„Potraviny, ktoré obsahujú cukor a umelé sladidlá, škodia zdraviu do tej miery, že by sme ich mali kontrolovať rovnako ako alkohol a tabak,“ tvrdí nekompromisne odborník na detskú obezitu Robert Lustig z Kalifornskej univerzity v San Franciscu na stránkach amerického časopisu Nature. O tom, že cukor je spoluzodpovedný za celý rad chorôb, nemusíme polemizovať. Biely jed má na svedomí epidémiu obezity, problémy so zubami, cukrovku, srdcové choroby či osteoporózu. Aké jednoduché by bolo len tak sa ho vzdať! Chcete ho nahradiť niečím zdravo sladkým? Možností je viac. Skôr, než dáte prednosť náhradným sladidlám, prečítajte si zopár faktov.
Bez kalórií
Keď prišli umelé sladidlá na trh, hovorilo sa o zázračnom bielom prášku. Sú totiž lacné a bez jedinej zbytočnej kalórie. Sú tiež stonásobne sladšie ako cukor, preto aj malá tabletka či pár kvapiek nahradia kocku repného cukru. Keďže sa nerozkladajú, neohrozujú vašu sklovinu. Nevyvolávajú inzulínovú odpoveď, preto ich používajú diabetici. Svoje miesto si však našli aj pri redukčných diétach a výrobe nízkoenergetických, „light“ potravín.
Extrémnemu rozšíreniu umelých sladidiel po celom svete nahrával fakt, že v posledných desaťročiach sa za hlavné zlo pre ľudský organizmus považovali tuky. Odborníci na výživu odporučili znížiť ich obsah v potravinách a obchody zaplavili nízkotučné produkty. Háčik však bol v tom, že nechutili tak, ako by mali. Výrobcovia preto do nich pridávali čoraz viac cukru. To sa opäť nepáčilo „výživárom“, a na scénu prišli produkty s označením „light“, teda bez cukru. Umelé sladidlá sa tak dostali do nealkoholických nápojov, do pečiva, zákuskov či zmrzliny. Ak si pozorne prečítate údaje o výrobku, pod označením E xxx ich nájdete v cukríkoch, ch. Najčastejšie sa pridávajú umelé sladidlá sacharín (E 954), aspartám (E 951) a cyklamát (E 952).
Experiment s chémiou
Sacharín je najstaršie a najpoužívanejšie umelé sladidlo. Je 300 až 500-krát sladšie ako cukor a nemá pritom žiadnu energetickú hodnotu. V ústach zanecháva miernu pachuť. Vznikol náhodou v roku 1879, pri experimentovaní s toluénovými derivátmi. Vďaka chemickej stabilite sa používa pri varení, pečení, zaváraní, konzervovaní či výrobe nealkoholických nápojov a nízkoenergetických potravín. Nájdete ho tiež v zubných pastách, ústnych vodách alebo balzamoch na pery. Denný príjem by nemal presiahnuť 5 mg/kg váhy.
Aspartám je 100 až 200-krát sladší ako cukor. Toto umelé sladidlo je jedným z najmladších, objavili ho v roku 1965, pri výskume liekov proti žalúdočným vredom. Na rozdiel od predchádzajúcich sladidiel obsahuje nepatrné množstvo energie, preto sa označuje ako nízkoenergetické sladidlo. Je menej stabilný pri tepelnom spracovaní, a preto nie je vhodný na varenie alebo pečenie. Pridáva sa do do hotových jedál. Sladia sa ním najčastejšie nealkoholické nápoje, mliečne výrobky, šalátové nálevy, nájdete ho v obľúbených žuvačkách bez cukru. Niektorí konzumenti jeho chuť prirovnávajú k plechu. Denná povolená dávka je 40 mg/kg.
Cyklamátsodný je 20 až 30-krát sladší ako bežný cukor. Používa sa rovnako ako sacharín, nemá žiadnu energetickú hodnotu. Objavili ho v roku 1937 náhodou, pri práci na liekoch proti horúčke. Využíva sa predovšetkým v kombinácii zo sacharínom, kedy vzniká sladidlo sladšie ako cyklamát a chutnejšie ako sacharín. Vyrába sa pridaním hydroxidu sodného alebo vápenatého do cyklohexamínu, ktorý sa používa ako prípravok proti hmyzu a korózii, či pri výrobe plastov. Denná povolená dávka je len 5 mg/kg.
Informačný chaos
O bezpečnosti umelých sladidiel sa vedú nekonečné a búrlivé debaty. Faktom ostáva, že neprospievajú deťom ani tehotným ženám a niektoré stiahli z trhu. V sedemdesiatych rokoch výskumy dokázali, že vysoké hladiny sacharínu viedli k rakovine u laboratórnych potkanov, preto ho v USA zakázali. V roku 2010 však zákaz zrušili, lebo testy žiadne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie nepreukázali.
