19. decembra 2015 zomrel Tayler v Hamburgu v nemocnici, mal len dvanásť mesiacov. Patológovia ešte stále plne nepreskúmali mŕtvolu malého chlapca. Lekári však majú podozrenie, že Tayler stratil svoj život traumou trasenia, ktorá sa tiež volá syndróm traseného dieťaťa.
Znovu a znovu sa stáva, že rodičia alebo iní opatrovatelia uchopia bábätka a tak dlho nimi trasú, až stíchnu. Inak, ako si mnohí myslia, nie je tento problém obmedzený len na sociálne slabé rodiny. Vyskytuje sa na všetkých vzdelanostných úrovniach. Ak majú rodičia pocit, že už neznesú výkriky svojho kojenca, mali by včas vyhľadať pomoc, aby nedošlo k ohrozeniu ich dieťaťa.
Čo sa stane pri trasení v tele dieťaťa?
Ak dospelý uchopí nemluvňa za hrudník a trasie ho, hlava dieťaťa sa hádže opakovane tam a späť. Pretože sa v mozgovej tkanine dojčiat nachádza ešte množstvo tekutiny a priestory medzi mozgom a lebečnými kosťami sú relatívne veľké, naráža mozog pri pohyboch na vnútro lebky. To môže spôsobiť podliatiny a pomliaždeniny mozgu. Navyše môžu prasknúť cievy a dôjsť k mozgovému krvácaniu.
Viac ako jedna pätina postihnutých detí zomiera v dôsledku poranenia, u takmer všetkých trpí nervový systém. To môže viesť, okrem iného, tiež k poruchám videnia a reči, u niektorých detí sa tiež oneskoruje vývoj.
Ako často sa vyskytujú v Nemecku prípady, ako je to teraz podozrivé v Hamburgu?
Oficiálna štatistika o úmrtiach následkom trasenia chýba. Odhady však vychádzajú zo 100 až 200 úmrtí za rok v Nemecku, píše Spolkový štatistický úrad.
Prečo sa týranie prinajmenšom na začiatku často prehliada?
Na to existujú dva dôvody: základným problémom je, že pri izolovanej traume trasenia nedochádza k žiadnym vonkajším poraneniam. Poškodenia mozgu nemožno spravidla priamo vidieť na dieťati. Dôsledky, ako je nevoľnosť alebo apatia môžu byť tiež najprv zamenené s infekciou.
Okrem toho je diagnóza týrania extrémne citlivá. Ak lekár prehliadne traumu trasenia, má to vážne dôsledky pre dieťa. Ale aj falošné obvinenia môžu byť katastrofálne. Napríklad jeden mníchovský lekár bol odsúdený za omyl, musel zaplatiť rodine bolestné a odškodné.
Kedy by mali byť lekári, pôrodné baby alebo okolie skeptickí?
Lekári a pôrodné baby sa môžu orientovať na rôzne miesta. Podľa Smerníc pre zaobchádzanie so zanedbávaním a týraním je nápadné, keď rodičia svoje dieťa s ťažkými zraneniami prinesú k lekárovi neskoro. Tiež by mali byť lekári nedôverčiví, keď matka a otec síce idú s dieťaťom k lekárovi, ale vždy k inému.
Venovať pozornosť telesným príznakom: navonok poukazujú - ak vôbec - len krvné výrony na miestach, kde dieťa páchateľ schvátil, na ťažké týranie. O to dôležitejšie je prezrieť celé telo dieťaťa a pozorovať jeho správanie. Ony sú často bojazlivé a prenikavo kričia, niekedy sú apatické, zvracajú alebo majú problémy s pitím. Trasenie môže tiež viesť ku krvácaniu sietnice a kŕčom a silnému spomaleniu tepu srdca.
Na diagnostikovanie predpisuje Smernica Nemeckej spoločnosti pre sociálne detské a dorastové lekárstvo, ak okrem traumatického poranenia mozgu sa vyskytne aspoň jeden z ďalších faktorov:
- krvácanie v sietnici,
- žiadne alebo minimálne vonkajšie stopy,
- žiadne presvedčivé vysvetlenie rodičov alebo overené alebo priznané trasenie,
- sprievodné poranenia, ktoré hovoria v prospech týrania alebo
- rodičovské rizikové faktory, ako je drogová závislosť alebo skoršie týrania.
Ako by lekári mali reagovať pri zdôvodnenom podozrení na týranie dieťaťa?
Odborníci radia, aby boli rodičia dieťaťa informovaní o diagnóze, liečbe a výsledkoch vyšetrenia a aby sa s nimi otvorene hovorilo o podozrení. Ak nemajú rodičia žiadne vysvetlenie k tomu čo sa stalo, a nezdá sa, že sa chcú otvorene zaoberať s problematikou, musí sa bezpodmienečne privolať Pomoc pre mládež, píše sa na informačnom portáli bitte-nicht-schütteln.de (prosíme netriasť).
Okrem toho môžu lekári zvážiť podať udanie, aj keď podľa Smernice neexistuje žiadna povinnosť udania. V pozadí je obava, že rodičia so svojimi týranými deťmi už nepôjdu k žiadnemu lekárovi.
V zásade však platí: fyzická a psychická ochrana integrity dieťaťa je vyššia úroveň právnej ochrany ako lekárske tajomstvo.
Tip Vitariána
Nikdy netraste s dieťaťom, či v rámci hry, alebo v hneve. Aj jemné trasenie sa môže zmeniť na ubližujúce, ak ste nahnevaní! Ak cítite, že ste nahnevaní, zúfalí alebo až zúriví, položte dieťatko do kočíka alebo na bezpečné miesto a opustite izbu. Pokúste sa upokojiť, zavolajte si niekoho z rodiny alebo z priateľov na pomoc, aby zostali s dieťatkom, kým sa nebudete mať pod kontrolou. Neignorujte okolie, ak máte podozrenie, že dochádza k ubližovaniu dieťaťu, oznámte to.
