Keď vidíme na kúpalisku alebo vo fitness centre ľudí rôzneho veku, je to ako by sme čítali denník ich detstva. Jazvy rozprávajú o jazde na kolieskových korčuliach, o lezení na čerešňu, o bitkách na ulici.
Pre rodičov vzniká otázka: ako ošetriť ranu, aby sa uzdravila rýchlo a čisto? Je to lepšie s náplasťou alebo bez nej? Na toto existujú diskutabilné názory. Čo hovoria nemeckí lekári?
Chrasta pôsobí ako skleník
Pri odreninách sú poškodené horné vrstvy kože, ktoré inak tvoria bariéru proti choroboplodným zárodkom. Behom niekoľkých minút po poranení kože začína hojenie. Telo vyvolá zrážanie krvi a vytvorí ranový výlučok - sekrét, rana mokne. Sekrét umožňuje zásobovanie a odpadové hospodárstvo rany. Okrem živín a komunikačných látok alebo protilátok, ktoré prepravuje do rany, vynáša však aj baktérie a odumreté časti buniek von.
Ak necháme ranu otvorenú, jej povrch sa rýchlo vysuší, zatiaľ čo sa pod ním nachádza ešte vlhký sekrét. Tento už viac nemôže prúdiť, liečenie viazne a s ním aj odpadové hospodárstvo. "Pod suchou vrstvou sa potom nachádza vrstva z baktérií, nečistoty a odumretého tkaniva, ktorá sa už neodstraňuje. Účinok chrasty si možno predstaviť ako strechu skleníka. Avšak, ak sa rana prikryje náplasťou a táto pravidelne obmieňa, odstraňujeme opäť a opäť vrchnú vrstvu sekrétu so všetkým, čo je v ňom - a tým odpad z tela. Jednoduché rany preto po zastavení krvácania treba dezinfikovať a zakryť normálnou náplasťou. Trochu jódovej masti alebo niečo podobné môže zabrániť jej prilepeniu a bolesti pri jej stiahnutí", hovorí Thomas Horn, primár kožnej kliniky na Helios klinike v Krefelde." Až vtedy, keď rana prestáva vlhnúť, je náplasť zbytočná. Potom vzduch dokonca pôsobí pozitívne a podporuje konečné hojenie rany.
Rana sa oveľa rýchlejšie hojí, ak je zakrytá fóliou
"Rany sa ošetrovali v priebehu storočí skôr vlhko, historické dokumenty dokazujú ošetrenie s medom, olejom a vinnými obkladmi", hovorí Horn. V 20. storočí sme však vyvinuli teóriu, že suché rany usmrcujú baktérie a zriekli sme sa vlhkých obväzov. Tak tomu bolo až do roku 1962, kedy britský lekár George D. Winter znovuobjavil výhody vlhkého hojenia rán.
Winter zistil, že rany pod polyuretánovou fóliou - podobne ako pod štandardnou fóliou v domácnosti - sa hoja rýchlejšie. V súčasnej dobe sa najmä chronické rany, ktorých hojenie dochádza iba oneskorene, zámerne udržujú vlhké pomocou špeciálnych obväzov. Pri malých ranách postačuje však jednoduchá, bežná náplasť. Zvyšok si vybaví telo samo.
Horšia situácia je však pri ranách po uhryznutí alebo zranenia s rozbitým sklom. Aj pri všetkých ostatných zraneniach, pri ktorých sa môžu cudzie telesá hlboko dostať do rany. Vtedy by sme sa mali pridržiavať zásady: "neváhať, ale sa ponáhľať", hovorí Horn. "Na začiatku špina ešte nesedí pevne v rane, po 24 hodinách sa dá ale len ťažko odstrániť."
Záver
Akonáhle prestala rana krvácať, mala by byť pokrytá náplasťou. Obväz udržuje ranu vlhkú a podporuje ju tak pri liečení. Akonáhle rana napriek náplasti už nevylučuje žiaden sekrét, pomáha vzduch v ďalšej liečbe.
Tip Vitariána
- Na odreniny použite odvary z prasličky roľnej, veroniky lekárskej alebo aloe. Obklady z nich priebeh hojenia urýchlia. Zalepte náplasťou.
- V prípade, že sa rana hojí veľmi pomaly, môže telu chýbať železo. Toto sa zo nachádza o.i. v listovej zelenine, strukovinách a obilninách. Bohaté na železo sú aj zázvor a kari korenie.