Cyklamát je od roku 1969 v USA zakázaný, pretože laboratórne testy preukázali možné spojenie s rakovinou močového mechúra. Aj aspartám sa dostal v roku 1974 na čiernu listinu amerického Úradu pre bezpečnosť potravín (FDA) pre podozrenie, že zvýšený počet nádorov mozgu súvisí s jeho užívaním. Obavy vyvoláva aj preto, že pri jeho metabolizovaní sa v organizme tvorí malé množstvo metylalkoholu. Podľa tvrdenia Anny Struneckej, známej odporkyne prídavných látok v potravinách a autorky knihy Doba jedová, aspartám pôvodne vyvinuli ako bojovú neurotoxickú látku. Mal ovplyvňovať myslenie nepriateľa na bojisku. Na druhej strane jeho obhajcovia, vychádzajúc z približne 500 publikovaných štúdií, článkov a správ tvrdia, že aspartám by bol toxický až vtedy, keď by ste ho skonzumovali desaťtisíckrát viac, než je maximálna bezpečná dávka. Napriek tvrdeniam, že spôsobuje rakovinu či neurologické a psychické poruchy, sa jeho škodlivosť nepreukázala. Keďže obsahuje fenylalanín, nemôžu ho používať ľudia trpiaci fenylketonúriou, ktorí ho nedokážu metabolizovať.
Nebezpečný koktejl
„Konzumácia umelých sladidiel vytvára v tele určitý kokteil látok, ktorých spoločné pôsobenie nie je dostatočne preskúmané. My vieme, čo pôsobí jednotlivé sladidlo samo o sebe, ale nevieme, čo v tele spôsobuje viac sladidiel – pretože iné sú v žuvačkách, iné v zubnej paste alebo v jogurtoch. Nevieme, čo urobia v kombinácii. Stačí len malá dávka a efekt sa môže násobiť,“ upozorňuje dietologička Kateřina Cajthamlová, ktorá od konzumácie umelých sladidiel odrádza.
Aj pri diétach sú podľa odborníkov umelé sladidlá zbytočné. Naopak, stávajú sa drogou, ktorá chce vaše telo oklamať. Ono si však svoju dávku energie vypýta! Neurologička Susan E. Swithers z Purdueovej univerzity zistila, že keď svoje telo oklamete sladkou náhradou, z ktorej nedostane nijakú energiu, čiže kalórie, zareaguje presne tak, ako vy po zistení, že vás podviedli. Vzbúri sa a vás prepadne vlčí hlad po kalóriách, o ktoré ste boli ukrátení.
Nie všetky éčka však patria do jedného koša. Prírodné sladidlo xylitol (E 967) sa vyskytuje v ovocí, zelenine, kukurici alebo v hubách. Je súčasťou celulózy a je dobre známy už niekoľko desiatok rokov. Vo veľkom ho používajú v severských krajinách Európy, centrálna časť starého kontinentu xylitol neprijala – podľa všetkého pre nákladný proces výroby a hrozbu z nabúrania záujmov „cukrovej“ lobby. Xylitol z brezovej kôry sa na rozdiel od kukuričného vyrába ekologicky a bez zásahu do genetickej výbavy stromov, z ktorých pochádza. Ako chutí? Je niekoľkonásobne sladší ako cukor a po rozpustení v slinách zanecháva príjemné chladenie, preto sa pridáva do žuvačiek. Keďže neutralizuje kyslé prostredie, zhoršuje životné podmienky škodlivým baktériám a vy sa môžete tešiť krásnym zubom bez kazu.
Ak vám umelé sladidlá nevoňajú, môžete ich nahradiť prírodnými, najlepšie z biopotravín. Odlišujú sa najmä v tom, ako rýchlo po ich konzumácii vám stúpne hladina krvného cukru, teda glykemickým indexom. Ten môže byť vysoký (nad 70), stredný (56-69) a nízky (do 55). Siahnuť môžete po mede, javorovom sirupe alebo sušenej trstinovej šťave. Všetky obsahujú dôležité živiny, glykemický index však majú vysoký. Prijateľný glykemický index má jačmenný slad a špaldový, jablkový, ryžový či datľový sirup. Nízky glykemický index nájdete v sirupe z agávy, ovocnom cukre-fruktóze a v stévii. Stévia cukrová obsahuje okrem sladkých steviozidov betakarotén, stigmasterol, tanín, prchavé rastlinné oleje, bielkoviny, rutín, riboflavín, tiamín, vitamíny A a C, niacín, aj vlákninu. V Japonsku ňou nahradili umelé sladidlá pred vyše tridsiatimi rokmi, Európska komisia schválila jej použitie pred dvoma rokmi.
