Nemci sú mäsožravci, napriek všetkým vegánskym trendom. Viac ako 60 kg mäsa zhltne v priemere každý ročne. V porovnaní s tým sa zje iba 14 kilogramov rýb, a síce lovnej hmotnosti. Pretože mnohí dávajú prednosť vykosteným filetám, nezostane zo 14 kg príliš veľa. Najskôr prichádza v rodinách ryba na stôl pred Veľkou nocou. Tradične jedli ľudia veľa rýb na jar, pretože sa lepšie udržiavali pri nízkych teplotách - a pretože je dovolené počas pôstu jesť ryby.
Dnes sú aj iné dôvody, prečo treba jesť viac morských plodov. Lebo v rybách je uložený „slnečný vitamín" D, ktorý sa zvyčajne tvorí pomocou UV žiarenia na kožu. Predovšetkým tí, ktorí trávia veľa času v kancelárii a vidia málo denného svetla by preto mali jesť veľa rýb.
Najobľúbenejšie rybie produkty
- Mrazená ryba 30 %
- Konzervy, marinády 27 %
- Raky a mäkkýše 14 %
- Údená ryba 12 %
- Čerstvá ryba 8 %
- Iné 7 %
- Rybie šaláty 2 %
Tretina rýb, ktoré sa dostanú na nemecké taniere, boli predtým zmrazené. Často sú obaľované a obsahujú skôr nezdravé trans-tuky namiesto dôležitých polynenasýtených mastných kyselín.
Tučné morské ryby, ako je losos, sleď, makrela či sardinky obsahujú aj polynenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom, ktoré spôsobujú niečo úžasné: ovplyvňujú vývoj mozgu, robia človeka múdrejším a výrečnejším, podporujú pozornosť detí a môžu dokonca zabrániť vzniku vážnych duševných chorôb. Znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, mŕtvice a rakoviny a sú dobré na oči. Kto zje denne porciu rýb, ochorie omnoho zriedkavejšie na demenciu než ľudia, ktorí nejedia žiadne ryby.
Omega-3 mastná kyselina DHA a omega-6 mastná kyselina AA sa počas poslednej tretiny tehotenstva a počas prvých mesiacov po narodení ukladajú v mozgu dieťaťa, keď sa tam začnú množiť neuróny a gliové bunky*. „Mastné kyseliny sú zodpovedné za jemné doladenie mozgu a nervovej sústavy,“ vysvetľuje Berthold Koletzko, nutričný špecialista na Univerzitnej detskej nemocnici v Mníchove a predseda nadácie Zdravie dieťaťa.
Ryby robia deti múdrymi
Zvlášť tehotné ženy a dojčiace matky by preto mali jesť veľa rýb. A kto nedojčí, mal by dbať na to, aby pridal do bežnej výživy polynenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom (LC-PUFA). Medzitým naznačuje množstvo štúdií, že deti, ktoré boli zásobené s mastnými kyselinami, sa pravdepodobne kognitívne a motoricky lepšie vyvíjajú.
Vo Veľkej Británii napríklad vyšetrovali u 8 000 detí vo veku do ôsmich rokov vývoj verbálneho inteligenčného kvocientu, jemnej motoriky a sociálneho správania. Výsledky boli výrazne lepšie, keď matky počas tehotenstva jedli viac tučných morských rýb, a takto mali vyšší príjem DHA. Avšak, výsledok je založený len na pozorovaní. Možno, že sa ženy živili aj inak zdravo.
Jedna randomizovaná štúdia v Nórsku zistila u 262 štvorročných detí, ktorých matky počas tehotenstva a dojčenia užívali olej bohatý na DHA, v porovnaní s kontrolnou skupinou, ale aj v priemere o štyri body vyšší IQ. A u 200 dojčiacich žien v Texase viedlo podávanie DHA v porovnaní s kontrolným olejom u ich deti vo veku dva a pol roka k zlepšeniu psychomotorického vývoja o desať percent.
Omega-3 mastné kyseliny podporujú priestorové myslenie
Ale nielen mozgy detí by mohli profitovať z dobrých tukov. Výskumná skupina na Univerzite v Göteborgu sa pýtala pred niekoľkými rokmi na stravovacie návyky u 10 837 tínedžerov, vrátane 4 792 chlapcov vo veku 15 rokov. 83 percent mladých mužov boli o tri roky neskôr odvedení do armády a pritom absolvovali test inteligencie.
Bolo zistené, že milovníci rýb mali vyššie IQ než ryby odmietajúci: mladí muži, ktorí jedli ryby raz týždenne (57,8 percenta), boli lepší pri kontrole ich verbálnych a intelektuálnych schopností.
