín K2 významne prispieva k tomu, aby prijatý vápnik nepoškodil organizmus, ale aby sa dostal tam, kde je potrebný: do kostí a zubov. Kombinácia vitamínu D a vitamínu K2 preto nielen zabraňuje škodlivej kalcifikácii, ale je dôležitá aj pre naše kosti a zuby.