V roku 2009 ekonómovia Betsey Stevenson a Justin Wolfers publikovali prelomovú štúdiu s názvom "The Paradox of Declining Female Happiness" (Paradox klesajúceho šťastia žien). Táto práca vyvolala značný rozruch v akademických kruhoch a médiách, pretože odkryla nečakaný trend: napriek značnému pokroku v oblasti práv žien a rovnosti príležitostí, subjektívne pociťované šťastie žien v priebehu posledných desaťročí klesalo. Štúdia priniesla prekvapivé zistenia, ktoré spochybnili všeobecne prijímané predpoklady o vzťahu medzi spoločenským pokrokom a osobným šťastím.
Očakávania vedcov
Pred realizáciou štúdie prevládal medzi vedcami a spoločnosťou všeobecný predpoklad, že emancipácia žien a zlepšenie ich postavenia v spoločnosti by mali viesť k zvýšeniu ich celkovej spokojnosti a šťastia. Očakávalo sa, že väčšia ekonomická nezávislosť prinesie ženám väčšiu slobodu a kontrolu nad vlastným životom. Predpokladalo sa tiež, že prístup k vyššiemu vzdelaniu umožní ženám realizovať svoje ambície a potenciál. Rovnejšie postavenie v partnerských vzťahoch malo viesť k spravodlivejšiemu rozdeleniu domácich povinností a väčšej spokojnosti v osobnom živote. Odstránenie právnych a spoločenských bariér malo umožniť ženám plnšie sa realizovať v rôznych oblastiach života. Navyše sa očakávalo, že väčšia reprezentácia žien v politike a na vedúcich pozíciách prinesie lepšie zastúpenie ženských záujmov v spoločnosti.
Zmeny a rozšírenie možností žien
V priebehu druhej polovice 20. storočia došlo k výrazným zmenám v postavení žien v spoločnosti. Ženy získali rovnaký prístup k vzdelaniu na všetkých úrovniach, pričom v mnohých krajinách dnes tvoria väčšinu vysokoškolských študentov. Vstúpili vo veľkom počte na pracovný trh a prenikli do mnohých profesií, ktoré boli predtým doménou mužov. Boli prijaté zákony zakazujúce diskrimináciu na základe pohlavia a zabezpečujúce rovnaké práva pre ženy v rôznych oblastiach života. Ženy získali väčšiu kontrolu nad svojím reprodukčným zdravím vrátane prístupu k antikoncepcii a legálnym interrupciám. Došlo k významnému pokroku v oblasti politickej participácie žien, ktoré získali volebné právo a začali sa vo väčšej miere angažovať v politike. V rodinnom živote nastal posun smerom k rovnejšiemu rozdeleniu domácich povinností a starostlivosti o deti. Ženy získali právo vlastniť majetok, mať vlastné bankové účty a riadiť svoje financie nezávisle od mužov. Spoločnosť začala akceptovať širšiu škálu životných štýlov a kariérnych ciest pre ženy.
Paradox klesajúceho šťastia
Napriek týmto pozitívnym zmenám štúdia Stevenson a Wolfersa odhalila, že subjektívne pociťované šťastie žien v priebehu času klesalo. Tento paradox možno vysvetliť niekoľkými faktormi:
1. Zvýšené očakávania: S rozšírením možností sa zvýšili aj očakávania žien od života. Môžu pociťovať väčší tlak na to, aby "mali všetko" - úspešnú kariéru, harmonickú rodinu a aktívny spoločenský život.
2. Dvojité bremeno: Hoci ženy získali prístup k platenej práci, často stále zostávajú primárne zodpovedné za domáce práce a starostlivosť o deti. Toto "dvojité bremeno" môže viesť k zvýšenému stresu a únave.
3. Porovnávanie sa s mužmi: Ženy môžu pociťovať frustráciu z pretrvávajúcich nerovností, ako je rozdiel v odmeňovaní či nižšie zastúpenie vo vrcholových pozíciách.
4. Strata tradičných zdrojov podpory: S rozpadom tradičných rodinných štruktúr a komunít môžu ženy pociťovať stratu sociálnej podpory, ktorá v minulosti prispievala k ich pocitu šťastia.
5. Identita a sebahodnota: Tradičné zdroje identity a sebahodnoty (napr. materstvo) môžu byť v súčasnej spoločnosti menej cenené, čo môže viesť k pocitom neistoty a straty zmyslu.
6. Zvýšená informovanosť o problémoch: Väčšia informovanosť o globálnych problémoch a nerovnostiach môže viesť k zvýšenej úzkosti a pocitom bezmocnosti.
7. Sociálne médiá a porovnávanie sa: Rozšírenie sociálnych médií môže viesť k častejšiemu porovnávaniu sa s idealizovanými obrazmi života iných ľudí, čo môže negatívne ovplyvniť sebahodnotenie a spokojnosť.
8. Tlak na dokonalosť: Ženy môžu pociťovať zvýšený tlak na to, aby boli úspešné vo všetkých oblastiach života - kariére, rodine, vzhľade - čo môže viesť k pocitom nedostatočnosti a vyhorenia.
9. Zmena v hodnotení šťastia: Je možné, že ženy sú dnes kritickejšie pri hodnotení svojho šťastia a majú vyššie štandardy pre to, čo považujú za spokojný život.
10. Ekonomická neistota: Napriek väčšej účasti na pracovnom trhu, mnoho žien čelí ekonomickej neistote, najmä v kontexte rastúcej nerovnosti príjmov a nestability pracovných miest.
