Paleo nie je len diéta ale hotový svetonázor. Ľudia, ktorí sa nechali touto filozofiou nadchnúť, veria, že ľudské telo je naprogramované na podmienky z doby kamennej. V tejto dobe bol človek údajne energický, svalnatý a výkonný – prečo? Pretože konzumoval prevažne surovú stravu a takmer žiadne karbohydráty.
Paleozofia
Paleo trend doslova zaplavil planétu. Holdujú mu svetové hviezdy ale aj jednoduchí ľudia po celom svete. Internetom sa rýchlosťou blesku šíria informácie o tom, že paleo je ten správny stravovací trend, pretože mení ľudské zdravie na nepoznanie – zanecháva telo človeka štíhle, ohybné a vitálne. Paleo-fanúšikovia sa spoločne zhodli na tom, že za všetky zdravotné problémy moderného človeka môže zavedenie poľnohospodárskej výroby a industrializácia. Diéta tohto druhu sa preto skladá výlučne zo surového ovocia, zeleniny a konzumácie mäsa – zemiaky, ryža, strukoviny, obilniny a všetky priemyselne spracované potraviny majú prísnu červenú. Je však paleo pre človeka naozaj to pravé orechové?
Je varené mäso skutočne „paleo“ ?
Niet divu, že sa ľudom po paleo-diéte značne polepšilo. Po vysadení obilnín, zemiakov, ryže a priemyselne spracovaných potravín vrátane rafinovaných cukrov a tukov sa telo zbaví tých najväčších jedov! Najmä potraviny bohaté na cukor robia v ľudskom organizme galibu, a tak sa nemožno čudovať, že ak ich vynecháme, látková výmena sa rýchlo dostane do rovnováhy. Je však konzum tepelne spracovaného mäsa skutočne verný paleo-originálu? Vieme, že nájsť dnes zdravé mäso v bežnom reťazci je prakticky nemožné. V dobe kamennej sa mäso skutočne konzumovalo, a však v bio-kvalite a s najväčšou pravdepodobnosťou v surovej forme. Najstaršie nájdené pahrebisko má totiž zhruba 800 tisíc rokov, a je teda oveľa mladšie ako pozostatky neandertálcov, ktoré sú staré najmenej dva milióny rokov. „Opekanie na ražni“ teda prví ľudia pravdepodobne nepoznali.
Chvála aj kritika
Paleo si získalo tisícky prívržencov po celom svete, no napriek tomu si vedci prirodzenosťou tejto stravy nie sú istí. Aké sú teda negatívna a pozitíva „paleo-diéty“?
Plusy
- Vzdanie sa priemyselne spracovaných potravín je prvým krokom k tomu stať sa zdravším človekom. Emulgátory, konzervačné látky a rafinované cukry či tuky stoja za väčšinou civilizačných ochorení.
- Kto chce schudnúť, na paleo-diéte schudne. Postará sa o to rozlúčka so zemiakmi, obilninami, cestovinami a ryžou, a teda všetkým, čo je bohaté na uhľohydráty.
- Telo sa skutočne prečistí. Veľký objem surového ovocia a zeleniny zásobia črevá tou správnou dávkou vlákniny, posilnia vylučovanie a zbavia toxínov.
- Paleo sa stráni okrem mäsa akýchkoľvek spracovaných potravín živočíšneho pôvodu. Mliečne výrobky sú na čiernej listine a s nimi aj ochorenia imunity a alergie.
Mínusy
- Čo sa skutočne jedlo v paleolite, je stále predmetom dohadov. Obdobie, ktoré trvalo vyše dvoch miliónov rokov, nemožno zúžiť na zopár stravovacích pravidiel. Človek doby kamennej žil v rozličných geografických polohách rôznym spôsobom – niekde jedol viac mäsa, niekde menej, niekde jedol prevažne morské plody a inokedy prechádzal obdobiami hladu. Nedá sa preto zovšeobecniť, ako vyzerala typická paleolitická strava – taká totiž nikdy neexistovala.
- Prívrženci moderného palea veria, že poľnohospodárska činnosť bola krokom vedľa. Naozaj? Expertom sa extrémistické odmietanie poľnohospodárskej výroby nepáči, pretože práve takto človek prekonal obdobie hladomoru a dokázal nasýtiť seba a ďalšie generácie.
- Strava bohatá na cukry si v očiach mnohých expertov taktiež zaslúži svoje miesto. Chuť na uhľohydráty je človeku vrodená práve pre silný energetický náboj takejto potravy. Historici tvrdia, že pračlovek konzumoval údajne aj obyčajné hrudy zeme bohaté na škrob.
- Jesť a či nejesť tepelne spracované mäso? Väčšinu paleolitického obdobia človek tepelne spracované mäso k dispozícií nemal. Je otázne, či ho vôbec niekedy opekal a nejedol ho pečené len v období silných požiarov.
Zabudlo sa na pohyb
Najsilnejší argument, prečo je paleo voľbou číslo jeden, sa opiera o genetiku. Zatiaľ, čo v modernej dobe aj s výdobytkami poľnohospodárstva žijeme približne 10 000 rokov, trvala doba kamenná dlhšie ako 2 milióny rokov. Z tohto dôvodu sa jedná o najdlhšie obdobie ľudskej existencie a vyhráva predstava, že práve paleolit mal najviac času zaryť sa do genetickej informácie človeka.
Doba kamenná je však nenávratne preč. Človek moderného typu nežije ani zďaleka tak ako neandertálec a nemá ani zďaleka toľko pohybu. Odborníci tvrdia, že priemerný „paleoliťan“ prešiel denne (!) najmenej 20kilometrov peši. Koľko prejdeme dnes? Ak upravujeme svoje stravovacie návyky podľa vzoru paleo, nemali by sme preto zabúdať ani na aktívny pohyb.
Vegetariáni neexistujú
Skutočnosť, že prívrženci palea konzumujú mäso, je častým terčom ostrej kritiky. Tu treba uznať, že predstava o bylinožravcoch ako o stopercentných vegetariánoch je naivná. Početné pramene hovoria, že aj bylinožravá zver je aspoň z 5% tak trochu mäsožravá. Baktérie a drobný hmyz sú súčasťou ich prirodzenej rastlinnej stravy a majú živočíšny pôvod. Pre organizmy prijímateľov majú pritom nemalý osoh – zásobujú telo na príklad veľa diskutovaným vitamínom B12.
Z hladska príjmu látok živočíšneho pôvodu je teda vhodné vyradiť extrémizmus bokom. Pre mäso však naďalej platí: kvalita bezkonkurenčne vyhráva nad kvantitou – ak si dáme raz za rok kvalitný krvavý stejk, alebo zjeme bio vajce, nášmu telu tým nemôžeme ublížiť...
