Od rána do večera ste v práci a doma vás čaká ďalšie vysedávanie pri počítači. Ak si chcete v televízii pozrieť dobrý film, musíte čakať do neskorých nočných hodín. Do postele sa pri troche šťastia dostanete o polnoci a na odporúčaných osem hodín spánku musíte zabudnúť. O spánok vás oberajú nielen povinnosti a zábava, ale aj stres, či problémy vo vzťahoch. Workoholizmus sa stal „životným štýlom“ mladých ľudí a výsledkom sú poruchy spánku. Trpí nimi každý druhý človek! Týka sa to aj vás?
Vyspite sa do krásy!
Koľko spánku stačí? Odborníci považujú za zdravé spať sedem až osem hodín. Ak ste oddýchnutí už po šiestich hodinách alebo naopak, až po desiatich, je to v poriadku. V spánku organizmus prechádza do šetriaceho režimu. Klesá pulz, krvný tlak i telesná teplota. Telo môže venovať viac energie na regeneráciu. Americkí vedci testovali dobrovoľníkov, ktorí spali len štyri hodiny. Po troch dňoch bola ich pokožka suchá, mali výraznejšie vrásky a objavili sa im aj kruhy pod očami. Ak si nedoprajete výdatný spánok, po krátkom čase sa vám to odrazí na tvári.
Počas spánku vaše telo vylučuje hormón somatotropín, ktorý sa okrem iného podieľa na regenerácii kožného tkaniva. Bunky sa obnovujú osemkrát rýchlejšie ako cez deň! Chodíte spať až po polnoci? Cievy a jemné vlásočnice sa najlepšie prekrvujú okolo jedenástej. Približne o jednej je obnovovací proces buniek rozbehnutý na maximum. O štvrtej ráno do pokožky najlepšie prenikajú živiny rozpustné vo vode a v tuku.
Preťažená pečeň vstáva skôr
Normálne by ste mali zaspať do pol hodiny. Ak sa vám to pravidelne nedarí, trpíte nespavosťou. Táto porucha trápi najčastejšie ženy, intelektuálov a starších ľudí. Zaspíte ľahko, ale hore ste už medzi jednou a treťou hodinou ráno? Možno vás zobudila preťažená pečeň. Poruchy spánku vám hrozia, ak máte choré pľúca, priedušky, problémy s trávením, vysoký krvný tlak, reumatizmus a menopauzu. Aj betablokátory, stimulačné drogy a hormonálne preparáty môžu váš spánok narušiť. Výnimkou nie je ani hormonálna antikoncepcia. Urýchľuje odbúravanie tryptofánu, z ktorého sa tvorí spánkový hormón melatonín. Zvýšenú činnosť štítnej žľazy sprevádza nespavosť a poruchy zaspávania. Naopak, znížená činnosť štítnej žľazy, choroby srdca, málokrvnosť a onkologické ochorenia idú ruka v ruke s únavou.
Čo vám hrozí?
Spánok ovplyvňuje nielen fyzické, ale aj mentálne zdravie. Svetová zdravotná organizácia stavia spánok na tretie miesto dôležitosti pre zdravie človeka. Podľa Dr. Williama C. Dementa zo Stanfordskej univerzity, jedného z najznámejších odborníkov zaoberajúcim sa spánkom, zdravie ľudí až v 90% závisí od kvalitného spánku.
Bezprostrednými dôsledkami prebdených nocí je znížená výkonnosť, nesústredenosť a ospalosť počas dňa. Niekoľkodňový nedostatok spánku sa prejaví poklesom telesnej teploty a zhoršenou schopnosťou adaptácie na chlad. Okrem toho, že vám bude zima, budete sa hýbať ako v spomalenom filme. Váš mozog nestíha. Spočiatku pocítite únavu, neskôr sa zhorší vaša koncentrácia a pamäť, môže sa dokonca stať, že budete horšie vidieť. Chronickí „nespáči“ majú až štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že prepadnú depresii alebo sa stanú závislými od alkoholu. Michiganskí vedci prišli so šokujúcim tvrdením. Zistili, že ak ste nevyspatí, ohrozujete seba a okolie oveľa viac, ako pod vplyvom alkoholu! Unavení totiž robia viac chýb z nepozornosti.
Oveľa vážnejšie dôsledky sa ukážu o niekoľko mesiacov. „Nespavci“ majú oslabenú imunitu a sú častejšie chorí. Existuje dokonca vzťah medzi poruchami spánku a rakovinou. Nespavosť vedie k vyplavovaniu stresových hormónov, ktoré neprospievajú vašim cievam a srdcu.
Ak nespíte, hrozia vám:
Kto nespí, priberá
Potrebu spánku u každého človeka riadi cirkadiálny rytmus. Tieto unikátne biologické hodiny sú nastavené podľa intenzity svetla, ktoré dopadá na sietnicu oka. Reaguje na ne každá bunka v tele a riadi sa podľa nich aj tvorba niektorých hormónov. Spánok ovplyvňuje aj vylučovanie hormónov štítnej žľazy, pohlavných hormónov či glukokortikoidov. Rastový hormón dosahuje svoje maximum vo štvrtom štádiu spánku Non-REM. Je teda pravda, že v spánku dieťa rastie.
Chutí vám po prebdenej noci viac, ako inokedy? Telo, ktoré nenačerpá energiu oddychom, ju hľadá na inom mieste. Po krátkom spánku si vypýta energeticky bohatšie pokrmy, najmä sladkosti. Ak spíte menej ako šesť hodín denne, v organizme máte viac grelínu, hormónu hladu. Zvýši sa vám chuť do jedla, a aby ste ušetrili čo najviac energie, zníži sa jej výdaj. Začnete priberať, hoci nejete o nič viac, a ste v začarovanom kruhu. Obezita totiž zhoršuje spánok.
Môže za to Edison?
Umelé svetlo, bez ktorého si už málokto dokáže predstaviť život, ukradlo asi dve hodiny spánku denne! Internet, počítačové hry, televízne kanály, mobilné telefóny a nočné zábavné podniky môžu za to, že strácate pojem o čase. Deň nekončí o ôsmej ako kedysi, ale predlžuje sa do nočných až ranných hodín a na spánok ostáva stále menej času. Veľa svetla tlmí v mozgu produkciu hormónu melatonín, vďaka ktorému dobre zaspávate, a ktorý predlžuje fázu najhlbšieho spánku. Počas nej dochádza k regenerácii poškodených tkanív, aktivácii procesov hojenia a staré bunky sú nahrádzané novými. Pre svoju tvorbu však melatonín potrebuje tmu. Vtedy sa ho tvorí približne deväťkrát viac ako cez deň. Metatonín a tryptofán, z ktorého sa tento hormón tvorí, získate aj z potravín. Banány a čerešne sú top v rebríčku ovocia, ktoré vám prinesú sladké sny.
Tip Vitariána
Klasická žiarovka má spektrum plynulo rozložené medzi žltú a červenú. Až 95 percent energie sa premení na infračervené žiarenie a tým na teplo. Malá časť sa nachádza aj ďalej, pri zelenej a modrej, avšak tohto svetla je minimum. Žiarovky teda produkujú viditeľne teplé, žlto zafarbené svetlo. To sa podobá na oheň, pri ktorom sedeli pravekí ľudia, a ktorý nerušil tvorbu spánkového hormónu. Ak sa teda chcete vyhnúť modrému a zelenému svetlu, ktoré evokuje deň, kúpte si LED žiarovky s teplým svetlom, určite nie žiarivky a úsporné žiarovky.