11. Konflikt medzi kariérou a materstvom: Ženy často čelia ťažkým rozhodnutiam medzi kariérou a materstvom, pričom môžu pociťovať vinu alebo nespokojnosť bez ohľadu na svoju voľbu.
12. Pretrvávajúce stereotypy a predsudky: Napriek právnej rovnosti, ženy stále čelia subtílnym formám diskriminácie a stereotypom, ktoré môžu ovplyvňovať ich sebavedomie a spokojnosť.
"Relatívny pokles šťastia žien narušil rodovú medzeru v šťastí, v ktorej ženy v 70. rokoch typicky uvádzali vyššiu subjektívnu pohodu než muži."
Možné vysvetlenia paradoxu
Existuje niekoľko teórií, ktoré sa snažia vysvetliť tento paradox. Podľa teórie relatívneho postavenia šťastie závisí nie len od absolútneho postavenia, ale aj od relatívneho postavenia v spoločnosti. Hoci sa absolútne postavenie žien zlepšilo, ich relatívne postavenie voči mužom sa možno nezmenilo tak výrazne, čo môže viesť k pocitom nespokojnosti. Teória adaptácie naznačuje, že ľudia majú tendenciu rýchlo sa adaptovať na pozitívne zmeny a vrátiť sa k svojej základnej úrovni šťastia. Je možné, že ženy sa adaptovali na nové možnosti a už ich nevnímajú ako zdroj dodatočného šťastia.
Teória narastajúcich očakávaní predpokladá, že s rozšírením možností sa mohli zvýšiť aj očakávania žien, čo môže viesť k väčšiemu sklamaniu, ak tieto očakávania nie sú naplnené. Je tiež možné, že sa zmenilo to, ako ženy hodnotia a vyjadrujú svoje šťastie, skôr než skutočná úroveň ich šťastia. Klesajúce šťastie žien môže byť ovplyvnené aj inými faktormi, ktoré nesúvisia priamo s emancipáciou, ako je rastúca ekonomická neistota alebo zmeny v sociálnych vzťahoch.
Ako sa muži vysporiadali s emancipáciou
Emancipácia žien mala významný vplyv aj na mužov a ich postavenie v spoločnosti. Muži sa začali viac zapájať do starostlivosti o deti a domácnosť, čo pre mnohých predstavovalo novú a niekedy náročnú úlohu. Vstup žien na pracovný trh znamenal pre mužov zvýšenú konkurenciu, čo mohlo viesť k pocitom neistoty a ohrozenia. Tradičné predstavy o mužskosti boli spochybnené, čo viedlo k potrebe redefinovať, čo znamená byť mužom v modernej spoločnosti. Emancipácia priniesla mužom aj väčšiu slobodu v výbere životného štýlu a kariéry, oslobodiac ich od niektorých tradičných očakávaní. Muži museli prispôsobiť svoje očakávania a správanie v partnerských vzťahoch, kde ženy začali požadovať väčšiu rovnosť a partnerstvo.
Sú muži teraz nešťastnejší?
Výskum Stevenson a Wolfersa naznačil, že aj šťastie mužov v sledovanom období mierne kleslo, aj keď nie tak výrazne ako u žien. Muži môžu pociťovať neistotu v súvislosti so stratou tradičných rolí a istôt. Podobne ako ženy, aj muži môžu čeliť zvýšeným očakávaniam v rôznych oblastiach života. Globalizácia a technologické zmeny viedli k strate mnohých tradične mužských pracovných miest, čo môže prispievať k pocitom neistoty. Muži môžu pociťovať tlak na väčšiu emocionálnu otvorenosť a expresívnosť, čo môže byť pre niektorých náročné.
A hlavný problém je špagát, kde muži môžu zažívať konflikt medzi tradičnými očakávaniami maskulinity a novými požiadavkami typicky ženské vlastnosti ako starostlivosť, nežnosť, flexibilitu a empatiu.
Záver
Štúdia Stevenson a Wolfersa o paradoxe klesajúceho šťastia žien otvorila dôležitú diskusiu o komplexnosti vzťahu medzi spoločenským pokrokom a subjektívnym pocitom šťastia. Hoci emancipácia priniesla ženám mnohé nové možnosti a slobody, zároveň vytvorila nové výzvy a zdroje stresu. Tieto zistenia by nemali byť interpretované ako argument proti rovnosti pohlaví, ale skôr ako výzva na hlbšie pochopenie faktorov, ktoré prispievajú k ľudskému šťastiu a spokojnosti. Je zrejmé, že skutočná rovnosť a blahobyt vyžadujú viac než len formálne práva a príležitosti - vyžadujú aj zmeny v kultúrnych normách, očakávaniach a spoločenských štruktúrach. Pre budúci výskum a tvorbu politík je dôležité zamerať sa na holistický prístup k blahobytu, ktorý berie do úvahy nielen ekonomické a právne aspekty, ale aj psychologické a sociálne faktory. Len tak môžeme vytvoriť spoločnosť, v ktorej môžu všetci - ženy aj muži - nájsť naplnenie a šťastie v rôznorodosti svojich životných ciest a rozhodnutí.
Zdroj:
Stevenson, B., & Wolfers, J. (2009). The Paradox of Declining Female Happiness. American Economic Journal: Economic Policy, 1(2), 190-225.
