Odkiaľ vlastne vinič pochádza?
Vinič pochádza z Malej Ázie a odtiaľ sa jeho postavnie rozšírilo do mierneho pásma všetkých kontinenotv. Najväčšiu zásluhu na rozšírení a pestovaní viniča majú Rimania, ktorý ho vo veľkom začali pestovať aj na našom území, a to na svahoch Malých Karpát. V dnešnej dobe sa vinič pestuje najmä na celom južnom Slovensku, ale nájdete ho aj v iných miestach. V Českej republike sa pestuje v najteplejších častiach stredných Čiech a južnej Moravy.
Liečivé účinky a účinné látky
Plody a listy viniča sú zdrojom viacerých cenných látok. Obsahujú minerály vápnik a železo a najvyššie zastúpenie má draslík – pomáha organizmu nielen pri odstraňovaní odpadových látok, ale aj pri riadení srdcového rytmu a správnej psychickej kondícií. Hrozno ponúka aj celú paletu vitamínov a to najmä vitamín A, C, vitamíny skupiny B. Hrozno obsahuje aj fruktózu, vlákninu, kys. listovú a mnohé antioxidanty. Za povšimnutie stojí aj antioxidant resveratrol, ktorý spomaľuje proces starnutia, zvyšuje imunitu a má silné protirakovinové účinky.
Účinné látky v plodoch a listoch stimulujú krvný obeh, znižujú krvný tlak, rozširujú cievy, zvyšujú odolnosť ciev proti kôrnateniu a vlásočnice proti praskaniu, takže sú výborné aj na kŕčové žily. Šťava z hrozna sa používa pri liečení chorôb, ktoré vznikajú hromadením toxínov v tele. Pôsobí močopudne, žlčopudne a mierne preháňa. Keďže má hrozno močopudný účinok, pomáha z tela vyplavovať škodlivé látky. Hrozno taktiež prečisťuje obličky, močový mechúr a močové cesty. Listy aj plody viniča podporujú činnosť čriev a pomáhajú pri zápche.
Vysoko hodnotné sú tiež látky obsiahnuté v semienkach hrozna, z ktorých sa lisuje olej. Semienka však v mnohých hybridizovaných odrodách chýbajú, takže siahajte len po kvalitných prirodzene rastúcich strapcoch.
Pozitívna je aj jeho schopnosť posilňovať nervovú sústavu a pomáhať pri depresii.
Ako môžeme vinič konzumovať a využívať
Mladé listy, úponky a hrozno môžete jesť surové ako pochúťku. Listy a úponky môžete použiť na prípravu polievok, dusených jedál, do jedál vo woku a pod. Hrozno sa výborne hodí do ovocných šalátov a na sprestrenie studených mís či jednohubiek. Široké listy viniča sa dajú použiť namiesto tortilly pri príprave wrapu. V Grécku ako aj na Strednom východe je veľmi obľúbené jedlo dolmas. Dolmas je zmes ryže a ďalších ingrediencíí, ktoré sa zrolujú do listov viniča a potom sa to celé uvarí.
Z hrozna sa však vyrába nielen vynikajúci mušt, ale najznámejšie využitie tohto ovocia je, samozrejme, vykvasená hroznová šťava v podobe bieleho a červeného vína či sektu. Ak ho pijeme s mierou, tento lahodný nápoj pôsobí pozitívne na dušu i telo, prináša pohodu a dobrú náladu.
Základným pravidlom, či už pri konzumácii hrozna alebo jeho spracovaní, je mať kvalitný zdroj. Treba kupovať strapce čerstvé a neprezreté, v strednej veľkosti, s pevnou šupkou a so šťavnatou a mäsitou dužinou.
Základná charakteristika
Latinský názov: Vitis spp.
Čeľaď: Vitaceae/Viničovité
Jedlé: Listy, úponky a plody.
Chuť: Listy majú miernu chuť a chutia ako špenát. Bobule sú sladké alebo trochu kyslé.
Popis: Plody viniča sa nazývajú hrozno. Listy sú široké, hrubopílkovité a typického srdcovitého tvaru s dvomi hlbokými rázštepmi v blízkosti vrcholu.
Plody sa farebne rozlišujú od zelených po tmavofialové a rastú vo veľkých strapcoch. Divo rastúci vinič má vo všeobecnosti menšie bobule ako pestované druhy.
Obdobie zberu: September – október.
Tip Vitariána
Bobule hrozna sa výborne hodia do smoothies. Obsahujú veľa šťavy, takže nie je potrebné k nim pridávať veľa vody. Široké listy viniča sa dajú použiť namiesto tortilly pri príprave wrapu.
