„Soľ nad zlato“ nielen v rozprávke
Poďme sa teda pozrieť na zúbok tomu, prečo slané lupienky tak chutia. Je to zemiakom? Asi nie. Skúste zjesť surový zemiak a zvážte, na koľko cítite potrebu zjesť ďalší. Potom ostávajú už len dve ingrediencie, ktorými to môže byť: soľ a tuk. Tajomstvo úspechu prezradené!
Soľ má pre potravinársky priemysel nevyčísliteľnú hodnotu, pretože vie výrobky správne dochutiť a predĺžiť im životnosť. Je tu však aj ďalší, oveľa zásadnejší dôvod, prečo koncerny soľ milujú a tým je jej schopnosť obtočiť si zákazníka okolo prstu a vytvoriť tak stálu klientelu. Soľ totiž podobne ako cukor a tuk dokáže v ľudskom organizme spôsobiť závislosť – nutkavú potrebu slaného a neraz až presoleného jedla.
Soľ – účinky ako kokaín?!
Konzumácia slaného jedla má za následok nevídané veci: „Zapne“ sa časť hypotalamu, ktorá sa rovnako aktivizuje aj po užití kokaínu. Tento úkaz je sprevádzaný navyše uvoľňovaním dopamínu, a teda hormónu, ktorý nás správne „nakopne“ a navodí príjemné pocity. Toto je dôvod, prečo je tak ľahké stať sa na slanom závislý! Prečo sa však naše telo takto správa?
Podobne ako pri cukre si organizmus zapamätal soľ ako niečo nesmierne dôležité pre svoju existenciu. Ako uvádza Wolfgang Liedtke, austrálsky vedec z Dukovej univerzity, život vznikol vo vode, a tak sa túžba po slanom zakódovala v evolúcií organizmov ako tá správna stratégia na prežitie.1 Dnes, v čase prebytku, môže však takéto fungovanie organizmu zdegenerovať vo svoj neprospech . Hlad po slanom je väčší, ako je miera soli, ktorá je zdravá pre telo.2
Príliš veľa krištáľov soli robí v organizme neplechu. Zlé filtrovanie obličiek, zaťažený obehový systém a problémy so srdcom sú len jedny z celého inventáru možných poškodení ľudského tela.
S mastným jedlom k pocitu večného hladu
Druhou zázračnou prísadou, pre ktorú nevieme prestať jesť „čipsy“ alebo slané hranolčeky, je tuk. Možno si myslíte, že vám mastné vôbec nechutí, no viete vôbec, kde sa tuk nachádza? Úplne všade! Tuk je totiž, rovnako ako soľ, základnou surovinou, s ktorou výrobcovia potravín radi operujú. V ľudskom mozgu spúšťa hotový ohňostroj – priebeh biochemických reakcií, ktoré okrem príjemných pocitov navodzujú aj stály pocit hladu. To ste ani netušili, však? Tajomstvo, prečo sa od misy s lupienkami nevieme odtrhnúť, je skryté v našich hemisférach. Pozrime sa, čo na túto tému priniesol vedecký experiment.
Vedci zo Scrippsovho výskumného ústavu v Kalifornii kŕmili potkany typickým mastným jedlom z rýchleho občerstvenia. „Servírovala“ sa nielen slanina, ale aj klobáska či známy „cheesecake“, a teda syrový koláč. Experimenty jednoznačne potvrdili vznik závislosti. Nielen, že potkany po pravidelnom konzumovaní takýchto jedál poriadne pribrali, došlo aj ak zmenám istých neurologických centier v mozgu.Vedci potvrdili, že hranica pre pocit nasýtenia sa stále zvyšovala, a tak bolo nutné pre potkanov jesť stále väčšie množstvá mastného, aby sa dokázali cítiť „uspokojene“.3
Riziko tučných jedál poznáme asi všetci. Vedeli ste, že „pneumatika“ na bruchu je oveľa nebezpečnejšia ako nahromadený tuk kdekoľvek na tele? Okrem civilizačných ochorení zvyšuje u žien riziko rakoviny prsníka.
„Cukor, soľ a tuk“ – pre lídrov na trhu vzorec istoty
Už asi viete, prečo sú "čipsy" a iné chrumky tak chytľavé. Ich výrobcovia sú naozaj experti vo svojom obore, pretože ich skrátka vyrábajú tak, aby ste ich nevedeli pustiť z ruky. Za každým lupienkom musí pokračovať do úst ďalší a ďalší. Namiešanie návykových ingrediencií soľ a tuk je ešte dotiahnuté do dokonalosti celým radom iných opatrení. Lupienky musia mať svoj špecifický tvar, aby vám doslova spadli na jazyk, musia sa veľmi rýchlo rozplynúť, aby ste ihneď chceli ochutnať další a aj samotná schopnosť lupienku prasknúť pod zubami je nastavená tak, aby nám to robilo čo najväčšiu zábavu. Jedenie lupienkov sa tak mení na akýsi zábavný rituál, s ktorým vždy radi začneme, no už menej radi ho ukončujeme.
Možno ste po sérií týchto článkov nadobudli pocit, že ľudské telo je nedokonalé. Naše organizmy sú však nastavené dokonalo tak, ako prišli na tento svet. Problémom je dnešná spoločnosť a hodnota, ktorou si váži ľudské zdravie. Potravinárske koncerny fungovanie ľudského mozgu poznajú dopodrobna a využívajú ho vo svoj prospech. Je im na miligram presne známe, koľko cukrov, tukov či solí musí výrobok obsahovať, aby u zákazníka spôsobil pocit, na aký sa nezabúda. Tento pocit alebo moment je v obore pomenovaný ako „bliss point“, a teda sa jedná o okamžik, ktorý človeku práve spôsobí onen ohromný pôžitok, a tým iniciuje možnú závislosť.4
Množstvá cukrov, tukov a solí sú v takýchto „potravinách“ nehorázne vysoké. Ako informuje Michael Moss, investigatívny novinár z New York Times, ani samotní výrobcovia potravín svoje produkty „radšej“ nekonzumujú...
Máme to vo svojich rukách
Nezabúdajme však na to, ako trhový mechanizmus funguje. Čo sa kupuje, to sa predáva a kde naopak krivka predajnosti klesá, tam viac nevyrábajú ani podnikatelia. Ak vezmeme zodpovednosť do vlastných rúk a naučíme sa nakupovať to, čo je pre naše telo prospešné, okrem trendov na trhu sa zmení k lepšiemu aj to najpodstatnejšie: naše fyzické a duševné zdravie.
Pozrite si video, ktoré ešte raz detailne opisuje, ako vzniká závislosť na nezdravom jedle. Je šokujúce!