U 20,4 percent regrútov, ktorí ako 15-roční dostávali dvakrát týždenne alebo ešte častejšie k jedlu ryby, bol odstup od rybích hundrošov dvanásť percent. Boli schopní sa vyjadriť jazykovo elegantnejšie a mali lepšiu priestorovú orientáciu. Tieto súvislosti zistili výskumníci, mimochodom, bez ohľadu na úroveň vzdelania rodičov.
Najmenej dve porcie rýb alebo 200 gramov by mal človek týždenne jesť, hovoria odborníci. Aby bolo možné prijať dostatok omega-3 mastných kyselín, musí prísť na stôl bezpodmienečne veľa tučnej ryby. A mala by byť starostlivo pripravená, najlepšie v pare, grilovaná alebo udusená v hliníkovej fólii. Kto nemá rád ryby alebo je alergický na rybiu bielkovinu, môže tiež siahnuť po kapsulách obsahujúcich omega-3 mastné kyseliny, ale mal by dbať na to, aby v kapsulách bolo podľa možnosti čo najviac z nich.
Kapsule s rybím olejom proti psychózam
Omega-3 mastné kyseliny obsiahnuté v rybom tuku sú v súčasnej dobe testované tiež ako liek. Izraelská psychiatrička Hanah Nemets liečila 28 depresívnych detí vo veku osem až dvanásť rokov buď s dennou dávkou 1000 mg omega-3 mastných kyselín, alebo placebom.
70 percent pacientov liečených rybím olejom malo už len polovicu menej často depresívne symptómy ako ostatné deti. Všetky znášali kapsule dobre, nežiaduce účinky lekárka nevidela. Experimentálna skupina bola však s 28 deťmi veľmi malá. Výsledok by bolo treba preveriť vo veľkých dlhodobých štúdiách.
Pretože mastné kyseliny majú významný vplyv na vývoj mozgu, predpokladá sa už dlho, že olej bohatý na DHA môže spôsobiť duševné poruchy. Vrátane schizofrénie. Naopak, mastné kyseliny by mohli aspoň znížiť riziko nástupu takejto psychózy.
Vo Viedni analyzovali psychiatri tento efekt u 81 mladých ľudí vo veku 13 až 25 rokov. U všetkých bol diagnostikovaný predstupeň schizofrénie. Oni trpeli bludnými predstavami alebo stratou reality alebo vnímali pozmenene veľkosti, farby a zvuky.
Prekvapivo dlhodobý účinok
Účastníci boli rozdelení do dvoch skupín a dostávali denne buď kapsulu s 1,2 g rybieho oleja, alebo placebo. U všetkých účastníkov bol vyšetrovaný duševný stav na začiatku, v priebehu štúdie ako aj polroka a jeden rok potom.
Po trojmesačnom podávaní omega-3 mastných kyselín vyvinulo za jeden rok len 4,9 percenta pacientov zásobovaných rybím olejom zjavnú psychózu. V druhej skupine to bolo 27,5 percenta.
Výskumníci mohli ďalej sledovať v období 6,7 rokov 71 z pôvodných 81 probantov. Výsledok bol výrazný: v skupine pôvodne s placebom ošetrovaných účastníkov vyvinulo 40 percent v priebehu siedmich rokov zjavnú schizofréniu. To približne zodpovedá priemernej miere ochorenia. Z účastníkov s omega-3 mastnými kyselinami ochorelo naproti tomu iba 9,8 percenta.
Títo ľudia tiež zvládali svoj každodenný život oveľa lepšie, mohli pracovať na plný úväzok, trpeli menej funkčnými obmedzeniami a nemali žiadne psychotické symptómy.
Záver
Ak už Nemci jedia málo čerstvých rýb, domnievam sa, že u Slovákov je to oveľa horšie. Čo robiť? Rýb je v obchodoch dosť. Treba zmeniť stravovacie návyky!
Tip Vitariána
Pravdepodobne tu ide práve o esenciálnu omega-3 mastnú kyselinu DHA, ktorá sa nachádza najmä v rybách. V malom množstve sa nachádza aj vo vajciach, morských riasach a v surovej quinoe. Telo si ju v minimálnom množstve dokáže premieňať z omega-3 mastných kyselín v prípade, ak máme omega-3 a omega-6 v rovnovážnom pomere. Ale nie je isté, či je toto množstvo dostatočné.
Vysvetlivka:
*Neuroglia, glia alebo gliová bunka je podporná nervová bunka. Spolu s neurónmi tvorí nervové tkanivo. Okrem podpornej má aj vyživovaciu, regeneračnú a ochrannú funkciu. Slúži počas embryonálneho vývoja ako "smerovač" a "sprievodca" migrácie nervových buniek. Je hlavnou zložkou bielej hmoty mozgu a miechy, predstavuje až 90% všetkých buniek nervového systému
