V supermarkete sa vznášajú aj nízkokalorické produkty na biologickej vlne. To Kienle zistil, keď šiel nakupovať pre jednu vedeckú štúdiu.
Spolu so svojimi spolupracovníkmi vypátral 120 rôznych výrobkov, ktoré obsahovali náhradu cukru stéviu. Táto bola na mnohých baleniach opísaná ako rastlinný extrakt. Alebo sa na etiketách skveli zelené logá a listy, aby sa javila ako prírodná prísada.
Všetky tieto sľuby nesúhlasia, takéto vychvaľovanie na baleniach je cielené zavádzanie spotrebiteľa. Sladidlo z rastliny zvanej Stevia rebaudiana je v skutočnosti priemyselný výrobok. Na konci výrobného procesu vychádza niečo, čo takto v prírode vôbec neexistuje.
Sladké klamstvo ozrejmuje, ako zalamujúc rukami potravinársky priemysel hľadá alternatívu k cukru. Ten sa z nedostatkového tovaru premenil na sladký jed: v roku 1850 spotreboval každý Nemec za rok 2 kg cukru – medzičasom je to 31 kg. Toto zapríčiňuje karies a nadváhu a živí hnev mnohých občanov. Medzitým mnohí zistili, že priemysel pridáva do rôznych potravín systematicky cukor, aby ľudia čo najviac jedli.
Na vykrmovaní Nemcov cukrom nezmenili doteraz nič ani synteticky vyrábané sladidlá, pretože tieto mnohým spotrebiteľom zle chutia – alebo nie sú bezpečné. Podľa jednej štúdie uverejnenej v magazíne „Nature“, sacharín, aspartam** a sucralóza*** narušujú rovnováhu čreva. Vyložene také baktérie, ktoré potravu v čreve zvlášť dôkladne zhodnocujú, bujnejú a privádzajú do ľudského tela zvýšenú energiu. Tak človek pri umelých sladidlách nechudne, ale tučnie.
O to väčšie nádeje sa vkladajú do údajne zázračného prostriedku stévia. Firma Coca-cola sladí s ním už niektoré zo svojich osviežujúcich nápojov. A americký podnik Cargill, ktorý s potravinami a dorastajúcimi surovinami zarába miliardy, investuje do kvasiniek, z ktorých sa stévia vyrába.
Objavenie sladidla by si nemohli lepšie vymyslieť ľudia z marketingu potravinárskych firiem: Indiáni z národa Guarani v dnešnom Paraguaji a Brazílii používali podľa nich už pred storočiami rastlinu zvanú medová bylina na sladenie.
Podľa jedného botanika dostala vedecké meno Stevia rebaudiana a bola podrobne vyšetrovaná. Sú to určité chemické zlúčeniny, ktoré dodávajú chuť. Je 300-krát sladšia ako cukor – a nulové kalórie.
Čo priemysel nie tak rád rozpráva: na získanie stévioglykozidov z rastliny sa musí upraviť s chloridom hlinitým, absorpčnými živicami a alkoholom, odsoliť a kryštalizovať. Pri tejto drastickej metóde vznikajú redistribúciou nové chemické zlúčeniny, ktoré potom nie je možné vylúčiť. Tak vzniká zmes, ktorá pozostáva z 5 % z jedného sotva rozlúštiteľného látkového mixu a má lekoricovú príchuť.
Táto „stévia“ nie je žiaden ekoprodukt, ale potravinový doplnok (E960), ktorý sa smie pridávať do limonád, marmelád, čokolád a iných potravín iba v ohraničených množstvách. V osviežujúcom nápoji napríklad môže stévia nahradiť preto len asi tretinu sladkosti, zvyšok musí vybaviť cukor. Tak je týmto spôsobom vyrobená limonáda zo stévie ešte stále kalorickou bombou – s trpkou príchuťou.
Práve tejto sa chcú spoločne zbaviť americká firma Cargill a podnik Evolva vo Švajčiarsku. Ich pracovníci vyvinuli novú metódu, aby vyrobili čistú stéviu. Konečný produkt pozostáva z len dvoch želateľných stévioglykozidov a má prísť v tomto roku na trh v USA a potom v Európe pod menom Eversweet.
Sladidlo sa bude vyrábať „prírodou inšpirované“, oznamuje Cargill, a síce s kvasinkou Saccharomyces cerevisiae (kvasinka pivná), ktorú veď poznáme z dobrého starého varenia piva. Len s tým rozdielom, že prírodné kvasinky sa vyrábajú z alkoholu a nie zo stévioglykozidov. Tak museli vedci pomôcť – a rôzne gény rastliny stevia prepašovali do genómu kvasinky.
Maličké biofabriky pracujú podľa informácií firmy výborne. „Najväčší vedúci výrobcovia potravín a nápojov na svete vyskúšali Eversweet,“ vraví hovorca Evolvy. Ochutnávači sú vraj spokojní. V porovnaní s doterajšou stéviou má vraj nová receptúra „čistú chuť“, svetlejší chuťový profil a vyváženú sladkosť.
Mnoho spotrebiteľov by to nemuselo presvedčiť. Látka z geneticky manipulovanej živej hmoty je tak značne protiklad toho, čo považujú za prírodnú prísadu.
Záver
Výrobcovia umelých sladidiel používajú rôzne triky, aby oklamali spotrebiteľa a zvýšili svoje príjmy. Naša rada pre záhradkárov: Vypestujte si svoju pravú stéviu a tešte sa z jej nefalšovanej sladkosti!
Tip Vitariána
Ako prírodné sladidlo použite radšej datle, kvalitný surový med, agávový sirup alebo sirup z kokosových kvetov. Najlepšie však spravíte, ak svoju chuť na sladké vyriešite ovocím.
Vysvetlivky:
*Stévia je často označovaná ako medová bylina, keďže jej listy majú nezvyčajne silnú lekoricovú sladkosť. Stévia obsahuje antioxidanty, no žiadne kalórie. Okrem toho na rozdiel od cukru nespôsobuje zubné kazy, ale v ústach pôsobí antibakteriálne.
** Aspartam je jedno z umelých sladidiel. Je asi 180-krát sladšie ako cukor. Na trhu sa objavuje pod rôznymi obchodnými značkami (napríklad NutraSweet). Je tepelne nestály, preto sa nemôže používať na pečenie. Jeho kalorická hodnota je prakticky nulová.
*** Sukralóza je náhradné sladidlo, ktoré sa predáva pod obchodným názvom Splenda. Na výrobkoch v EÚ je označená kódom E955. Je 500–600-krát sladšia než sacharóza (stolový repný cukor), štyrikrát sladšia než aspartam. Vyrába sa špecifickým biochemickým postupom zo sacharózy. Na rozdiel od aspartamu je sukralóza stabilná voči teplote i v širokom intervale hodnôt pH. Používa sa preto pri pečení alebo do výrobkov, u ktorých sa vyžaduje dlhá životnosť.
