Metrá jazdiace bez šoféra, hovoriace mobily a roboty, ktoré vychádzajú z fabrík. Aj pre technických laikov sa hromadia dôkazy, že sa nachádzame v prvej fáze novej priemyselnej revolúcie.
Odborníci očakávajú radikálnu transformáciu priemyslu a produkcie v nasledujúcich rokoch: na vysoko flexibilný, zosieťovaný proces, na ktorom sa zákazníci a subdodávatelia priamo podieľajú, a ktorý umožní vyrábať individuálne výrobky v reálnom čase a za podmienok, ktoré boli predtým vyhradené veľkým sériovým výrobám. Technické základy pre toto sú rýchle dátové linky a nové technológie. K tomu patrí umelá inteligencia s učiacimi sa strojmi, mobilnými robotmi, cloud computing[1] a big data[2]. Heslom je Priemysel 4.0. Ono je považované za budúcnosť spracovateľského priemyslu.
Ale čo sa stane s ľudskou pracovnou silou? Vyhodí ju technický pokrok za dvere? Alebo môžu ľudia z tohto vývoja dokonca profitovať?
Technický pokrok tiež vždy znamená, že ľudská pracovná sila sa stane produktívnejšou. Zároveň sa môže vyrábať viac alebo lepších výrobkov alebo poskytovať lepšie služby: pri rovnakom dopyte je potrebných menej ľudí. Potom hrozí to, čo John Maynard Keynes[3] už v roku 1931 označil ako technologickú nezamestnanosť.
Výrobky budú dostupnejšie, odbyt vzrastie
Je zaujímavé, že Keynes vychádzal zo straty pracovných miest nie u technologických lídrov, ale u oneskorencov. V inovatívnych podnikoch vedie totiž technologický pokrok k tomu, že výrobky sú cenovo dostupnejšie. Tým nerastie len ich podiel na trhu, ale aj trh. Odbyt rastie a tým aj personál vo výrobe.
Faktom je, že firmy, ktoré sú považované za priekopníkov Priemyslu 4.0, už aj zamestnávajú viac ľudí ako predtým. Prenesené na národné hospodárstvo to znamená: práve rastom efektívnosti, ktorý Priemysel 4.0 so sebou prináša, zostávame v pozícii, aj naďalej hrať vedúcu úlohu v súťaži o umiestnenie výrobných závodov.
Treba očakávať, že Priemysel 4.0 mení nielen počet pracovných miest; aj činnosti by sa mohli hlboko zmeniť. Niektorí sa obávajú, že ľudská pracovná sila bude vytlačená na okraj: človek prevezme iba výkonné činnosti, ovládanie bude prebiehať prostredníctvom anonymných zosieťovaných systémov. To by nebol žiadny pekný nový svet. Mne sa javí realistickejšie, že človek si udrží kontrolu nad výrobou a inteligentná technika mu bude pomáhať.
Podľa tejto vízie bude človek zbavený monotónnych, fyzicky náročných činností a dostane príležitosť, silnejšie vkladať svoju kreativitu a flexibilitu ako kedykoľvek predtým. Aj toto by mohlo podporiť začlenenie ľudí, pretože táto technológia je schopná kompenzovať zdravotné postihnutia.
Stratí sa hranica medzi pracovným časom a voľným časom
Je jasné, že tieto zmeny skrývajú pre jednotlivca šance, ale tiež veľké výzvy. Požadujú sa samostatné riešenia, a zároveň tiež fundované znalosti v digitálnej a softvérovej oblasti. Pretože sa podmienky môžu rýchlo meniť, potrebujeme flexibilitu pri práci a celoživotnú ochotu k získavaniu nových poznatkov. Výhodu budú mať kvalifikovanejší ľudia s ukončeným vysokoškolským alebo odborným vzdelaním, pretože títo vedia, ako sa učiť, prispôsobovať a v prípade potreby hľadať si nové „hniezdo“.
Sľubnou stratégiou je viac investícií zo strany politiky a hospodárstva do oblasti vzdelávania a odbornej prípravy - a to nielen u odborníkov vo výrobnom sektore. Priemyselná revolúcia 4.0 sa nezastaví ani pred sektorom služieb. Prepojenia medzi spracovateľským priemyslom a sofistikovanými službami budú užšie, rozhranie väčšie.
Digitalizácia sveta práce sa týka nás všetkých. Vo veku globálnej dostupnosti sa stále viac stierajú hranice medzi pracovným časom a voľným časom.
Ak chcete napísať e-mail, zúčastniť sa na konferencii alebo dokonca riadiť „inteligentnú fabriku“, nemusíte byť v budúcnosti ani na príslušnom mieste. To sa dá ľahko urobiť s digitálnym terminálom z domova - ale tým ste náhle k dispozícii celých 24 hodín.
Požadované sú nové nápady
Zamestnávateľ tým poskytne svojim zamestnancom síce väčšiu flexibilitu pri vykonávaní prác, ale očakáva tiež väčšiu flexibilitu zo strany samotných zamestnancov. V štúdii Fraunhoferského inštitútu pre pracovné hospodárstvo a organizáciu vychádzajú dve tretiny opýtaných expertov z priemyslu a vedy z toho, že v nasledujúcom desaťročí bude stále silnejším stavovským symbolom „zažitá integrácia work-life“, teda vzájomne sa obohacujúca interakcia medzi prácou a voľným časom.
Záver od Joachima Möllera
Nemali by sme sa báť Priemyslu 4.0, ale pochopiť zmeny ako príležitosť. Nemali by sme však jednoducho čakať až vývoj k nám príde, ale sa s tým aktívne zaoberať na všetkých úrovniach a využiť možnosti jeho formovania. Pre trh práce to znamená, že interaktívne, intenzívne na vedomosti a kreatívne činnosti majú väčšiu budúcnosť ako ostatné.
Sú potrebné nové nápady pre organizáciu práce a rozvoj zručností, najmä v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy - a potrebujeme koncept na začlenenie tých pracovných síl, ktoré patria doteraz k porazeným vývoja.
Tip Vitariána
Vďaka technológiám možno budeme oslobodení od monotónnej práce a budeme mať priestor rozvíjať svoju kreatívnu činnosť. Ale nečakajte na to a začnite sa venovať práci, ktorá vás baví, už teraz!
Vysvetlivky:
[1] Cloud computing je na internete založený model vývoja a používania počítačových technológií.
[2] Big Data. Dnešné aplikácie generujú čoraz viac údajov po celú dobu. A tieto dáta sú generované rýchlejšie.
[3] John Maynard Keynes, bol anglický ekonóm, ktorý položil základy ekonomickej školy myslenia nazývanej keynesianizmus. Jeho radikálne myšlienky mali zásadný vplyv na modernú ekonomickú a politickú teóriu. Je známy predovšetkým ako zástanca vládnej politiky zásahov, podľa ktorej má vláda uskutočňovať fiškálne a monetárne zásahy do ekonomiky tak, aby zmiernila nepriaznivé dopady ekonomických výkyvov (recesií, depresií a konjunktúr). Často je považovaný za zakladateľa modernej makroekonómie.
